Podivný „samit“ vo Švajčiarsku (1. časť)

V čoraz viac chaotizovanom svete, ktorým sa Západ vedený USA snaží zastrieť svoj úpadok, je mnoho vecí plných paradoxov. K nim patrí v západnom hlavnom politicko-mediálnom prúde aj jednostranná interpretácia mierových „snažení“ v ukrajinskej vojne. Súčasná etapa bojov v nej sa začala po špeciálnej vojenskej operácii Ruska vo februári 2022, ale ide o súčasť vleklej ukrajinskej krízy prinajmenšom od čias Euromajdanu na konci roku 2013.  

Švajčiarsko navrhlo uskutočniť veľkolepú akciu na hľadanie ciest mierového riešenia vojny na Ukrajine 15. a 16. júna v luxusných kúpeľoch Bürgenstock v kantóne Nidwalden neďaleko od Lucernského jazera. Išlo už o piatu a zatiaľ najväčšiu akciu pri hľadaní jednostranného mierového riešenia súčasnej etapy ukrajinskej krízy, ktorého základom je 10-bodový mierový plán, navrhnutý na konci roku 2022 prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Prvýkrát sa o pláne na medzinárodnej úrovni diskutovalo v júni 2023 v Kodani. Možnosti jeho medzinárodnej podpory posudzovali zástupcovia štátov G7 a EÚ ako aj Indie, Južnej Afriky, Brazílie a Turecka. Nasledovalo stretnutie v auguste 2023 v Džidde za účasti zástupcov asi 40 štátov medzi nimi z EÚ, USA, Brazílie, Číny, Egypta, Indie, Indonézie, Juhoafrickej republiky, Mexika a Zambie. Vtedy sa uvažovalo o uskutočnení stretnutia k plánu na úrovni hláv štátov ešte v roku 2023. Na konci októbra 2023 sa však podarilo na Malte zorganizovať len stretnutie na úrovni popredných národno-bezpečnostných expertov zo 65 štátov. Štvrté stretnutie sa konalo v polovici januára 2024 v Davose pred Svetovým ekonomickým fórom za účasti zástupcov z 83 štátov a organizácií.

Po stretnutí v Davose švajčiarska prezidentka Viola Amherdová povedala, že Švajčiarsko chce k plánu zorganizovať mierovú konferenciu. Zdôrazníme, že formálne síce išlo o švajčiarsku aktivitu, ale jej obsahom bola ukrajinská idea (10-bodový mierový plán), podporovaná USA a ich spojencami.

Myšlienku zorganizovať „samit“ o mierovom riešení eskalujúcej sa ukrajinskej vojny treba uvítať. Ak sú mierové rokovania o nejakom konflikte, mali by sa naň pozvať v prvom rade všetky jeho strany. Bez účasti RF, ako jedného z hlavných aktérov súčasnej fázy ukrajinskej vojny, nemôže mať rokovanie význam. Nehľadiac na to, že hľadanie mierového riešenia súčasnej etapy ukrajinskej krízy nesmierne skomplikovalo, že prerástla do zástupnej vojny medzi RF a USA, na stranu ktorých sa pridalo okolo 50 štátov, najmä z NATO a EÚ.

V Bürgenstocku bola, žiaľ, len jedna z ďalších veľkých politicko-mediálnych akcií, na ktorej sa síce zišlo mnoho vplyvných predstaviteľov moci, ale pokrok pri riešení avizovaného problému sa nedosiahol. Podobne, ako aj na predchádzajúcich štyroch stretnutiach, bolo zase veľa slov ale bez praktických krokov. Rozprávanie o potrebe mieru na Ukrajine navyše niektorí účastníci akcie využili aj na útoky až nadávky na adresu Moskvy, ktoré nemajú zmysel a atmosféru len zhoršujú.

Ľudia budú v dôsledku pokračujúcich bojov hynúť naďalej a budú rásť aj nesmierne materiálne škody. Najviac to pocíti Ukrajina a jej nešťastní obyvatelia. Podľa viacerých znakov to však nevyzerá na to, že by pri tom predstavitelia kyjevskej moci nejako trpeli. Okrem toho v štáte prekvitá korupcia, na čom niektorí ľudia (kruhy) aj vo vojnou zmietanom štáte bohatnú.

Napriek relatívnej neutralite Švajčiarska, ktorá je v prípade ukrajinskej vojny z viacerých aspektov diskutabilná, celá akcia smeruje k scestnému scenáru USA, kde v „záujme Ukrajiny“ od každého, kto je ochotný, vyžadujú zapojenie sa do nových bojov za porážku Ruska. Na podporu washingtonskej vízie porážky RF sa ihneď pridalo NATO a úplne aj so stratou sebazáchovného pudu sa jej podriadila i EÚ pod tlakom jej súčasného končiaceho vedenia. Spôsob prístupu k riešeniu súčasnej etapy ukrajinskej krízy škodí však mnohým obyvateľom štátov EÚ. Ani v prípade vládnucich elít EÚ v takmer všetkých jej členských štátoch to nevyzerá tak, že by im to nejako uškodilo a až na výnimky majú agresívnu rétoriku. Našli sa aj ďalšie podporno-spojenecké štáty pre washingtonskú víziu, najmä Japonsko, Južná Kórea, Austrália a v menšom počte aj niektoré iné.

Akcia sa oficiálne vzletne nazývala „Samit o mieri na Ukrajine Švajčiarsko 15. – 16. júna“. Pridalo sa k tomu aj heslo Cesta k mieru. Pozvaných bolo vraj asi 160 štátov. Už tu vzniká jedna z mnohých otázok, ktoré sú spojené s organizáciou „samitu“. V OSN je 193 členských štátov, a prečo (a na akom základe) pozvánky nedostalo najmenej 30 suverénnych štátov.  

Podľa dokumentu švajčiarskej vlády „Summit on Peace in Ukraine Participating countries and organizations“ ktorý bol vydaný so stavom k 14. júnu o 16:00 sa na stretnutí zúčastnilo okrem hostiteľského štátu ďalších 92 štátov (vrátane neuznaného Kosova) na rôznej úrovni zastúpenia, pričom Brazília a Vatikán vyslali len pozorovateľov. Matematicky vzaté, na „samite“ teda nebola viac ako polovica členov OSN, najmä z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, preto ho uvádzame v úvodzovkách. Okrem toho prišli zástupcovia 8 organizácií (Európska komisia, Európska rada, Európsky parlament, Rada Európy, Organizácia amerických štátov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Organizácia Spojených národov a Ekumenický patriarchát boli zastúpené len pozorovateľmi). Na „samite“ bola v sobotu podľa mediálnych zvykov súčasnosti urobená aj „rodinná fotografia“ jeho účastníkov.

Divíme sa len tomu, že NATO nebolo ako organizácia na „samite“ zastúpené. Neobjavil sa tam ani jeho generálny tajomník omieľajúci v posledných rokoch niekoľko otrepaných bezpečnostno-politických fráz, ktoré by tam niektorí účastníci iste privítali. Predpokladáme, že to môže byť preto, že neutrálne Švajčiarsko paktu pozvánku neposlalo.

Nebudeme uvádzať celý zoznam účastníckych štátov. Uvedieme len, že z 32 štátov NATO a 27 štátov EÚ sa zúčastnili všetky do jedného. Okrem toho prišli i Bosna a Hercegovina, Srbsko a Moldavsko i trpasličie štáty Európy. Spolu s Ukrajinou a Švajčiarskom to bolo 42 európskych štátov. Okrem Ruska nebolo z Európy zastúpené už len Bielorusko. Ak pripočítame spojencov USA, ako Austrália, Izrael, Japonsko, Južná Kórea a Nový Zéland, tak viac ako polovica účastníkov stretnutia bola zo Západu a jeho najvernejších spojencov. Zo „zvyšku“ účastníkov bolo viacero štátov tiež s prowashingtonskými režimami. Prozápadný (atlantický) duch „samitu“ dokazovala aj účasť 5 európskych organizácií a Organizácie amerických štátov.

Ak to opäť zoberieme matematicky, tak zhruba zo 140 „nezápadných“ štátov na svete v Bürgenstocku nebolo asi 100, teda viac ako dve tretiny. A to by sme našli viaceré štáty, ktoré tam prišli skutočne hľadať viac mierové riešenie problému ako vyjadriť podporu kyjevskej moci a jej washingtonským tútorom.

„Samit“ mal vysokú štátnickú úroveň. 57 štátov reprezentovali hlavy štátov a vlád. Z USA prišla viceprezidentka Kamala Harrisová, čo podľa médií nebolo pre Ukrajinu lichotivé a navyše zo „samitu“ odišla už v sobotu večer. Rýchlo odišiel aj japonský ministerský predseda Fumio Kišida. 30 štátov bolo zastúpených na ministerskej úrovni (medzi nimi zo štátov NATO Maďarsko, Rumunsko, Slovensko a Turecko a okrem nich aj Vatikán) a 5 na nižšom stupni (Brazília, Indonézia, Izrael, Juhoafrická republika a Zjednotené arabské emiráty).

Ukrajinský prezident niekoľko mesiacov chodil takmer po celom svete, aby podobrotky – pozlotky presviedčal (či skôr nútil) štáty na čo najväčšiu účasť na tomto jednostrannom podujatí. Vrcholom frustrácie z „neuznania“ jeho utkvelej predstavy, že boje na Ukrajine sú najväčším problémom súčasného sveta, boli jedovaté poznámky na adresu ČĽR, ktorá vyhlásila, že bez účasti RF nemá zmysel diskutovať o mieri na Ukrajine. S čínskym názorom súhlasili aj ďalšie štáty, ktoré na akciu prišli s nádejou, že niečo „mierové“ sa dohodne a podnikne. Boli tam však aj štáty, ktoré prišli v záujme prezentovania jednoty NATO a EÚ pri postupe pri riešení súčasnej etapy ukrajinskej krízy, ale nie so všetkými krokmi, ktoré sa dejú spravidla pod nátlakom USA, súhlasia.    

Podľa organizátorov „samit“ mal vychádzať z diskusií o ukrajinskom 10-bodovom mierovom pláne, ktoré sa uskutočnili v posledných mesiacoch. Jeho hlavným cieľom bolo inšpirovať budúci mierový proces. V záujme toho sa má:

– platforma pre dialóg o ceste ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru pre Ukrajinu na základe medzinárodného práva a Charty OSN;

– podporiť spoločné chápanie možného rámca na dosiahnutie tohto cieľa;

– spoločne definovať plán, ako zapojiť obe strany do budúceho mierového procesu.

Na diskusii o dosiahnutí týchto cieľov sa malo podieľať široké spektrum štátov. Zdôraznilo sa, že Švajčiarsko má dlhú tradíciu podpory dialógov a aj v tomto duchu považuje výmenu rôznych názorov na ceste k mieru na Ukrajine za životne dôležitú.

V tomto výstižnom, ale abstraktnom vymedzení cieľa „samitu“ možno položiť ďalšiu otázku, ako sa chce dosiahnuť „zapojenie oboch strán do budúceho mierového procesu“. Naivná, ale aj arogantne prezentovaná predstava, že všetky štáty v diskusii podporia ukrajinský 10-bodový mierový plán a že do RF sa pošle odkaz, aby sa mu podriadil, však ďaleko od luxusných kúpeľov nezájde.

Najväčším neúspechom organizátorov „samitu“, na ktorých nevyberane tlačil V. Zelenskyj, bolo, že sa na ňom nezúčastnila ČĽR. Treba pripomenúť, že Peking predložil vo februári 2023 vlastný projekt politického riešenia súčasnej etapy ukrajinskej krízy, ktorý má 12 bodov. Ukrajina ho síce zobrala na vedomie, ale pod vplyvom Západu ho prehliada.

Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil v predvečer konania „samitu“ s novým mierovým návrhom. Na rokovaní „samitu“ i mimo neho bol hneď ostro kritizovaný. 

K dispozícii sú teda najmenej tri mierové návrhy pre Ukrajinu s rôznym obsahom i duchom. Rokovania o mieri na Ukrajine majú už aj svoju históriu. Spomenúť treba rokovania Ukrajiny a Ruska, ktoré boli v Istanbule v marci 2022 na dobrej ceste k záväznej dohode a k rýchlemu ukončeniu vojny. Hoci boli podporované veľkou časťou medzinárodného spoločenstva vrátane štátov EÚ, menovite aj Nemeckom a Francúzskom, v dôsledku intríg a tlaku Veľkej Británie a USA na Kyjev sa nakoniec nič neschválilo.

Napriek ťažkej, nezávideniahodnej situácii Kyjeva sa komplikujúcim faktorom stal aj jeho krok v októbri 2022. Ukrajinský prezident schválil rozhodnutie Rady národnej obrany a bezpečnosti Ukrajiny o nemožnosti uskutočnenia rozhovorov s V. Putinom. Na druhej strane ani Moskva neskrýva antipatie voči V. Zelenskému a dnes poukazuje najmä na to, že jeho mandát už vypršal.

V nesmierne zložitej situácii jediným východiskom zo zdanlivo patového stavu môže byť len rokovanie zástupcov (delegácií) Ukrajiny a RF. Je viacero štátov, ktoré sú ochotné na seba zobrať rolu sprostredkovateľov. Napriek tomu, že Rusko sa všeobecne označuje za agresora, treba vidieť že kríza ani boje sa nezačali vo februári 2022 a majú aj viacero aspektov. Každé rokovanie takéhoto druhu pritom vyžaduje kompromisy, ktoré by mali vychádzať z existujúcej reality.   

Na „samite“ sa prijalo záverečné vyhlásenie. Jeho obsah a ohlasy naň, ako aj diskusia na „samite“, vyžadujú samostatnú analýzu. Zakončíme tým, že aj tento dokument ukázal, že vo vzťahu k ukrajinskému 10-bodovému mierovému plánu ani medzi účastníkmi „samitu“ nevládla úplná jednota. Podpísali ho predstavitelia len 78 štátov, teda necelých 84 % zúčastnených štátov. Okrem pozorovateľov (Brazília a Vatikán) ho nepodpísali Arménsko, Bahrajn, India, Indonézia, Juhoafrická republika, Kolumbia, Líbya, Mexiko, Saudská Arábia, Thajsko a Zjednotené arabské emiráty. Svoje pôvodné podpisy zrušili Jordánsko a Irak. Medzi signatármi zostalo teda 37 štátov NATO a EÚ, Švajčiarsko a Ukrajina, 8 ďalších európskych štátov vrátane 4 trpasličích a Kosova a verní spojenci USA Austrália, Izrael, Japonsko, Južná Kórea a Nový Zéland, teda spolu 52. Nezápadný „zvyšok sveta“, ktorý podporuje kyjevský mierový plán, predstavuje 26 štátov.

(Celkovo 362 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter