Poľnohospodársky cenzus fariem sa vykonáva každých desať rokov a v trojročnom intervale sa robia tzv. výberové štrukturálne zisťovania. Na Slovensku sa cenzus fariem prvýkrát robil v roku 2001, druhý v roku 2010 a tretí v roku 2020. Spravodajskými jednotkami (respondentmi) boli v roku 2020 farmy právnických osôb, registrovaných fyzických osôb a domácností. Súbor oslovených spravodajských jednotiek tvoril spolu 34 188.
Pri transformácii slovenského poľnohospodárstva po roku 1989 nastali v tomto odvetví štrukturálne zmeny súvisiace so zmenou vlastníctva, organizačnej štruktúry podnikov, v zamestnanosti a v dotačnej politike. Nastal zložitý a rozporuplný proces reštrukturalizácie agrárneho podnikania, transformácie poľnohospodárskych družstiev a „reštrukturalizačnej turbulencie“.
Farmy právnických osôb
V roku 2001 pracovalo na 1 636 farmách právnických osôb (podnikateľské subjekty zapísané do obchodného registra) 84 291 osôb, v roku 2010 na 2 276 farmách pracovalo 42 596 osôb a v roku 2020 na 3 612 farmách právnických osôb pracovalo 35 561 osôb, t. j. došlo v zamestnanosti k viac ako dvojnásobnému zníženiu. V roku 2001 pracovalo v tomto type fariem 4,46 pracovníkov na 100 ha obhospodarovanej pôdy, v roku 2020 to bolo už len 2,34 pracovníkov na 100 ha pôdy. Pokles pracovných síl bol regionálne celoplošný. Najnižšia relatívna zamestnanosť (na 100 ha pôdy) bola v roku 2020 v menej produkčných krajoch (Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom), naopak, najvyššia relatívna zamestnanosť bola skôr v produkčných krajoch Slovenska.
Z pohľadu produktivity práce, resp. zaťaženosťou pracovníkov na 100 ha poľnohospodárskej pôdy (ďalej len p. p.) vykazovali právnické osoby zhruba o polovicu nižšiu zamestnanosť na 100 ha pôdy ako registrované fyzické osoby.
Zamestnávanie pracovníkov na vymedzené sezónne práce v sektore poľnohospodárstva sa od 1. januára 2023 zjednoduší. Cieľom legislatívnej zmeny je riešenie problematickej situácie poľnohospodárov spočívajúce v náhlom nedostatku pracovníkov, ktorá je vyvolaná charakterom sezónnosti niektorých druhov prác.
Úbytky obhospodarovaných plôch u právnických osôb boli kompenzované nárastmi obhospodarovaných plôch u fyzických osôb. Rozdrobovanie veľkých podnikateľských subjektov (právnických osôb) bolo vykompenzované regionálne diferencovaným rozšírením obhospodarovanej pôdy predovšetkým u registrovaných fyzických osôb.
V roku 2001 všetky farmy hospodárili na 1 889 467 ha p. p., v roku 2020 sa táto výmera znížila na 1 862 653,7 ha p. p. Priemerná výmera obhospodarovanej pôdy na jednu farmu u právnických osôb bola v roku 2001 1 241 ha, v roku 2010 – 696, v roku 2020 už len 435 ha. Došlo k podstatnému zníženiu priemernej výmery obhospodarovanej pôdy na jednu farmu u právnických osôb. Na druhej strane počet týchto fariem právnických osôb (hospodáriacich na pôde) sa za sledované obdobie zvýšil z 1 522 na 3 489 fariem. Zvyšuje sa počet týchto fariem (dochádza k akémusi „drobeniu“) a kontinuálne sa znižuje priemerná výmera obhospodarovanej pôdy na právnickú farmu.
V roku 2001 pracovalo na 5 874 farmách registrovaných fyzických osôb 13 895 osôb, v roku 2010 na 6 008 týchto farmách 13 319 osôb a v roku 2020 pracovalo na 5 277 farmách registrovaných osôb 10 825 osôb, t. j. o 22 % menej ako v roku 2001. V roku 2001 pracovalo v tomto type fariem 6,48 pracovníkov na 100 ha obhospodarovanej pôdy, v roku 2020 len 3,79 pracovníkov na 100 ha pôdy.
Počet fariem registrovaných osôb (hospodáriacich na pôde) sa oproti cenzu z roku 2001 mierne znížil (o 10 %), ale oproti farmám právnických osôb sa zvýšila priemerná výmera obhospodarovanej pôdy na jednu farmu registrovanej fyzickej osoby (z 39,2 ha v roku 2001 na 56 ha v roku 2020). Oproti cenzu z roku 2001 sa znížil počet registrovaných fariem fyzických osôb a zvýšil sa počet fariem právnických osôb. Tento trend bol spôsobený drobením fariem právnických osôb, nárastom obhospodarovanej pôdy u fariem registrovaných osôb a úbytkom obhospodarovanej pôdy u fariem právnických osôb. Inými slovami povedané pri rozdrobovaní a segmentácii právnických osôb sa presúva časť obhospodarovanej pôdy z právnických na fyzické osoby. Farmy registrovaných fyzických osôb hospodárili v roku 2001 na 214,6 tisíc ha p. p., v roku 2020 už na 285, 3 tisíc ha. Ich výmera sa zvýšila o 70,7 tisíc ha.
Preukázal sa trend vyrovnávania relatívnej zamestnanosti u fariem registrovaných fyzických osôb a právnických osôb v produkčných oblastiach. V menej produkčných oblastiach existujú medzi týmito dvomi právnymi formami ešte značné rozdiely. Napríklad relatívna zamestnanosť v Nitrianskom a Trnavskom kraji (na 100 ha p. p.) bola u registrovaných fyzických osôb takmer zhodná ako u právnických osôb. Trend znižovania nákladov práce u registrovaných fyzických osôb oproti právnickým osobám bol v produkčných oblastiach výraznejší.
Neregistrované fyzické osoby (domácnosti)
V roku 2001 neregistrované fyzické osoby (domácnosti) hospodárili na 55 281 ha p. p., v roku 2020 na 58 905,93 ha. Obhospodarovaná pôda fariem neregistrovaných fyzických osôb – domácností sa zvýšila o 3 625 ha. Priemerná výmera obhospodarovanej pôdy na jednu neregistrovanú farmu činila v roku 2020 6,0 ha, v roku 2010 3,2 ha. Najvyššie počty pracovných síl sa skôr objavili v menej produkčných poľnohospodárskych oblastiach. U týchto najmenších fariem sa zvyšuje priemerná výmera obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy na jednu farmu. Dochádza ku koncentrácii k väčším farmám.
Samozásobiteľské domácnosti nezanikli a nie sú „mŕtve“, ale predstavujú stále relatívne rozšírenú aktivitu vidieckeho obyvateľstva, ktorá reprezentuje istý vidiecky štýl života.Pôvodný značne priestorovo rozptýlený a celoplošný charakter samozásobiteľských aktivít sa pretransformoval do menšej priestorovej rozptýlenosti, s vyššou ekonomickou efektívnosťou a vyprofilovanosťou týchto aktivít. Pôvodný samozásobiteľsky potenciál vidieka typický pre koniec 20. storočia sa postupne transformuje a mení, tieto aktivity však stále prežívajú.
Záverom
Na Slovensku v roku 1989 bolo 630 JRD, v roku 1992 dokonca 1 020 a ich počet klesol až na 584 v roku 2020 (spoločností s r. o. bolo v roku 2020 1 389 a akciových spoločností 128). V polovici druhej dekády 21. storočia došlo k výraznému podnikateľskému zvratu. Výmera obhospodarovanej pôdy obchodných spoločností bola už vyššia ako výmera obhospodarovanej pôdy družstiev. Družstvá stratili z hľadiska veľkosti obhospodarovanej pôdy svoju majoritu. Dochádza k poklesu počtu poľnohospodárskych družstiev a naopak, dochádza k výraznému nárastu počtu spoločností s r. o. Tie poľnohospodárske družstvá, ktoré vznikali, vznikali prevažne rozdelením alebo zlúčením už predtým existujúcich družstiev.
U právnických osôb došlo v priebehu sledovaného obdobia k ich drobeniu, spolu zo znížením ich priemernej výmery. Tento trend bol sprevádzaný presunom časti obhospodarovanej pôdy z právnických osôb na rodinné farmy registrovaných fyzických osôb.
Od vstupu Slovenska do EÚ sa poľnohospodárstvo stáva atraktívnym odvetvím pre rôznorodé domáce a zahraničné firmy, pre finančné skupiny, pre developerské a iné spoločnosti konajúce v zastúpení rôznych súkromných investorov.
Analýza obdobia medzi tromi cenzami dokumentuje stále silný plošný rozptyl poľnohospodárskych podnikateľských subjektov (17 969 fariem právnických a fyzických osôb hospodáriacich na pôde v roku 2020). Vysoká územná rozptýlenosť podnikateľských subjektov je pre toto odvetvie typická.
Novou realitou na trhu práce v agrárnom sektore je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Miera zavádzania nových technológií v poľnohospodárstve však stále nedosahuje očakávanú úroveň a v rámci podnikateľskej štruktúry je nerovnomerne rozložená. Poľnohospodárstvo sa bude postupne zbavovať nekvalifikovanej pracovnej sily a bude viac využívať sezónnych pracovníkov. Vzniknú nové pracovné miesta, ale tzv. part-time (práca na čiastočný úväzok), nie full-time (práca na plný úväzok). Klasický zamestnanecký vzťah je v poľnohospodárstve s nerovnomerným rozdelením práce a sezónnymi výkyvmi potreby práce na ústupe a začínajú sa presadzovať iné flexibilné modely zamestnávania. V poľnohospodárstve bude zjavný proces polarizácie pracovných síl. Na jednej strane bude v tomto odvetví potreba jednoduchej manuálnej práce sezónneho charakteru, ktorá nevyžaduje silný ľudský kapitál a na strane druhej inovácie a technologické zmeny budú vyžadovať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Tento širokospektrálny diapazón si vyžaduje i špecifický prístup k reprodukcii pracovných síl v tomto sektore s jednoznačným dôrazom na sociálnu skupinu vysokokvalifikovaných odborníkov a zamestnancov s vyššou úrovňou ľudského kapitálu.
