V súčasnom období vo verejnom priestore rezonuje kritika nedostatočného čerpania eurofondov. Väčšina diskutujúcich sa zhoduje na potrebe akcelerácie a zintenzívnenia čerpania týchto zdrojov. Preferujú a vyzdvihujú sa tu prostriedky a cesty dosiahnutia stanovených cieľových hodnôt. Nástroje sa považujú za cieľ. Ide o zúžené videnie danej problematiky, ktoré preferuje inštrumentálnu finančnú stránku čerpania prostriedkoch z EÚ. Eurofondy nie sú však jediným zdrojom odstraňovania rozvojových bariér, i keď ich dôležitosť je nepopierateľná. Naznačená kritika sa vzťahuje i na lokálne infraštrukturálne projekty najmä na oblasť vidieka.
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 v SR na kanalizáciu je napojených 49 % domov, 67 % domov je napojených na vodovodnú prípojku z verejnej siete, 68 % domov má plynovú prípojku. V regionálnom spektre tu však dochádza k značným rozdielom. Najmä v periférnych vidieckych oblastiach neexistuje verejný vodovod či kanalizácia. Napríklad štatistikám v počte domov bez vodovodnej prípojky dominujú okresy Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Lučenec a Revúca Najhoršia situácia je v južných okresoch banskobystrického regiónu. (Podľa ŠÚ SR bez akejkoľvek vodovodnej prípojky je 8 925 domov v spomínanom kraji, čo je absolútne najvyšší podiel spomedzi všetkých ostatných krajov Slovenskej republiky). Vláda sľubuje masívne investície z Plánu obnovy.
Problémom pri riešení rozvoja vidieckeho priestoru sú najmä najmenšie malé obce do 500 obyvateľov. Rozhodujúca časť týchto obcí sa nachádza v odľahlých vidieckych oblastiach. Práve malé obce, ktoré v takýchto oblastiach prevažujú, nemajú zdroje na to, aby si zakupovali projektovú dokumentáciu.
V skupine obcí do 500 obyvateľov sú obce, ktoré naznačujú istý vnútorný potenciál, ale na druhej strane sú tu i obce, ktoré stratili akýkoľvek rozvojový potenciál a môžeme ich označiť za stagnujúce, resp. potenciálne zánikové. V takýchto individuálnych prípadoch sú verejné investície neefektívne a dochádza k plytvaniu verejnými prostriedkami. Preto je nutné tu zvoliť skôr koncentráciu obmedzených finančných zdrojov ako systém ich plošného rozptýlenia, ktoré nevykazuje žiaduce rozvojové dopadové efekty.
V odľahlých vidieckych oblastiach a v najmenších vidieckych sídlach dochádza ku koncentrácii „neviditeľnej“ sociálnej exklúzie, ktorá je typická pre tento typ vidieka a riziku reprodukcie tejto exklúzie. Ide o tzv. mäkké formy vylúčenia – nízka občianska vybavenosť, nedostatočná dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, nízka technická infraštruktúra, atď.
Kanalizácie majú za úlohu odvádzať odpadové vody z domácností, podnikov a verejných priestranstiev do čističiek, kde sú spracované a očistené. Tento proces zabraňuje znečisťovaniu vôd a pôdy a chráni pred výskytom chorôb a baktérií. Okrem odvádzania odpadových vôd kanalizácie tiež pomáhajú pri odvádzaní dažďovej vody a minimalizujú povodňové riziká.
Kanalizácie majú významný ekologický dopad. Správna funkcia kanalizačných systémov znižuje riziko kontaminácie vody a pôdy, čím sa chráni biodiverzita a verejné zdravie. Práce na vylepšení čističiek odpadových vôd a implementácia moderných technológií na recykláciu odpadových látok prispievajú k udržateľnému hospodárstvu a ochrane životného prostredia. Budúcnosť kanalizácií smeruje k inteligentným riešeniam, ktoré budú šetrné k životnému prostrediu a zabezpečia efektívne využitie zdrojov v oblasti odpadového hospodárstva.
Extrémne výkyvy počasia sú každodennou realitou, zmena klímy sa rozbehla naplno. Trend v podnikateľských aktivitách smeruje k princípu udržateľnosti a environmentálnej zodpovednosti. Podnikateľské subjekty musia byť v tomto smere zodpovedné za významné škody, spôsobené pôde, vode, živočíšnym druhom a prírode. To povedie k zvyšovaniu dôrazu na energetickú efektívnosť budov, dekarbonizáciu vozového parku, ochranu ohrozených druhov zvierat, vtáctva a pod. a k nárastu prevádzkových nákladov.
Podľa urbanistov dediny na Slovensku zaostávajú za západnou Európou predovšetkým v kvalite verejných priestranstiev, v budovaní verejných kanalizácií a v premiestňovaní vzdušných energických či telefónnych sietí do zeme. Slovensko má v budovaní vodárenskej infraštruktúry viac ako dvojmiliardový dlh. Budúcnosť vidieckych sídiel bude určovať doprava a technická infraštruktúra. Vývoj na vidieku bude smerovať k väčšej sebestačnosti a menšej zraniteľnosti regionálnych a miestnych ekonomík vrátane diverzifikácie nástrojov lokálnej a komunitnej ekonomiky a tým i k odstraňovaniu rozvojových bariér.
Príspevok bol v rozšírenej podobe publikovaný v Roľníckych novinách č. 34, 21. 8. 2024
Úvodná ilustračná snímka: Wikimedia.org
Jedna odpoveď
Treba vsak brat do uvahy, ze mnohe zanikove obce sa pretransformovali, vdaka peknemu prirodnemu prostrediu, kde boli umiestnene na chatove oblasti, kde ludia z miest travili svoj koniec tyzdna, alebo dovolenky. Cize aj toto treba brat do uvahy.