Semaforová vláda nevie vybŕdnuť z patálií, do ktorých dostala Nemecko. Na začiatku roka ju znovu kvária ťažkosti, ktoré si v zložitej domácej i medzinárodnej situácii sociálno-ekonomickej i bezpečnostnej situácii vytvorila aj svojou politikou, najmä „zelenými“ nápadmi. K jej kritickým miestam patrí aj prílišné podriaďovanie sa požiadavkám USA, ktoré škodí hospodárskemu vývoju v štáte.
Podpora vládnych strán je už dlhšie na veľmi nízkej úrovni a začala sa zhoršovať už vlani v lete. Súvisí aj s rastúcou politickou neistotou a frustráciou obyvateľstva. Vo výskume agentúry INSA zverejnenom 13. januára 2024 boli preferencie pre CDU/CSU 30 %, AfD 22 %, SPD 15 %, Zelených 12 %, FDP 5 % a Ľavicu 4 %. Podľa nich by bolo rozloženie kresiel v „štandardnom“ Bundestagu so 630 poslancami nasledovné: CDU/CSU 225, AfD 165, SPD 113, Zelení 90 a FDP 37 kresiel. Semaforová koalícia by mala len 240 miest. Na koni je CDU/CSU. Väčšinu (aspoň 316 miest) by mala čierno-žlto-zelená koalícia „Jamajka“ (CDU/CSU, FDP a Zelení) s 352 a veľká koalícia (CDU/CSU a SPD) s 338 kreslami
Podľa výsledkov prieskumu agentúry You Gov, uverejneného 11. januára, sa podpora AfD zvýšila na 24 %. Doteraz bola najviac 23 %. Rast o 1 % je v rámci štatistickej odchýlky a nemožno ho preceňovať. V zložitej vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej situácii však vyvoláva obavy „demokratických“ strán, ktoré s úrovňou svojej podpory nie sú spokojné.
V dynamickom týždennom prehľade priemeru posledných prieskumov zo 16. januára mali podporu CDU/CSU 30,5 %, AfD 22,5 %, SPD 14,0 %, Zelení 13,0 %, FDP 5,0 % a Ľavica 4,3 %. Zaujímavé je, že z vládnych strán najmenej klesla podpora Zelených.
V prieskumoch preferencií sa nesleduje podpora BSW (Bündnis Sahra Wagenknecht – Vernunft und Gerechtigkeit | Aliancia Sahry Wagenknechtovej – Rozum a spravodlivosť). Začiatkom roka, 8. januára, sa BSW transformovala na stranu, ktorá bude zatiaľ pôsobiť pod týmto názvom. Za najbližší cieľ si vytýčila získať vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni aspoň 10 % hlasov. O podpore novej strany však viac napovedia voľby v septembri v „nových“ spolkových krajinách Sasku, Durínsku a Brandebursku.
Podľa niektorých zdrojov nie sú vylúčené v roku 2024 ani predčasné voľby do Bundestagu (riadne by mali byť na jeseň 2025). Uvedieme preto údaje z aktuálnych prieskumov, ktoré počítajú aj s BSW. Zatiaľ sú protichodné. Podľa prieskumu INSA pre Bild (13. januára) v otázke, ak by sa voľby do Bundestagu konali budúcu nedeľu a „Strana Wagenknechtovej“ by v nich kandidovala, mala 14 % podporu respondentov rovnako ako SPD. Zvíťazila by CDU/CSU (27 %), za ktorou by nasledovala AfD (18 %). Zelení by mali 12 %. FDP ani Ľavica by neprekročili kvórum. V prieskume Politbarometer pre ZDF v rovnakom čase BSW však získala podporu len 4 %. Do Bundestagu by sa dostali iba štyri strany CDU/CSU (31 %), AfD (22 %), Zelení (14 %) a SPD (13 %).
Tieto čísla treba brať s rezervou. Vstup BSW do nemeckej politiky na krajinskej a spolkovej úrovni sa však zdá byť reálny. Médiá ho nespochybňujú, aj keď BSW hodnotia niekedy príliš kriticky až útočne, akoby sa jej báli. Ide o to, že možný vstup BSW do Bundestagu zmení pomery na nemeckej politickej scéne a sú z toho aj politicko-mediálne obavy „tradičných“ strán. Vzhľadom na otázky, ktoré sa pri tom nastoľujú, je téme vhodné venovať samostatnú analýzu.
Najväčšie starosti nemeckého obyvateľstva na prelome rokov 2023/2024
V médiách i prieskumoch sú v popredí pozornosti otázky, ktoré pracovne označíme za najväčšie starosti obyvateľov pociťované v politickej a sociálno-ekonomickej oblasti ich života. Zahrnieme pod ne všetko, čo sa považuje za obavy, nebezpečenstvá, hrozby, riziká, výzvy a pod. Na tieto otázky sa pýta rôznym spôsobom, preto je celkový obraz o nich nejednotný až nejasný.
Oprieme sa o súhrnný materiál na webovej stránke Statista „Čo je podľa vášho názoru v súčasnosti najdôležitejším problémom v Nemecku?“ (Was ist Ihrer Meinung nach gegenwärtig das wichtigste Problem in Deutschland?), kde sa uvádzajú výsledky prieskumov na túto tému v rokoch 2018 – 2023 (respondenti si mohli vybrať dva problémy). Témy boli formulované značne široko, čo ich relativizuje. Išlo o:
– energie/dodávky/klimatické problémy,
– sociálny úpadok,
– dôchodky,
– frustrácia z politiky,
– Ukrajina/vojna/Rusko,
– corona,
– cudzinci/integrácia/utečenci,
– hospodárska situácia,
– výdavky/platy/ceny.
V najnovšom prieskume uverejnenom 12. januára tohto roku v tejto schéme opýtaní najviac pociťovali problémy: cudzinci/integrácia/utečenci (26 %), energie/dodávky/klimatické problémy (21 %) a frustrácia z politiky a výdavky/platy/ceny (po 13 %). Ostatné problémy uviedlo menej ako 10 % respondentov. Úplne najväčší problém predstavovala v apríli 2021 pre 84 % respondentov corona. V januári 2024 ju medzi problémy nezaradil už nikto.
Podľa prieskumu DeutschlandTrend pre ARD, ktorý bol zverejnený 21. decembra 2023, až 41 % opýtaných počítalo v roku 2024 so zhoršením svojej finančnej situácie. Obavy boli vyššie v nových spolkových krajinách, kde ich vyjadrila takmer polovica (47 %) respondentov. Výraznejšie pociťovali tento problém aj opýtaní s nižším príjmom.
Stručný prehľad zakončíme údajmi o veľkej nespokojnosti s pôsobením vlády, ktorá sa tiež už dlhšie udržiava na vysokej úrovni. V už zmienenom prieskume INSA pre Bild to bolo až 76 % opopýtaných, čo je najhorší výsledok v prieskumoch tejto agentúry od decembra 2021. Hromozvodom nespokojnosti je kancelár Olaf Scholz. S jeho prácou v prieskume nebolo spokojných 72 %, čo bolo o 3 % viac ako pred mesiacom.
Rok 2024 sa v nemeckej politike začal problémami so štátnym rozpočtom. Schválená podoba je kompromisom medzi vládnymi stranami, ale ako to býva, nikto nie je úplne spokojný, ale tešia sa aspoň z toho, že sa dohodli. Väčšinu občanov to však neteší, čo sa premieta nielen do prieskumov spokojnosti s vládou, ale aj do rozsiahlych protestov vo viacerých oblastiach.
Protest poľnohospodárov
Politicko-mediálny priestor ovládol veľký protest poľnohospodárov, ktorý má finančné pozadie. Po rozhodnutí Spolkového ústavného súdu z 15. novembra 2023, že nevyčerpaných 60 miliárd eur, ktoré boli vyčlenené pre pandemické opatrenia, nemožno previesť do Klimatického a transformačného fondu, sa vážne narušili finančné plány vlády (pozri Nad Nemeckom stále ekonomicky i politicky pochmúrne, 1. časť, Slovo 4. decembra 2023). Rozpočtový deficit vo výške 17 miliárd eur federálni ministri kompenzovali škrtmi v rozpočtoch rezortov. Minister pôdohospodárstva Cem Özdemir (Zelení) zrušil dotácie na poľnohospodársku naftu (podľa médií existujú už viac ako 70 rokov) a zrušil úľavy dane z vozidiel na poľnohospodárske vozidlá.
Predseda Nemeckého združenia roľníkov (Deutsche Bauernverband – ďalej len DBV) Joachim Rukwied vyzval spolkovú vládu v Berlíne, aby škrty zrušila, lebo po nich poľnohospodárstvo nemá v Nemecku budúcnosť. Ohrozená bude najmä produkcia kvalitných domácich potravín. Minister C. Özdemir v súvislosti s protestmi síce označil škrty za problematické, ale minister hospodárstva a vicekancelár Robert Habeck (Zelení) finančné kroky v poľnohospodárstve obhajoval. Ustúpiť nechce ani minister financií Christian Lindner (FDP).
Prvým varovaním roľníkov bol 18. december 2023, keď DBV zvolalo do Berlína veľkú demonštráciu s traktormi na protest proti zrušeniu dotácií a daňových úľav. Protesty boli aj inde. Spomenieme len Lipsko, kde sa asi 300 traktorov symbolicky zišlo pri Pamätníku bitky národov. Ešte predtým došlo 15. decembra k epizóde vo Schweinfurte (Bavorsko), kde protestujúci roľníci „vykydli“ kopu hnoja pred kanceláriou poslanca Landtagu za Zelených Paula Knoblacha a 75 traktorov hlučne jazdilo po centre mesta.
Protesty menšieho rozsahu, pri ktorých sa v stovkách „nasadzovali“ traktory a spôsobovali narušenia dopravy, pokračovali aj v novom roku vo viacerých spolkových krajinách. Medializovaná bola aj akcia 4. januára 2024 v prístave Schlüttsiel (Šlezvicko-Holštajnsko), kde asi 250 až 300 protestujúcich zablokovalo mólo pri návrate vicekancelára R. Habecka s manželkou z výletu. Nasledujúce udalosti sa mediálne objasňujú rozlične. Demonštranti odmietli vicekancelárovu ponuku prijať na trajekte len malú delegáciu, lebo kvôli osobnej bezpečnosti sa s davom nechcel stretnúť. Protest bol vcelku pokojný, ale objavili sa na ňom „narušitelia“. Podľa polície nedošlo k priamemu pokusu násilne preniknúť na trajekt s vicekancelárom. Účastníci protestu sa po čase rozišli, ale R. Habeck vyšiel na breh až o niekoľko hodín. Štátne zastupiteľstvo aj tak začalo po proteste vyšetrovanie neznámych osôb pre podozrenie z urážky, nátlaku a narušovania pokoja.
Rozsiahle akcie sa rozbehli 8. januára 2024, ktorý sa mediálne označuje za prvý deň protestov. Na mnohých miestach po celom Nemecku boli demonštrácie a roľníci traktormi, ale aj dopravcovia a obchodníci ďalšími vozidlami blokovali cesty a vjazdy na diaľnice. Dotklo sa to aj dopravy v blízkosti hraníc. Časť blokád bola polícii vopred ohlásená. Nedošlo k vážnym incidentom, ale doprava bola na niektorých miestach výrazne ochromená.
Bolo by možné urobiť zaujímavé prehľady o vynaliezavosti protestujúcich, ktorí vládu poriadne zosmiešnili. Zostaneme len pritom, že v nasledujúce dni protestov sa na nich zúčastňovalo mnoho tisíc traktorov. Podľa mediálnych zdrojov sa ich najviac na jednom mieste, asi 5 000, zhromaždilo 10. januára v Drážďanoch. Protesty boli aj v sobotu 13. januára.
Po nedeľnej prestávke veľké demonštrácie pokračovali 15. januára (8. deň protestov). Centrom bolo zhromaždenie, podľa niektorých zdrojov až viac ako 10 000 ľudí, pri Brandenburskej bráne v Berlíne. Dav pri prejave C. Lindnera bučal a pískal. Skandovalo sa „klamár“ a vláda bola vyzývana k odstúpeniu, ale minister sa držal svojho. V meste blokovalo dopravu viac ako 5 000 trúbiacich traktorov. Celkovo sa do protestov podľa DBV v celom Nemecku zapojilo asi 100 000 ľudí.
V ten deň boli aj rozhovory predstaviteľov semaforovej koalície s poľnohospodárskymi organizáciami. Hoci „semaforisti“ vyjadrovali sympatie s demonštrantmi, poľnohospodári zostali rozčarovaní, lebo im neponúkli nijaké dohľadné riešenie. Rušenie škrtov nebude, koalícia prisľúbila len úľavu v nich, resp. ich rozloženie na dlhší čas. Ide o to, k čomu to vlastne povedie. Poľnohospodári sú pripravení protestovať aj naďalej.
Podľa niektorých názorov protesty neboli len o dotáciách a úľavách. Veľká časť spoločnosti sa obracia proti nezmyselnej zelenej politike (ktorá sa príliš odklonila od pôvodných ideálov hnutia). Roľníkom chýba aj poľnohospodárska politika, ktorá by im dala priestor na rozvoj. Pre neoliberálov je aj v Nemecku poľnohospodárstvo na konci záujmu, lebo zamestnáva čoraz menej ľudí, avšak umožňuje zisky na základe dovozu zo štátov, kde sa produkuje pri väčšom zdieraní pracujúcich lacnejšie i menej kvalitne (na potravinárskom tovare vo veľkoobchodných reťazcoch to vidíme aj u nás).
Roľnícke protesty podľa prieskumu INSA pre Bild podporuje až 69 % opýtaných, pričom najviac ich schvaľujú voliči AfD. Na otázku, či Nemci podporujú viac poľnohospodárov alebo klimatických aktivistov, ktorí nedávno tiež protestovali a blokovali dopravu, až 64 % respondentov vyjadrilo sympatie s poľnohospodármi, zatiaľ čo podporu skupine Posledná generácia (Letzte Generation) uviedlo len 11 %. S oboma zoskupeniami sympatizovalo 20 % oslovených.
Niektorí politici z podpory protestov obviňujú extrémistické pravicové sily a žiadajú ochranu demokracie. Nechýba ani hľadanie „ruskej“ či „putinovskej“ stopy v protestoch. Je pochopiteľné, že CDU/CSU ako opozičná sila protesty podporuje a využíva ich na kritiku vlády. Diskutabilné je, či AfD je až taká extrémistická, ako sa to politicko-mediálne prezentuje vláda. Vzhľadom na konzervativizmus nemeckých roľníkov je ich podpora zo strany ľavicových síl nižšia. Iné názory na riešenie situácie ako predstavitelia spolkovej vlády často prezentujú vedúci činitelia na krajinskej, okresnej či miestnej úrovni.
Kancelár O. Scholz (ktorý sa čoraz viac bojí AfD a ani rast sily BSW mu nepridáva na nálade) už zo zotrvačnosti vyzval protestujúcich roľníkov, aby sa vyhli extrémizmu a pri vyjadrovaní svojho nesúhlasu boli umiernení. K nijakým násilnostiam na protestoch roľníkov v Nemecku však zatiaľ nedošlo.
Vo viacerých mestách Nemecka boli 14. januára protesty s viactisícovou účasťou proti radikalizácii pravice (AfD). V Postupime sa na nich zúčastnili O. Scholz a ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková (Zelení). Na zamyslenie je, či sa niečo na podpore AfD konaním týchto politikov a ich spojencov zmení, najmä keď nie sú ochotní zobrať na vedomie verejnú mienku a stále príliš poškuľujú smerom na Washington a Brusel.
Štrajk rušňovodičov
Dopravnú (aj hospodársku) situáciu v Nemecku okrem blokád ciest zo strany roľníkov skomplikoval aj opakovaný celoštátny štrajk rušňovodičov. Zorganizovali ho odbory nemeckých rušňovodičov (Gewerkschaft Deutscher Lokomotivführer – ďalej len GDL). GDL a Deutsche Bahn od začiatku novembra 2023 rokujú o nových kolektívnych zmluvách. Odbory žiadali skrátenie týždenného pracovného času zamestnancov v zmenách z 38 na 35 hodín s plnou mzdovou kompenzáciou, ako aj zvýšenie platov o 550 eur mesačne a bonus na vyrovnanie inflácie. Zdôvodňovali to potrebou zatraktívniť prácu na zmeny aj pre nových zamestnancov, ktorých treba urýchlene prijať. V práci na zmeny by podľa odborov nešlo o štvordňový, ale skôr „skutočný päťdňový“ pracovný týždeň. Šéf GDL Claus Weselsky doterajšie rokovania vyhlásil za neúspešné. Odbory sa rozhodli tlak na vedenie železníc doplniť štrajkmi.
Predchádzajúce štrajky trvali len 24 hodín, ale teraz sa srozhodlo štrajkovať dlhšie. Nemecké železnice (Deutsche Bahn) sa držali postoja neskrátiť týždenný pracovný čas zamestnancov. Do poslednej chvíle sa snažili zabrániť štrajku aj súdnou cestou, ale podanie i odvolanie súdy zamietli.
V osobnej doprave bol štrajk od 10. do 12. januára (pre nákladné vlaky sa začal už 9. januára). Podľa núdzového plánu vlaky premávali len na 20 %. Nebola teda vypravená väčšina diaľkových a regionálnych spojov, ale dotklo sa to aj medzinárodných liniek. V Berlíne a ďalších mestách nepremávali ani rýchlovlaky mestskej a prímestskej dopravy. Od 13. januára sa železnice vrátili k obvyklému harmonogramu, ktorý však „naskakoval“ len postupne.
Po skončení štrajku dali odbory železniciam čas, aby sa spamätali. Ak to neurobia, bude vraj nasledovať ďalšia protestná akcia. Má byť dlhšia aj s väčšími následkami. Dátum ďalšieho štrajku nebol uvedený.
V súvislosti so štrajkom nemeckých rušňovodičov (nie všetkých železničiarov) treba stále pripomínať jeden z hrdelných politických i sociálno-ekonomických zločinov vlády Mikuláša Dzurindu (ktorý svoju pracovnú dráhu začínal ako železničiar). Bolo to využitie súdu na zákaz štrajku železničiarov vo februári 2003. Neskôr sa ukázalo, že predbežné opatrenie súdu nemalo byť vôbec realizované, lebo vraj sudkyňa sa pomýlila. No ale najvážnejší štrajk v doterajších dejinách Slovenska bol zrušený a opakovať sa nedal. Ekonomickí neoliberáli (sú obľúbení aj medzi politickými konzervatívcami) dostali silnú vzpruhu. Odbory naopak postupne slabli a dnes veľkej akcie celoštátneho dosahu za práva pracujúcich nie sú už schopné. No a pri všetkej úcte k demokracii – ukázalo sa, že viera v súdy je pochybná – spravodlivosť je skutočne slepá, ale spravidla viac to využívajú silnejší a arogantnejší.
Záverom – Scholzov kabinet sa zatiaľ nevzdáva
Mohli by sme doplniť ešte ďalšie údaje o nedobrom stave nemeckého hospodárstva V roku 2023 upadlo do miernej recesie, ale v tomto roku vládne očakávanie zlepšenia a rastu. Dôvodov na nespokojnosť občanov i obavy vlády zostáva však neúrekom.
Jednou z tém, ktorá v takýchto podmienkach vystupuje do popredia, je zmena vlády. V Nemecku k nej môže dôjsť dvomi spôsobmi. Dá sa „zrekonštruovať“ kabinet, a to dvomi cestami. Prvou je neobvyklá zmena kancelára v rámci koalície. Za možného kandidáta sa pri dohadoch často považuje minister obrany Boris Pistorius. Druhou je vytvorenie novej koalície s väčšinou v Bundestagu. Okrem súčasnej koalície sú formálne možné dve iné koalície, čo by však hraničilo s nepeknou politickou hrou, ktorá by asi veľa nevyriešila.
No a druhým spôsobom sú predčasné voľby. O tie však súčasná koalícia nemá záujem, lebo by stratila veľa miest a FDP sa môže stať aj to, že neprekročí kvórum. V každom prípade však po nových voľbách bude zostavovanie koalície ešte ťažšie ako bolo v minulosti.
Rozhodnutie o predčasných voľbách môžu urýchliť výsledky dvojice iných volieb. Prvými budú výsledky volieb do Európskeho parlamentu v júni a potom pôjde o výsledky spomínaných troch krajinských volieb v septembri.
Napriek sile tradícií v nemeckej politike sa v nej tiež prejavuje nešvár chaotického neoliberalizmu a „úpadku politických mravov“. Keď sme získali moc, musíme ju udržať čo najdlhšie, nech sa deje, čo sa deje. A tak sa vážne politicko-mediálne úvahy o predčasných voľbách zatiaľ nepripúšťajú, hoci takmer polovica respondentov v rôznych prieskumoch by si ich želala. Tlak verejnosti však môže v podmienkach zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácie zohrať svoje.
