Multilaterálna diplomacia a vytváranie multipolarity vo svete

Vo  svete rozorvanom konfliktmi a krízami sa zvyšuje úloha multilaterálnej diplomacie

Za prvú akciu multilaterálnej diplomacie sa často považuje mierový kongres európskych štátov od septembra 1814 do júna 1815 vo Viedni (okrajovo aj v Bratislave). Rokovalo sa na ňom o usporiadaní pomerov v Európe po napoleonských vojnách. Kongres prijal viaceré zmluvy o zmenách štátnych hraníc a iné úpravy medzinárodných vzťahov. Vzhľadom na to, že postuloval aj niektoré zásady medzinárodných vzťahov, označuje sa niekedy označuje aj za začiatok modernej diplomacie.

Účastníci Viedenského kongresu

Multilaterálna diplomacia všeobecne znamená rokovania (spoluprácu) troch alebo viacerých štátov. Spočiatku sa uskutočňovala formou rôznych konferencií, kongresov a pod. Neskôr sa preniesla na pole medzinárodných organizácií, ktorých pôsobenie sa rozšírilo najmä po druhej svetovej vojne.

Rast počtu a podôb medzinárodných organizácií viedol k ich rozdeľovaniu na vládne (medzivládne) a mimovládne. Podľa Ročenky medzinárodných organizácií 2022 – 2023, ktorú vydáva Únia medzinárodných združení so sídlom v Bruseli, bolo v roku 2021 vo svete viac ako 41 000 aktívne pôsobiacich a 32 000 „spiacich“ medzinárodných organizácií (vládnych i mimovládnych). Počet organizácií sa ročne zvyšuje asi o 1 200. V ročenke sa vymedzuje 15 typov medzinárodných organizácií, ktoré sa zaraďujú do 5 klastrov.

O rozvoji multilaterálnej diplomacie

Pôvodne bola diplomacia činnosťou zvláštnych štruktúr štátnej moci, prípadne ňou poverených osôb. V posledných desaťročiach sa aj toto chápanie jej uskutočňovania rozplynulo a zrelativizovalo. Na multilaterálnej úrovni sa tiež pestuje kultúrna, športová, ľudová diplomacia a jej iné podoby. Dnes sa stal módnym fenomén multilaterálnej diplomacie na úrovni samitov, ktorej sa venuje aj zvýšená mediálno-politická pozornosť, ktorá môže byť spojená so snahou manipulovať so stavom sveta.

Ako na bežiacom páse sú šírené informácie o strategickom či historickom význame akcií v tejto oblasti. V praxi však „utešene“ narastá neporiadok a chaos.

Nečudujme sa preto ani exponentom súčasnej slovenskej moci od jej silných pohlavárov cez „samocenzurujúcich sa“ novinárov až po najdrobnejších multiplikátorov, ktorí nadšene „papagájujú“, aby sa im ušla nejaká odrobinka z hodovej hostiny. Možno sa časť týchto ľudí pred svojím svedomím ospravedlňuje tým, že na Slovensku síce nie je poriadok, ale treba sa pozrieť na to, čo sa deje v Európe a vo svete. A tak sa držia moci „ako repíč“, ako sa ľudovo hovorí v niektorých častiach Slovenska, veď robíme len to, čo vidíme vo svete (západnom).

Základné podoby multilaterálnej diplomacie vo vládnej (medzivládnej) oblasti

Napriek voľnému politicko-mediálnemu obrazu multilaterálnej diplomacie sa formálne dajú vymedziť vo vládnej (medzivládnej) oblasti dve jej základné podoby. Bokom necháme pestré akcie mimovládnych organizácií, okolo ktorých je niekedy viac humbugu, ako pri akciách na medzivládnej úrovni. Ide napr. o každoročné Svetové ekonomické fórum v Davose, či bilderberské stretnutia (od 18. do 21. mája sa konala v Lisabone už 59. konferencia) a pod., lebo tie nemajú prioritne diplomatické zameranie. Prejavom západného mesianizmu spojeného s nadutosťou je však napr. taká akcia, ako Kodanský demokratický samit 2003 (Copenhagen Democracy Summit 2023), ktorý sa konal 15. – 16. mája a ktovie prečo sa označuje za samit. Do takého stupňa velikášstva sa zatiaľ neprepracovali ani organizátori bratislavského GLOBSEC-u.

Prvou podobou multilaterálnej diplomacie sú stále pôsobiace organizácie (fóra) s pevnou štruktúrou, riadiacimi, výkonnými a inými orgánmi. Na vrchole súčasnej multilaterálnej diplomacie je ako univerzálna medzinárodná organizácia OSN, v rámci ktorej pôsobí viacero špecializovaných, relatívne samostatných medzinárodných organizácií.

Sídlo OSN v New Yorku

Okrem toho bola vytvorená sieť ďalších medzinárodných organizácií, ktoré majú regionálny charakter, pričom môžu byť zamerané všeobecno-politicky, ekonomicky či bezpečnostne. Ide napr. o Africkú úniu, Organizáciu amerických štátov, Organizáciu bezpečnosti a spolupráce v Európe, Radu Európy, Šanghajskú organizáciu spolupráce, Združenie národov juhovýchodnej Ázie a i. Niektoré západné regionálne organizácie sa prezentujú „patentom na rozum“ globálneho charakteru. Ako príklad úplne postačuje myslenie a konanie Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Niektoré medzinárodné organizácie regionálneho typu majú špecializovaný, odborný charakter – právny, kultúrny, vzdelávací, zdravotný, etnický, náboženský a pod. Poznamenáme, že EÚ sa považuje viac za integračné zoskupenie ako štandardnú medzinárodnú organizáciu.    

Druhú podobu multilaterálnej diplomacie predstavujú akcie medzinárodných združení, zoskupení, fór a pod., ktoré nemajú stále orgány (ani sekretariáty). Môžu sa schádzať periodicky alebo aj nepravidelne, príležitostne pri riešení nejakého problému medzinárodných vzťahov. Ide napr. o BRICS, G7, G20, Hnutie nezúčastnených a i. K dynamizácii tejto podoby multilaterálnej diplomacie došlo po rozpade bipolarity. Často sa využíva v diplomacii nových regionálnych mocností, ktoré začali výraznejšie pôsobiť v posledných rokoch. Aktívne v tomto smere je Turecko.

Protirečivý charakter akcií multilaterálnej diplomacie v súčasnosti

Multilaterálna diplomacia predstavuje širší fenomén ako pôsobenie medzinárodných organizácií a počet jej akcií sa nedá spočítať. Vo svojom súhrne predstavujú veľmi protirečivý fenomén. Nie je pevne stanovený rámec ich pôsobenia a sú spojené s rozdielnymi predstavami a záujmami účastníkov. Okrem toho niektoré z nich organizujú svetové či regionálne veľmoci s cieľom posilniť si pozíciu vo svetovej (regionálnej) politike, bezpečnosti či ekonomike. Vžilo sa aj pozývanie štátov, ktoré nie sú členmi stálych medzinárodných organizácií ani fór bez stálych orgánov, na tieto akcie. Ide o „odmenu“ veľmocí spravidla pre menších hráčov, od ktorých sa takto snažia získať politickú podporu. Na opačnej strane sú aj prípady, keď sú takíto hráči ostrakizovaní (často regionálne) a ich „nepozvaním“ je na ne vyvíjaný rôzny, najmä ekonomický a mediálny tlak.

Napriek prevahe neoliberálnych diskurzov (niekedy len rečí), najmä na Západe, v súčasnom globálnom chaose o nejakom liberalizme hovoriť nemožno. Aj ekonomický neoliberalizmus je len nástrojom na využívanie menších a slabších. Veľkí hráči svetovej politiky sa opierajú o realistické (neorealistické) teórie medzinárodným vzťahov. Niekedy priamo uskutočňujú „reálpolitiku“. S rezervou treba brať aj oficiálne výsledky multilaterálnych diplomatických stretnutí, lebo spravidla v ich záveroch sa zodpovednosť za plnenie úloh neuvádza a aj čas ich realizácie je určený s dlhším výhľadom.

Napriek tomu, že pozícia Západu, vedeného USA, sa vo svete zhoršuje, najväčšiu pozornosť priťahujú nimi uskutočňované multilaterálne akcie. Dosahujú to tým, že využívajú najmä svoje finančné zdroje, ktoré sa aj touto cestou snažia „rozmnožiť“, ako aj možnosti dlhodobo manipulatívneho pôsobenia západného hlavného politicko-mediálneho prúdu.

Západné akcie multilaterálnej diplomacie sprevádza veľký politicko-mediálny humbug. Vyúsťujú spravidla do bombastických a sugestívnych vyhlásení o prínose ich výsledkov pre dobro sveta, najmä toho, ktorý sa podriaďuje washingtonskému „medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách“ a sľubuje sa mu pomoc a podpora. A aby bolo jasné, že sa to myslí vážne, pre istotu sa na adresu „neposlušných“ bežne dopĺňajú vyhrážky o sankciách, či iných obmedzujúcich opatreniach.

Čo priniesol rok 2023

Stručne sa zastavíme pri niektorých akciách multilaterálnej diplomacie v roku 2023 v chronologickom poradí. Zopakujeme, že ide len o diplomatické stretnutia, na ktorých sa zúčastnili najmenej tri strany (štáty alebo medzinárodné organizácie). Ide o výber, pri ktorom sa nedajú stanoviť presné kritériá. Zaradíme len samity, teda akcie, na ktorých sa zúčastnili hlavy štátov a vlád. Vzhľadom na množstvo multilaterálnych akcií OSN sa nimi tiež nebudeme zaoberať, hoci majú pre riešenie problémov sveta nezastupiteľný význam. Doplníme ešte niektoré iné akcie multilaterálnej diplomacie, ktoré nemali charakter samitov, ale boli veľmi medializované. Ide najmä o akcie, ktoré sa dotýkajú ukrajinskej krízy.

Sledovať akcie multilaterálnej diplomacie vo svetovom rozsahu je nad sily jednotlivca Prehľad, ktorý podávame, je preto len pracovný a má diskusný charakter. O akciách, ktoré sú uvedené, ich obsahu i dopade sa dá debatovať, prípadne ich možno aj doplniť.

Niektoré multilaterálne samity v roku 2023

Samit pre demokraciu 2023 – druhý, 29. – 30. marca 2023. Pripravil ho prezident USA v spolupráci s prezidentmi Kostariky, južnej Kórey a Zambie a predsedom vlády Holandska. V médiách sa uvádzalo, že bolo pozvaných viac ako 120 štátov, ale podľa zoznamu  Ministerstva zahraničných vecí USA prišlo na samit 79 hláv štátov a vlád a predsedníčka Európskej komisie. Nepriazňou Washingtonu a absenciou pozvania boli tak, ako aj na prvom samite v roku 2021, „postihnutí“ aj dvaja členovia NATO – Maďarsko a Turecko.

Čína – Stredná Ázia – 1. samit od 18. do 19. mája v Si-ane za účasti prezidentov ČĽR, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.

Liga arabských štátov – 32. samit (oficiálne riadne zasadnutie Rady Ligy arabských štátov za účasti hláv štátov a vlád organizácie) 19. mája v Džidde. Spomíname ho najmä preto, sa na ňom prvýkrát od roku 2011 po pozastavení členstva zúčastnila aj Sýria.

Juhoamerický samit – 30. mája v Brazílii, ktorý hostil už nový prezident Luiz Inácio Lula da Silva za účasti všetkých 13 štátov subkontinentu. Významný bol dôraz na oživenie integrácie južnej Ameriky vrátane Únie juhoamerických národov, jej zvýraznenie ako regiónu mieru a spolupráce a úsilia o zmenu jej globálnej pozície.

NATO – 35. samit od 11. do 12. júla vo Vilniuse, ktorému sa SLOVO už podrobnejšie venovalo.  Napriek veľkej medializácii samitu pred jeho uskutočnením je o ňom už ticho, lebo nič významné pre riešení problémov severoatlantickej bezpečnosti nepriniesol.

Účastníci samitu EÚ – CELAC v Bruseli

EÚ – CELAC – 3. samit od 17. do 18. júla v Bruseli. CELAC je skratka pre Spoločenstvo latinskoamerických a karibských štátov (zo španielskeho názvu Comunidad de Estados Latinoamericanos y Caribeños). Vzniklo v roku 2010, sídli v Caracase a jeho členmi je 32 štátov strednej a južnej Ameriky a Karibiku. Do roku 2020 bola členom aj Brazília, ktorá počas vlády pravicového, proamerického prezidenta Jaira Bolsonara (2019 – 2022) z neho vystúpila z dôvodu vraj nedostatočnej aktivity organizácie pri ochrane demokracie v regióne. Spoločenstvo sa považuje aj za určitú protiváhu prowashingtonsky orientovanej Organizácie amerických štátov založenej v roku 1946. Organizačne samit zabezpečovali Španielsko ako predsednícky štát EÚ a vláda Svätého Vincenta a Grenadín, predsedajúca CELAC. Predchádzajúci samit sa konal v roku 2015.

G7 – 49. samit od 19. do 21. mája v Hirošime. Okrem členov zoskupenia boli pozvaní Austrália, Brazília, Cookove ostrovy, India, Indonézia, Južná Kórea, Komory a Vietnam (záhadou je výber kľúča). Ako hosť sa na samite zúčastnila Ukrajina. Samit sa do dejín západných manipulácií zapísal aj tým, že odsúdil zvrhnutie atómových zbraní na Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945, ale kto to urobil, o tom „taktne“ mlčal. Zato varoval pred tým, aby jeden štát v súčasnom konflikte nepoužil jadrové zbrane.

Južná Kórea – Tichooceánske ostrovy 29. – 30. mája 2023 v Soule. Fórum tichooceánskych ostrovov tvoria Austrália, Cookove ostrovy, Fidži, Francúzska Polynézia, Kiribati, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Nová Kaledónia, Nový Zéland, Niue, Palau, Papua Nová Guinea, Samoa, Šalamúnove ostrovy, Tonga,  Tuvalu a Vanuatu. Okrem toho má aj pridružených členov a pozorovateľov. O obsahu stretnutia sa západných médiách veľa neobjavilo, ale dá sa predpokladať, že išlo o aktivity v rámci vytvárania protičínskeho bloku v regióne.

Trojstranný pakt USA – Japonsko – južná Kórea, uzavretý 18. augusta v Camp Davide (USA). Aj táto zmluva má protičínske dimenzie.

Rusko – Afrika 2. samit 27. – 28. júla. Washington vydieral africké štáty a tlačil na ne, aby sa na samite  nezúčastnili a dokázali medzinárodnú „izolovanosť“ Ruska. Aj tak na samit prišlo 17 hláv štátov a 5 predsedov vlád. Ďalších 23 štátov bolo zastúpených na nižšej, spravidla ministerskej úrovni. Na samite sa nezúčastnilo len 9 silne prowashingtonsky orientovaných štátov a čiastočne uznaná Saharská arabská demokratická republika. Prítomní boli aj predstavitelia Africkej únie a regionálnych afrických organizácií. K dôležitým výsledkom samitu patrí prijatie Akčného plánu Partnerského fóra Rusko-Afrika na roky 2023 – 2026

Balkánsky samit 21. – 22. augusta v Aténach. Formálne bol venovaný 20. výročiu stretnutia v Solúne, kde Západ pred 20 rokmi sľúbil prijatie balkánskych štátov do EÚ. Predseda vlády Grécka oficiálne hostil 9 hláv štátov a vlád z Balkánu. Boli to Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Kosovo, Severné Macedónsko, Srbsko. Išlo však aj o Rumunsko, ktoré sa mediálno-politicky bráni označeniu za balkánsky štát a Moldavsko, ktoré s Balkánom nemá zemepisne nič spoločné, ale čoraz viac upadá do područia Rumunska. Zúčastnili sa aj predseda Európskej rady a predsedníčka Európskej komisie. Na samite sa objavila i téma Ukrajiny, keď bol prítomný aj jej prezident. Bola prijatá Aténska deklarácia na podporu územnej celistvosti Ukrajiny. Od gréckeho predsedu dostal ukrajinský prezident aj nové ubezpečenia o vojenskej a inej podpore.

BRICS – 15. samit od 22. do 24. augusta v Johannesburgu. Jeho výsledkami a dopadmi sa budeme zaoberať v samostatnom príspevku.

Chystané samity do konca 2023

G20 – 18. samit 9. – 10. septembra v Naí Dillí. Pozvaní sú Bangladéš, Egypt, Holandsko, Komory, Maurícius, Nigéria, Omán, Singapur, Španielsko a Zjednotené arabské emiráty. India ako hostiteľ však nepozvala na samit Ukrajinu, čo sa v Kyjeve stretlo s kritickým ohlasom. Je to prvý samit G20, ktorý sa koná  v južnej Ázii i Indii.

Upútavka na na samit G20 v Indii na medzinárodnom letisku Rádžíva Gádhího v Hajdarabáde

Európska politická komunita – 3. samit 5. októbra v Alhambre (Španielsko). Druhý samit bol 1. júna 2023 neďaleko Kišiňova.

Dve proukrajinské multilaterálne akcie

Doplníme ešte dve akcie, ktoré súvisia najmä s tlakom USA na „zjednotený Západ“, aby čo najviac a – aj na vlastnú škodu – podporoval Ukrajinu. Pokúšajú sa k tomu doviesť aj čo najviac štátov z nezápadného sveta.

Ramsteinská skupina (Ukrajinská obranná kontaktná skupina), ktorá vznikla po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Schádza sa spravidla na leteckej základni USA v Ramsteine v Nemecku (niekedy aj v centrále NATO v Bruseli), z čoho sa odvodzuje aj neoficiálny názov fóra. Jeho úlohou je na mesačných stretnutiach koordinovať darovanie vojenskej pomoci Ukrajiny. Naposledy sa skupina zišla 18. júla virtuálne, predtým bolo 15. júna reálne stretnutie. Skupinu dnes tvorí NATO, EÚ a vyše 50 štátov. Vzhľadom na chúlostivosť vojenských dodávok a ich utajovanie nie je hodnotená efektívnosť pôsobenia skupiny, ale možno povedať, že s dodávkami vojenskej techniky na Ukrajinu sú rôzne ťažkosti. Východiskový problém je v tom, že systém dodávok je neprehľadný a okrem toho od medializácie dodávky po jej príchod na Ukrajinu je často veľký časový rozdiel.

Rokovania o urovnaní konfliktu na Ukrajine 5. – 6. augusta v Džidde. Zúčastnili sa na ňom vysokí predstavitelia 42 štátov, medzi nimi aj USA, Číny a Indie. Rusko pozvané nebolo. Hoci pri organizovaní stretnutia vyvinula veľké úsilie Saudská Arábia, nešlo o jej akciu, lebo prvé stretnutie na túto tému sa uskutočnilo už vlani v Kodani. Ide o snahu Západu dosiahnuť v ukrajinskej kríze väčšiu podporu štátov Juhu. Realistické kruhy boli k výsledku stretnutia kvôli neúčasti Ruska skeptické. Interpretácia výsledkov stretnutia je rozdielna. Opäť však nebol dosiahnutý badateľný pokrok a ani jeden z prezentovaných (známych) mierových plánov nebol prijatý ako cesta ďalšieho postupu. Po rozhovoroch nebolo vydané oficiálne vyhlásenie, ale podľa niektorých zdrojov sa účastníci dohodli na ďalšom kole rozhovorov.

Záver

Predpokladáme, že rozvoj multilaterálnej diplomacie napriek svojim zložitostiam je jednou z oblastí presadzovania tendencie multipolarity v medzinárodných vzťahoch. Tento proces nie je priamočiary a má protirečivý a dlhodobý charakter. Zdôrazňuje, že dnešný svet nie je čierno-biely. Presadzovanie jedného nemeniteľného pohľadu či postoja a pod. neprispieva k riešeniu problémov sveta na globálnej ani regionálnej úrovni. Bez ochoty diskutovať s predstaviteľmi iného pohľadu či postoja a pod., neporiadok, chaos a krízy budú všade len narastať. A to treba mať na pamäti nielen v Európe (dnes mimoriadne aktuálne na Ukrajine), ale aj na Blízkom východe, v juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike i Afrike.

Nebudeme hodnotiť výsledky uvedených multilaterálnych diplomatických akcií, lebo sa prejavia až časom a podmieňujú ich aj nestabilné pomery vo svetovej politike, bezpečnosti a ekonomike. USA na čele Západu sa snažia posilniť svoju upadajúcu pozíciu aj touto cestou. S určitým zjednodušením možno povedať, že trochu viac sa darí Číne, ktorá má aj tú globálnu prednosť, že nie je taká netrpezlivá ako Západ a nie je zakliesnená v termínoch konania volieb, ako je to v liberálno-demokratických režimoch.

V informačnom veku, ako sa dnešok často označuje, treba počítať s „prebytkom“ informácií. Znamená to však nielen viesť veľa rečí a šíriť ich, ale prinajmenšom tak „nadšene“ aj počúvať. A tak za pozitívny fenomén považujeme aj uskutočňovanie mnohých a rôznych akcií multilaterálnej diplomacie, ktoré môžu prispievať k riešeniu problémov sveta.

Základná úloha je zmeniť to, čo sa deje posledné desaťročia. A nielen málo a postupne, ale zásadne. A ak sa hovorí o novej architektúre, tak nestačí len nanovo vymaľovať steny, ale stavbu treba aj prebudovať a doplniť o nové prvky.

(Celkovo 209 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter