Valerij Zalužnyj pozíciu neudržal. Kto, čo a kam ho bude nasledovať?
Po vyše týždni intenzívnej medializácie možného odvolania hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny (ďalej len HV OSU) generála Valerija Zalužného to Volodymyr Zelenskyj 8. februára uskutočnil a vymenoval na jeho miesto generálplukovníka Oleksandra Syrského (*1965). Jeho právomoci boli zúžené a časť z nich prešla na vrchného HV OSU, ktorým je prezident. Súhlas s týmto krokom bol podmienkou na menovanie nového HV OSU.
Problém tejto personálnej zmeny má jasne politický charakter. Súvisí aj s narastajúcimi obavami ukrajinského prezidenta (a jeho najbližšieho okolia, ktoré je intrigánske) o stratu moci a vplyvu. Má aj medzinárodný rozmer, lebo všeobecne sa pripúšťa, že bez zahraničnej, obzvlášť vojenskej a finančnej podpory, by sa súčasný režim na Ukrajine skôr či neskôr „zosypal“. Nové komplikované otázky vzniknú potom, ako v máji vyprší mandát prezidenta. Voľby v podmienkach výnimočného stavu byť nemôžu.
Možno len smutne i s obavami konštatovať nejasnosť vývoja na Ukrajine. Výmena HV OSU nie je zárukou zmeny situácie na bojiskách. Možno poukázať aj na to, že ani výmena ministra obrany v septembri 2023 neviedla k zmene situácie. Ide preto aj o snahu prezidenta dokázať, že aj v zložitých pomeroch má veci pevne v rukách. Podáva to s teatrálnym nádychom, ktorý je na prvý pohľad sugestívny, ale realite nezodpovedá.
Vojenská kariéra Oleksandra Syrského
Nový HV OSU sa narodil na území Ruska v dedinke Novinki (Vladimirská oblasť), kde v roku 2020 bolo už len 8 obyvateľov. Pochádza z rodiny profesionálneho vojaka. Jeho brat žije v Rusku, ale sa k nemu nehlási. Údajne tam žije aj jeho matka.
V roku 1986 O. Syrskyj ukončil prestížne Vyššie vševojskové veliteľské učilište Najvyššieho sovietu RSFSR v Moskve (bolo vytvorené v decembri 1917). Jeho absolventi mávali ako jediní v bývalom ZSSR slávnostné vyradenie na Červenom námestí.
Po skončení školy slúžil O. Syrskyj už len na Ukrajine. V roku 1996 s vyznamenaním ukončil Akadémiu OSU a roku 2005 absolvoval Národnú akadémiu obrany Ukrajiny so zlatou medailou. Je aj kandidátom vojenských vied. V apríli 2022 mu bol udelený titul Hrdina Ukrajiny.
Vojenskú kariéru začal O. Syrskyj ako veliteľ čaty a neskôr bol veliteľom práporu i pluku. V roku 2000 sa stal náčelníkom štábu 72. motostreleckej divízie, ktorá bola v roku 2001 reorganizovaná na samostatnú mechanizovanú brigádu a v roku 2002 bol menovaný za jej veliteľa. V roku 2009 bol povýšený na generálmajora. V roku 2013 sa stal prvým zástupcom náčelníka Hlavného veliteľského strediska OSU, kde sa podieľal na spolupráci s NATO. Od apríla 2014 bol po začiatku antiteroristickej operácie (ďalej len ATO) na východnej Ukrajine menovaný za náčelníka jej štábu a v roku 2017 sa stal jej veliteľom. Na bojoch na Donbase sa teda podieľal od ich vypuknutia. V apríli 2018 bol štáb ATO reorganizovaný na Zjednotený operačný štáb OSU a od mája do augusta 2019 bol veliteľom týchto síl. Potom ho ustanovili za veliteľa pozemných síl OSU. Súčasne velil aj operačno-strategickému zoskupeniu vojsk Chortycja (podľa najväčšieho ostrova na Dnepri, neďaleko Záporožia, považovaného za jeden zo „siedmich divov Ukrajiny“), ktoré pôsobí vo východnej časti frontu (od Charkova). V auguste 2020 bol povýšený na generálplukovníka.
Ospravedlňujeme sa za dlhý prehľad pôsobenia O. Syrského, ktorý má ukážkovú vojenskú kariéru, ale aj skúsenosti z bojov. Nebudeme sa zaoberať výsledkami (hodnotením) jeho činnosti v bojoch, lebo ich podanie v médiách nie je presné a úplné vojenské údaje aj kvôli utajovaniu nie sú k dispozícii. Poukazuje sa však najmä na to, že mal úspechy (obrana Kyjeva po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie, protiofenzíva OSU v Charkovskej oblasti v lete 2022), ale aj neúspechy (boje o Debaľcevo v júli 2014 až februári 2015, boje o Bachmut).
Zdá sa, že O. Syrskyj sa nestal „miláčikom“ západných médií. Hlásna trúba západných médií Politico o ňom už 9. februára nelichotivo uviedla, že má povesť „mäsiara“, najmä kvôli stratám v bojoch pri Bachmute. Je považovaný za človeka V. Zelenskeho a očakáva sa, že sa bude lojálne snažiť plniť všetky jeho príkazy, aj keď vojensky nemusia byť dobré ani priechodné. Podľa niektorých signálov nemá vo vojsku takú autoritu, ako mal V. Zalužnyj.
Pozícia O. Syrského je nielen vojensky, ale aj politicky nezávideniahodná. Aktuálne ide v prvom rade o to, čo sa podarí OSU urobiť v Avdijivke. Ich pozícia tam je aj podľa západných odborných kruhov veľmi zlá. Ďalších potenciálnych ťažkostí je niekoľko, lebo vo výzbroji i ľudských zdrojoch OSU sú kritické miesta, ktoré by nedokázal jednoducho prekonať asi ani najgeniálnejší vojvodca.
Aj iné zamyslenie nad bojmi na Ukrajine
Odbočíme na vedľajšiu tému, ktorú ocenia len milovníci detailov. Od októbra 2020 sa názvy generálskych hodností na Ukrajine zmenili podľa názvoslovia NATO. Hodnosť generálplukovníka v ňom neexistuje, ale pre jej nositeľov zostala (poznáme to aj zo Slovenska, ale generálplukovník v aktívnej službe už nebol). Na rozdiel od tradičného nemeckého (pruského), francúzskeho i ruského (sovietskeho) označovania generálov vzniká bizarný problém, ako odlíšiť označenie generála zo skupiny hodností od najvyššej „čistej“ generálskej hodnosti. Pre istotu, aby nedošlo k formálnemu problému, treba vypisovať dlhý názov generálskej hodnosti. No ale pri zmätkoch, ktoré sú v súčasnom západnom vojenstve, to je len malicherný problém, ale naznačuje pôsobenie formálnych prvkov.
Špecifikum Ukrajiny je v tom, že aj po zmene vojenských hodností boli v rozkaze ministerstva obrany uvedené aj insígnie tejto hodnosti. Generálplukovník má štyri štvorcípe hviezdy, ktoré sú rozmiestnené ináč, ako pri insígniách hodnosti generála. Podľa neoficiálneho zoznamu ukrajinských generálov je okrem O. Syrského v aktívnej vojenskej službe už len jeden ďalší generálplukovník. Ide o Serhyja Popka, ktorý je náčelníkom kyjevskej mestskej vojenskej administratívy.
Ďalším okrajovým problémom je, či bude (môže byť) O. Syrskyj povýšený na generála. Podľa novej ukrajinskej pronatovskej terminológie bol zatiaľ jediným generálom V. Zalužnyj.
Vzhľadom na charakter bojov na Ukrajine ťažko hovoriť o veľkých a úspešných vojvodcoch, hoci generáli i iní velitelia sa veľmi snažia dosiahnuť víťazstvá. Obrazy víťazov vojny (aj keď sa hovorí o tom, že táto nemá vojenské riešenie) možno po rokoch doplnia niektorí usilovní historici. Zatiaľ takých niet, aj keď príkladov hrdinstva v bojoch je veľa.
Vidíme však priveľa smutných až desivých snímok zničeného územia, prírody i obydlí, iných stavieb i infraštruktúry. Toto ničenie neprestáva. Aj menovanie O. Syrského za HV OSU znamená, že V. Zelenskyj, huckaný najmä Washingtonom a Londýnom, svojím teatrálnym štýlom tvrdí, že Rusko bude porazené a obnoví sa Ukrajina v hraniciach z roku 1991, ale potrebuje veľa, veľmi veľa nových a najlepších zbraní (i peňazí). Zmenila sa však rétorika Joea Bidena. Z toho, že vám dodáme „toľko, koľko potrebujete“ na „toľko, koľko vám môžeme dať“. Mrzký záver o tom, že V. Zelenskyj je ochotný bojovať do posledného Ukrajinca za cudzie záujmy je azda už aj nadbytočné spomínať.
Čo bude s Valerijom Zalužným
Odvolaný V. Zalužnyj mal ako HV OSU vojenskú autoritu doma i v zahraničí. Protirečivo sa v tejto súvislosti hodnotí cieľ návštevy odióznej zastupujúcej námestníčky ministra zahraničných vecí USA Victorie Nulandovej (12. februára bol za riadneho námestníka vymenovaný Kurt Campbell) v Kyjeve na konci januára. Jedny zdroje uvádzali, že údajne bola varovať pred „pokusom o vojenský prevrat“. Dá sa o tom pochybovať, lebo v súčasných zložitých podmienkach situácie na Ukrajine by bola zmena hlavy štátu oveľa zložitejšia a nevypočítateľnejšia, ako výmena HV OSU. Okrem toho napriek ubezpečovaniam oficiálneho Washingtonu, že do vývoja na Ukrajine politicky nezasahuje, len ho podporuje, je nemysliteľné, aby V. Zalužnyj urobil „vojenský prevrat“ bez súhlasu USA. Iné zdroje však tvrdili, že bola odhovárať prezidenta od zámeru odvolať HV OSU.
O ďalšom pôsobení V. Zalužného zatiaľ oficiálne nie je nič známe. Vzhľadom na svoj vek však môže mať rôzne ambície. Nebudeme sa púšťať do špekulácií, ale uvedieme veľkú pravdepodobnosť, že v prípade, ak sa uskutočnia riadne prezidentské voľby na Ukrajine, v nich môže kandidovať (nikto dnes nevie, kedy budú a na akom rozsahu územia).
S odchodom V. Zalužného sa spája aj ďalší teatrálny kúsok V. Zelenského, ktorý jemne povedané, asi nemá obdobu vo svete. Pri príležitosti odvolania z funkcie HV OSU dostal titul Hrdinu Ukrajiny. Prezident poďakoval V. Zalužnému za pôsobenie vo funkcii a jeho výmenu zdôvodnil potrebou hľadania nových ciest úspechov vo vedení bojov (pričom je nepriamo „zodpovedný“ za neúspech protiútoku, ktorý sa začal v júni 2023, aj keď oficiálne to takto nikde nezaznelo). V. Zelenskyj je vojenským diletantom (a aj pod vplyvom zahraničia) a ako taký môže svoju pozíciu vrchného HV OSU medzi generalitou upevniť len intrigami. Akosi z toho vychádza, že to odvolanie V. Zalužného bolo subjektívne rozhodnutie bez prílišného zvažovania vojenských následkov. Možno ho tým aj posilnil ako možného protikandidáta vo voľbách a prispel i k zvýšeniu jeho podpory v spoločnosti.
Ďalší vymenení vysokí velitelia Ozbrojených síl Ukrajiny
Po odvolaní HV OSU nasledovala, ako sa očakávalo, výmena na ďalších vysokých funkciách vojenskej hierarchie. Odvolaní boli:
– náčelník generálneho štábu generálporučík Serhij Šaptala;
– veliteľ Zjednotených síl OSU generálporučík Serhyj Najev; toho vraj prezident zabudol „informovať“, a tak sa o svojom odvolaní dozvedel z médií;
– veliteľ výsadkových útočných vojsk generálmajor Maxim Mirgorodskyj.
Došlo aj k odvolaniu zástupcov HV OSU a náčelníka generálneho štábu. Nebudeme uvádzať novomenovaných funkcionárov OSU, lebo informácie o nich sú chaotické, čiastkové a rozptýlené. Poukazuje sa však na to, že V. Zelenskyj pri tom „obišiel“ viacerých generálov, ktorí mali podľa zásad fungovania vojenskej mašinérie „systémovo“ postúpiť na vyššie posty. Doplníme len, že:
– novým náčelníkom generálneho štábu sa stal generálmajor Anatolij Barhylevič, ktorý bol od októbra 2023 veliteľom Síl teritoriálnej obrany; nahradil ho generálmajor Ihor Plahuta;
– novým veliteľom Pozemných síl OSU sa stal generálporučík Oleksandr Pavljuk, ktorý však bol odvolaný z pozície prvého námestníka ministra obrany (či ide o povýšenie, to je v zložitých ukrajinských pomeroch ťažké vyhodnotiť);
– plukovník Vadim Sucharevskyj sa stal zástupcom O. Syrského a súčasne veliteľom novovytvorených Síl bezpilotných systémov, čo je zatiaľ svetový unikát.
Záver
K napätiu medzi V. Zelenským a V. Zalužným a spôsobu jeho riešenia došlo pre Kyjev vo veľmi nevhodnom momente, keď sa napätie v moci zvýšilo aj v súvislosti s viac týždňov trvajúcimi nejasnosťami o pomoci z USA. Odvolanie HV OSU je považované za najväčší vnútorný otras v kyjevskej moci od začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska. V. Zelenskyj sa chystá na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, kde vystúpi asi opäť len svojím nacvičeným divadelným vystúpením, kde nič nového od neho nikto už asi neočakáva, ale prozápadné publikum ho bude iste vítať a tlieskať mu.
V súvislosti s tým, že sám V. Zelenskyj povedal, že zmeny sa neskončia len výmenami v OSU, ale sa môžu dotknúť aj politických špičiek, doplníme jednu špekulatívnu informáciu. Podľa nej USA vraj navrhujú, aby súčasného predsedu vlády (ktorý je minimálne mediálne v pozadí za ministrom zahraničných vecí a ministrom obrany a nebol ani v početnej delegácii na ekonomickom fóre v Davose, ale to asi preto, že tam bol V. Zelenskyj) najmä v súvislosti s potrebou zintenzívniť boj proti korupcii, nahradila Oksana Markarova (*1976). Od februára 2021 je veľvyslankyňou Ukrajiny v USA. Od roku 2015 pôsobila na ministerstva financií. Od júna do novembra 2018 bola poverenou a potom do marca 2020 riadnou ministerkou financií. Má za sebou štúdium v USA a pôsobenie v americkej finančnej spoločnosti i stáž vo Svetovej banke.
Situácia na Ukrajine je skutočne zložitá. Najhoršie je to, že personálne výmeny v reálnom vývoji neprinášajú viditeľné výsledky. Žiaľ, treba počítať s tým, že v Kyjeve sa môže kríza moci prehĺbiť, čo v dnešnom svete chaosu prináša aj nové nebezpečenstvá. Takže môžu nasledovať aj ďalšie čriepky.
P.S. Na zamyslenie je, že 13. februára minister obrany Ukrajiny Rustem Umerov a O. Syrskyj hovorili s veliteľom európskeho veliteľstva USA, ktorý je aj vrchným veliteľom spojeneckých síl v Európe, generálom Christopherom Cavolim. „Dokladali“ mu o vojenských plánoch na rok 2024. Nebudeme právne, politicky ani bezpečnostne úzkoprsí, no treba lepší dôkaz o tom, že boje na Ukrajine sú skutočne zástupnou (proxy) vojnou USA, ktoré do nej nútia aj „spojencov“ v NATO? Pokrytectvo USA v „kauze“ je čoraz odpudzujúcejšie. Oficiálne síce takéto hodnotenie rozhorčene odmietajú, ináč ale robia všetko preto, aby konflikt na Ukrajine, ktorý sa vojensky nedá vyrieši, pokračoval. Majú pritom jediný cie: škodiť Rusku. A vlády Ukrajiny a štátov NATO sa majú na tom podieľať a ich obyvateľstvo to podporovať. Tí, čo tak nerobia, sú označkovaní ako „zlí, lebo stoja na nesprávnej strane dejín“. Fukuyamovský koniec dejín sa však nekonal a svet nezadržateľne – aj keď pomaly a s ťažkosťami – smeruje k multipolarite. A Ukrajina je jedným z orieškov, ktoré na tejto ceste treba rozlúsknuť.
+ + +
Celý cyklus článkov, písaný pre SLOVO, momentálne nie je kvôli technickým problémom na www.noveslovo.eu k dispozícii. Niektoré linky presmerujú preto čitateľov na stránky, ktoré texty F. Škvrndu st. o ukrajinskej kríze prevzali.
František Škvrnda st.: V čriepkoch o znepokojujúcich udalostiach v ukrajinskej kríze (1)
František Škvrnda st.: V čriepkoch o znepokojujúcich udalostiach v ukrajinskej kríze (2)
František Škvrnda st.: V čriepkoch o znepokojujúcich udalostiach v ukrajinskej kríze (3)
František Škvrnda st.: V čriepkoch o znepokojujúcich udalostiach v ukrajinskej kríze (4)
František Škvrnda st.: V čriepkoch o znepokojujúcich udalostiach v ukrajinskej kríze (5)
František Škvrnda st.: V čriepkoch o znepokojujúcich udalostiach v ukrajinskej kríze (6)
