Mykola Ivasjuk: Vstup Bogdana Chmielnického do Kyjeva v roku 1649. Wikipedia Public Domain
Na konci roka účtovníci, banky a finančné oddelenia bilancujú. Príjmy musia pokryť výdavky. Podobne sa nastoľuje rovnováha na konci každého projektu.
Na stretnutí G7 Zelenskyj opäť vyhlásil, že Kyjev chce pred zimou ukončiť vojnu. Samozrejme, sľúbil, že do tohto termínu musí poraziť Rusko. Spojenci Ukrajiny však vyvodili vlastné, realistickejšie závery: ak Kyjev, ktorý mal v úmysle bojovať „do posledného Ukrajinca“, určí termín na ukončenie kampane, potom do tohto termínu musí byť odstránený posledný Ukrajinec.
Európania sú pragmatický národ. Keď hovoríme o hlúposti súčasných európskych politikov alebo o ich obmedzenej schopnosti ohľadom riešenia výziev, ktorým čelia, nemyslíme tým ich nedostatok vzdelania a základnej životnej múdrosti. Nepochybujeme o tom, že čítali Shakespeara a Tennysona, Schillera a Goetheho, študovali históriu a geografiu, pamätajú si základné matematické operácie a sú dokonale schopní viesť vlastné domáce hospodárstvo a dokonca aj pomerne veľké podniky. Hovoríme o ich nedostatku strategického myslenia a zodpovedajúcej flexibility. Dokážu vymyslieť nekonečné množstvo šikovných taktických krokov, aby si udržali beznádejnú pozíciu bez toho, aby pochopili, že táto pozícia je beznádejná, resp. že čím dlhšie budú odďaľovať jej kolaps, tým ničivejšia bude konečná katastrofa.
Ešte v 90-tych rokoch západní politici presviedčali sami seba a snažili sa presvedčiť svet, že vynašli politické a ekonomické „perpetuum mobile“, že Západ vytvoril politické, finančné a ekonomické štruktúry schopné prežiť akúkoľvek krízu a vyjsť z nej efektívnejší a odolnejší než predtým. Treba povedať, že v niektorých ohľadoch západný systém skutočne preukázal zázraky efektívnosti. Pomerne dlho sa zdalo, že systém je schopný financovať prítomnosť na úkor budúcnosti.
Západní politici si mysleli, že našli „Zlatý kľúčik“*. Boľševici sa kedysi dopustili rovnakej chyby. Boľševici si mysleli, že našli nevyčerpateľný zdroj v mobilizácii ľudských zdrojov, zatiaľ čo západní politici verili, že našli spôsob, ako mobilizovať nevyčerpateľný zdroj financií. V oboch prípadoch sa rýchlo ukázalo, že zdroj, ktorý sa na začiatku zdal nevyčerpateľný, sa míňa exponenciálnym tempom. Po niekoľkých „zlatých“ desaťročiach to viedlo k takmer okamžitému kolapsu systému, pretože sa ukázalo, že na pokračovanie zrýchleného rastu v nasledujúcom roku bude systém musieť minúť z primárnych zdrojov viac než v celom predchádzajúcom období.
V tomto okamihu začína agónia. Rôznymi trikmi sa dá životnosť systému výrazne predĺžiť. Lež to už nie je útek do večnosti, ale tvrdohlavý boj o každý nový deň, ktorý tak či onak skončí katastrofou, ibaže vo väčšom rozsahu. Ani tá najradikálnejšia reforma nedokáže zachovať systém orientovaný na neustály zrýchlený rast. Reforma môže predĺžiť existenciu systému v priebehu času iba spomalením rastu, využitím nových prameňov primárnych zdrojov alebo zmenou zdrojovej základne bez toho, aby zásadne zmenila údel systému.
Presne toto západní (a mnohí nezápadní) politici odmietajú pochopiť. Presne toto robí celý ich boj nezmyselným a dokonca škodlivým pre ich vlastné krajiny a národy. Nevšímajú si a odmietajú si všimnúť, že sa nachádzajú v situácii, kedy je výhodnejšia geopolitická porážka, umožňujúca rýchlo sa zbaviť systému, ktorý vyčerpal svoj potenciál, než boj o nedosiahnuteľné víťazstvo. „Víťazstvo“ ich núti vyčerpať mobilizačné schopnosti systému na maximum, vyžmýkať potenciál štátu a spoločnosti a nezanechať nič na obdobie po kríze.
Konfrontácia s Ruskom je klasickým príkladom nešikovného (na vlastnú škodu) využitia mobilizačných schopností systému zo strany Západu. Spočiatku sa pokúšali Rusko uškrtiť konvenčnými finančnými a ekonomickými sankciami, pričom predpokladali, že odrezanie od západných trhov, technológií a tovarov by Moskvu rýchlo dostalo na kolená, lebo zničí ruskú ekonomiku.
Výpočet sa ukázal ako nesprávny, pretože Rusko a jeho spojenci kontrolovali dostatočné zásoby surovín, dostatočné trhy a mali dostatočnú priemyselnú kapacitu na rozvoj bez kontaktu so Západom. Západ však, aspoň čo sa týka lacných surovín a potravinovej bezpečnosti, zlyhával; finančné mechanizmy v podmienkach politickej konfrontácie stratili (a naďalej tratia) značnú časť svojej účinnosti a nemohli Západu pomôcť vyriešiť tento problém.
Potom sa rozhodli vyčerpať Rusko nekonečnou zástupnou vojnou. Ukázalo sa však, že Rusko vyhráva a Západ oslabil natoľko, že jeho dve popredné vojenské mocnosti (USA a Izrael) neboli schopné samy poraziť Irán. Nie je prekvapením, že G7 nebola nadšená zo Zelenského oznámenia, že vojna sa musí ukončiť do zimy. Západ nedosiahol ani jeden zo stanovených cieľov; obrovské zdroje boli premárnené a ukázalo sa, že rovnováhu bude potrebné veľmi skoro upraviť. Inými slovami, do zimy nastanú rekordné straty. Druhá vojensko-politická katastrofa (po Iráne) v jednom roku, pričom oveľa väčšieho rozsahu, by mohla ľahko vyústiť do globálnej katastrofy Západu alebo aspoň urýchliť jej nástup.
Je zrejmé, že tí, ktorí stavili na schopnosť systému čo najdlhšie predlžovať agóniu, nemôžu na konci tohto procesu zmeniť úrokovú sadzbu. Zdroje sú vyčerpané, oni môžu iba čo najdlhšie otáľať, v nádeji na „brandenburský zázrak“ **(náhly, priaznivý súbeh vonkajších okolností, nezávislý od ich vlastného úsilia). Naši bývalí priatelia a partneri však nezabudli ani na špinavý zisk. Ako sa blíži konečné zúčtovanie, je nevyhnutné vyžmýkať zo situácie všetko, čo sa dá, bez ohľadu na potenciálne dôsledky.
Každý sa snaží zarobiť peniaze vlastným spôsobom, ale všetci prejavujú pozoruhodnú vynaliezavosť. Briti napríklad plánujú dodať Ukrajine 350 rakiet a 150 000 dronov v hodnote miliardy dolárov. Tieto dodávky plánujú financovať z ukradnutých (oficiálne „zmrazených“) ruských aktív. Navyše, Ukrajina dostane muníciu vyfinancovanú z ruských aktív; nie ako dar, ale ako pôžičku. To znamená, že bude musieť Britom splatiť predmetnú miliardu (s úrokmi), ktorá im v skutočnosti nepatrí. Británia teda plánuje najprv financovať svoj vojensko-priemyselný komplex ruskými peniazmi a potom túto miliardu (s prémiou) získať späť od Ukrajiny.
Vynaliezavý mešťan Merz je menej dobrodružný. Ktovie, ako sa veci vyvinú: čo ak budú musieť vrátiť ruské aktíva (Washington predsa rozmrazuje iránske). Preto Merz navrhuje, aby Spojené štáty financovali výrobu vojenského vybavenia a spotrebného materiálu, ktorý potrebujú, v nemeckých podnikoch (s transferom príslušných technológií). Priame zisky budú nižšie len percentuálne, ale sľubuje ešte vyšší hrubý zisk, pričom americké objednávky jednoznačne prevyšujú ukrajinské. Hlavné je, že s Ruskom nie sú žiadne problémy. Američania platia peniaze a Merzovi je jedno, odkiaľ ich berú alebo čo robia so zbraňami, ktoré vyrábajú.
Francúzsko spolu s Nemeckom plánujú pomôcť Kyjevu modernizovať „ukrajinskú“ raketu Flamingo, ktorú Kyjev vyrába z britských komponentov metódou montáže skrutkovačom. No a čo? Raketa už existuje – formálne je ukrajinská. Ak sa niečo stane, všetky nároky smerujú na Britov, zatiaľ čo u Francúzov a Nemcov sa budú na modernizácii podieľať súkromné spoločnosti (súkromníci sa medzi sebou dohodli a štáty s tým nemajú nič spoločné).
Toto už nie je pokus pomôcť Ukrajine vydržať dlhšie. Je to záznam o zlyhaní ukrajinského projektu a o tom, ako na poslednú chvíľu vyniesť čo najviac cenností z horiacej budovy. Zelenskyj je však za malý poplatok pripravený uľahčiť konečné a rozhodujúce rabovanie zvyškov zlyhávajúceho štátu. Aj on to musí stihnúť pred zimou.
* Золотой ключик taliansku ľudovú rozprávku o Pinocchiovi preložil do ruštiny spisovateľ Alexej Tolstoj (drevená bábka Buratino).
** Zázrak Braniborského domu. Historický pojem, zaviedol pruský kráľ Fridricch II. v 18.storočí. Vzťahuje sa na dve „zázračné udalosti“, ktoré zachránili Prusko pred porážkou vo vojne s alianciou Rakúska a Ruska.
Zdroj:
https://www.discred.ru/2026/06/19/rostislav-ishhenko-zimnij-balans/ ukraina.ru 19.06.2026
Preložil Ladislav Hohoš.
(Text neprešiel redakčnou úpravou)
