Asi som predsa len „utopický či naivný socialista“. Dnes som si v novinovom stánku kúpil naraz štyri denníky. Pravdu, SME, Nový čas a Plus jeden deň. Nikdy som to ešte nespravil, ale bol som zvedavý, či aspoň niektorá z 23 strán, ktoré kandidovali do NR SR, zablahoželá aspoň na ¼ strane našim ženám k ich sviatku. Ani nechcem písať, ako to dopadlo, lebo každý, kto číta tieto riadky, si to vie domyslieť. No ja som si naozaj naivne myslel, že keď dokázali tieto strany ešte pred týždňom míňať státisíce eur na svoju predvolebnú kampaň, kde nás všetci presviedčali, že sme pre nich prvoradí, že tých pár eur pre naše ženy obetujú. Možno, keby boli voľby túto sobotu, tak toto by určite mnohí spravili, lebo účel svätí prostriedok. Žiaľ, zrejme financie minuli do posledného centa. Nechápem, nerozumiem, neviem. Som naozaj sklamaný predovšetkým z tých strán, ktoré o sebe tvrdia, že sú štandardné a hodnotové. Veď práve Medzinárodný deň žien je tou hodnotou, ktorá by mala byť pre tieto strany nielen samozrejmosťou, ale do určitej miery aj prioritou. A tak opäť nadobúdam pocit, že voľby boli hlavne preto, aby niekto vládol, niekto bol v opozícii – a tým sa záujem o nás skončil. Uvedomujem si síce, že výsledky volieb sú prioritou pre celé Slovensko, ale to neznamená, že máme zabúdať na hodnoty, predovšetkým na tie, ktoré ľudí spájajú, ktoré robia náš život, krajší, lepší a zmysluplnejší.
Aj keď si myslím, že Nové slovo čítajú predovšetkým muži, je dobré, že tento sviatok si spoločne pripomenieme práve tu. Veď nie je tomu tak dávno, keď práve Nové slovo bolo po prevrate nositeľom práve takýchto hodnôt. Nie je tomu tak dávno, keď sa mnohí tento sviatok snažili znevážiť a vymazať z kalendárov. Možno po týchto voľbách budeme musieť o zachovanie a presadzovanie takýchto hodnôt, opäť spoločne s Novým slovom zabojovať. Určite veľkým mementom pre Slovensko práve sú názory a postoje, aj keď zatiaľ nie veľkej, ale určite nie zanedbateľnej skupiny mladých ľudí. To je pre Slovensko skutočná hrozba a len spoločným úsilím zamedzíme jej rozmachu. Lebo ak naozaj otvoríme Pandorinu skrinku, zavrieť ju bude už nesmierne ťažké. Našťastie, nás ľavičiarov práve takéto situácie zjednocujú a posilňujú. To skôr sláva a úspech nám škodia a nechajú nás driemať na vavrínoch.
Ale vrátim sa k dnešnému dňu, k sviatku našich žien. Keďže viem, akí hodnotoví ľudia navštevujú a čítajú túto stránku, nemá význam písať o význame a dôležitosti MDŽ v našom živote. Rovnako viem, že každý z čitateľov vie oceniť dôležitosť a postavenie žien v našom živote. Je len a len dobré, že slovenské ženy sa vďaka svojim schopnostiam, výnimočnosti a inteligencii čím ďalej tým viac, presadzujú v našej spoločnosti.
Nehovoriac už o tom, že každý muž sa veľmi rád pohybuje v ich blízkosti, lebo sú pre nás nielen istotou, ale aj inšpiráciou. A nehovoriac už o tom, že sme pyšní na to, že tie naše ženy sú tie najkrajšie na svete, na čom, pravdaže, máme zásluhu aj my muži.
Takže milé ženy, dámy, manželky, mamy, staré a prastaré mamy, chcem vám k vášmu naozaj krásnemu a zaslúženému sviatku veľmi úprimne popriať, aby ste ešte dlho, predlho robili tento svet a život v ňom, krajší, lepší a šťastnejší. Aby, na vašich perách bolo čo najviacej úsmevu a vo vašich srdciach nevyčerpateľné množstvo lásky.
S úctou
