Zamestnanec mimovládnej organizácie sa rozpráva so svojím priateľom. Zo správ sa valia podrobnosti o vojne v Iraku, po celodennej práci má plnú hlavu škodlivých aktivít Svetovej banky a ničenia životného prostredia. Cíti sa unavený a povzdychne si: „Jaj, človeče, keby tak všetko bolo v pohode, ja by som ani celý deň nič nerobil!“ Priateľ zúčastnene prikyvuje, pohmkáva a potom sa opýta: „A čo akože nie je v pohode?“ * * * Bývalý premiér Dzurinda opätovne vyhlásil, že nič nie je zadarmo a on sám musel za všetko v živote tvrdo zaplatiť. Všetko? Ale skutočne, ehm, všetko? Tak to by sme naňho, kresťanského politika, nepovedali. Ale čo sa dá robiť, bude to zrejme tak – pre Dzurindu už zjavne nie je zadarmo ani len ten kostol. * * * Globalizácia: skúste hádať, ktorá krajina je najčastejšou destináciou súkromnej leteckej spoločnosti Air Slovakia? No predsa India, konkrétne Pandžáb. „Slovenskú“ aerolinku totiž nedávno kúpil tamojší biznismen, ktorý ju chce pretransformovať, aby poskytovala „pandžábsky zážitok“. Zatiaľ sa mu to až tak veľmi nedarí. Jeden zo zákazníkov sa na webstránke spoločnosti posťažoval: „Letušky vedeli veľmi slabo po anglicky. O nejakých ďalších jazykoch, ako o pandžábčine či hindštine, nemali ani potuchy. Bolo to veľmi zvláštne, vzhľadom na to, že všetci pasažieri pochádzali z Ázie.“ Nový vlastník k tomu dodáva: „Myslím si, že Slováci celkom nechápu potreby pandžábskych pasažierov. Ale keď sme aerolinku prevzali, veci sa predsa len zlepšili.“ Čo zrejme bude pokračovať – už čoskoro majú byť pandžábske jedlo i letušky na palube. * * * Čo je to spam? Spam je e-mail, ktorý príde do redakcie s takýmto oslovením: „Vážené dámy a páni Slovo…“ * * * Z Londýna píše priateľ: „Britský minister vnútra nedávno vyzval moslimské ženy, aby si prestali zahaľovať tvár. Moja suseda ho možno poslúchla. Akurát neviem, či je to naozaj ona. Do tejto bytovky som sa nasťahoval len nedávno. Jej hlas nepoznám – a jej tvár som nikdy predtým nevidel.“ * * * Premiér Fico povedal, že vláda chce venovať podpore zbrojárskeho priemyslu osobitnú pozornosť. „Je to naša povinnosť. So zbraňami obchoduje celý svet. Nevidím žiadny dôvod, prečo by sa Slovenská republika nemala o to pokúsiť.“ Pravda, pravda. Keď so strojmi na zabíjanie obchodujú ostatní, prečo by sme sa do toho nemali púšťať aj my? Čo, sme azda od nich lepší? * * * A ešte jedna londýnska, tentoraz od kamarátky: „V sobotu som v bizarnom obchodíku kúpila zlacnenú kytičku astromélií. V jednom kúte sa hralo dieťa počítačové hry, za pokladňou spala starenka, na veľkej polici boli chaoticky porozkladané umelé a rezané kvety a jednu stenu zaberala obrovská klietka s papagájmi. Spolubývajúci na mňa káravo pozrel a ukázal na novinový článok o tom, ako veľké kvetinárske firmy nezákonne odoberajú vodu z rieky v severnej Keni, ktorá je kľúčovým zdrojom vody pre miestnych roľníkov. Ide o veľmi suchú oblasť, kde nepršalo už tri roky. Klasický príklad dôsledkov politiky, ktorá pred zabezpečením obživy preferuje export. Farmy zásobujú kvetmi britské supermarkety, okrem iného aj Tesco. Náš bizarný obchodík však nie.“ * * * Ako vznikajú konšpiračné teórie? Stane sa nejaká neočakávaná, zvyčajne nedobrá udalosť. A ľudia, pretože sú ľudia, sa zo všetkých síl usilujú nájsť v nej nejaký zmysel. Majú neodbytný pocit, že za to predsa „niekto“ musí byť zodpovedný. Že niekto v pozadí musí ťahať nitky. Nie je predsa možné, aby sa takéto veci diali len tak. Zvlášť, ak zasiahnu priamo ich… Príklad? Trnavská vinotéka. Drevená brána, v ktorej sú otvorené malé dvere. Na bicykli odchádza pán, ktorý už má celkom dobre „nakúpené“. Troška sa kyvoce a ako vychádza, oškrie sa o okraj dverí. Zarazí sa, zastaví sa a zlostne zagáni: „Gdo to sem dal?!“ (Pripravili bč, ech, tm, mp)
