Ešte v apríli tohto roku vyšla zaujímavá publikácia Bonnského medzinárodného strediska štúdia konfliktov (Bonn International Centre for Conflict Studies – BICC) „GMI 24 Globaler Militarisierungindex“ (GMI 24 Globálny index militarizácie – ďalej len Správa). Jej autormi sú štyria pracovníci strediska: Marc von Boemcken, Jari Bertolini, Jan Reich a Paul Rohleder. V dnešnej Európe, ktorá sa vydáva na cestu nezmyselného a nebezpečného zbrojenia, takéto témy nie sú vítané a tak aj v médiách hlavného prúdu sa im venuje len okrajová pozornosť. Na materiál sme „naďabili“ tiež po viac ako štvrťroku.
Správa je relatívne krátka, má 39 strán aj s prílohami. Pozostáva zo 6 základných častí: zhrnutie; metodika; 10 najviac militarizovaných štátov; 10 najmenej militarizovaných štátov; globálna dynamika (de-)militarizácie; militarizácia v regiónoch (uvedené sú Severná, Stredná a Južná Amerika; Európa; Blízky a Stredný východ ako aj severná Afrika; Subsaharská Afrika; Ázia, Austrália a Oceánia).
Stručne o Bonnskom stredisku štúdia konfliktov
Stredisko vzniklo v roku 1994 z iniciatívy vtedajšieho predsedu vlády Severného Porýnia-Vestfálska Johannesa Raua (od 1. júla 1999 do 30. júna 2004 bol prezidentom NSR) a vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana ako Bonnské medzinárodné stredisko pre konverziu (Bonn International Center for Conversion). Od 15. septembra 2021 pôsobí ako Bonnské medzinárodné stredisko pre konfliktné štúdie (ďalej len BICC).
Logom BICC je heslo „for a more peaceful world“ (za viac mierový svet) a má prispieť k zlepšeniu ľudskej bezpečnosti. Zameriava sa predovšetkým na výskum a politické poradenstvo v oblasti násilných konfliktov s cieľom prispieť k „mierovejšiemu“ svetu.
Multidisciplinárne sa zaoberá témami:
- budovanie mieru a sociálna súdržnosť,
- činitele a vzory bezpečnosti a vojny,
- militarizácia a kontrola zbrojenia,
- násilné prostredie a infraštruktúra,
- migrácia a nútené vysídľovanie.
Víziou pôsobenia BICC je viac mieru vo svete, v ktorom sa predchádza vypuknutiu násilných konfliktov a kde ľudia môžu žiť bezpečne, dôstojne a v rovnováhe so svojím prostredím. Stredisko podporuje akademické diskusie o mieri a konfliktoch, poskytuje politické poradenstvo v otázkach násilných konfliktov, prispieva k ich analýze a riešeniu. Buduje aj siete na prepojenie výskumu, praxe a politík v oblasti mieru a konfliktov.
Každý rok sa BICC podieľa na vydávaní Správy o mieri (Das Friedensgutachten), ktorá je spoločnou výročnou správou štyroch popredných nemeckých ústavov pre výskum mieru a konfliktov: BICC, Inštitútu pre výskum mieru vo Frankfurte Leibnizovho inštitútu pre výskum mieru a konfliktov (Hessische Stiftung Friedens und Konfliktforschung – Leibniz-Institut für Friedens und Konfliktforschung), Inštitútu pre rozvoj a mier (Institut für Entwicklung und Frieden) na univerzite v Duisburgu a Inštitútu pre výskum mieru a bezpečnostnú politiku (Institut für Friedensforschung und Sicherheitspolitik) na univerzite v Hamburgu (IFSH).
Stredisko je zapojené do viacerých projektov (v rámci jedného z nich sa spracováva aj GMI). Vydáva vlastné knižné publikácie a ročne niekoľko politických prehľadov (policy briefs) ako aj správ, reportáží a iných materiálov. Organizuje i konferencie a výstavy.
O metodike vytvárania Globálneho indexu militarizácie
Globálny index militarizácie (ďalej len GMI) poukazuje najmä na vzťah vojenského aparátu štátu k spoločnosti. Zachytáva tri základné ukazovatele na hodnotenie stupňa militarizácie štátu, ktoré majú rôznu váhu:
- Výdavky: vojenské výdavky v pomere k (HDP) a vládnym výdavkom na zdravotníctvo (v podiele na HDP) – váha 8.
- Personál: vojenský a polovojenský personál vo vzťahu k počtu obyvateľov, záložný personál vo vzťahu k počtu obyvateľov, vojenský a polovojenský personál vo vzťahu k počtu lekárov (celkový počet vojakov a záložníkov a príslušníkov polovojenských organizácií v pomere k počtu lekárov a celkovej populácii) – váha 8.
- Zbrane: počet ťažkých zbraní v pomere k celkovej populácii – váha 4.
BICC okrem vlastných zisťovaní využíva údaje zo SIPRI, Medzinárodného menového fondu, Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS).
Matematicko-štatistické postupy zostavovania GMI nebudeme rozoberať. Uvedieme len, že tendencia militarizácie sa vypočítava pomocou kĺzavého priemeru za dva roky. Vypočíta sa priemer hodnôt GMI za posledné dva roky (2022 a 2023) a porovná sa s rovnakým ukazovateľom z predchádzajúceho roka (2021 a 2022). Tým sa majú eliminovať zmeny, ktoré sú spôsobené výkyvmi referenčných hodnôt (najmä HDP).
Zrejme sa tým snaží reagovať aj na kritiku skeptikov, že nakoniec takéto indexy sú len presným výsledkom z nepresných údajov. Zaradíme sa tiež medzi nich, lebo považujeme za otázny spôsob, ako sa zisťovali počty ťažkej techniky na Ukrajine a v Rusku.
O 10 najviac militarizovaných štátoch
V roku 2024 boli podľa GMI poradie desiatich najviac militarizovaných štátov:
Ukrajina bola podľa GMI už druhý rok za sebou najmilitarizovanejším štátom. Vojna s Ruskom si vyžaduje veľké materiálne náklady i ľudské zdroje. V zbrani bolo odhadom 1,3 milióna Ukrajincov. V roku 2024 sa vojenské výdavky ukrajinskej vlády zvýšili takmer o 40 % oproti roku 2023 – na 90 miliárd dolárov.
Pred rusko-ukrajinskou vojnou viedol rebríček GMI od roku 2007 Izrael. Upozorníme na hodnotenie, že dlhodobý podiel vojenských výdavkov na HDP okolo 5 % je podľa správy pre vysoko rozvinutú krajinu OECD mimoriadne vysoký. (Čo však bude BICC tvrdiť, keď na toto číslo „nabehnú“ štáty NATO, bude zaujímavé – pozn. autora). V podmienkach vojen, ktoré vedie Izrael, chce na rok 2025 zvýšiť vojenské výdavky na 6,5 % HDP.
Libanon, ktorý hraničí s Izraelom, sa v poslednom čase opakovane stal terčom jeho útokov. V indexe sa z 13. miesta v roku 2023 dostal na vlaňajšie tretie miesto. V rokoch 2018 – 2023 sa štát silne demilitarizoval. Ku „skoku“ došlo aj preto, lebo sa výrazne znížil HDP krajiny.
Arménsko sa dostalo tak vysoko, lebo v rokoch 2023 – 2024 narástol podiel vojenských výdavkov na HDP. Súvisí to s eskaláciou dlhodobého konfliktu s Azerbajdžanom (v GMI 2024 na 13. mieste) o oblasť Náhorného Karabachu, ktorú Arménsko stratilo. V podmienkach tohto napätia pokračujú nebezpečné preteky v zbrojení na Kaukaze.
Rusko sa v roku 2024 v indexe posunulo o štyri miesta a došlo v ňom k nárastu vojenských výdavkov. V roku 2024 bol vojenský rozpočet na najvyššej úrovni od vzniku RF v roku 1991. Tento nárast súvisí s vojnou na Ukrajine. Poukázalo sa na veľké straty Ruska v ťažkých zbraniach, ale konštatovalo sa, že RF v bojoch postupne získava prevahu.
Grécko je členom NATO s najvyšším skóre militarizácie a kleslo zo siedmeho na desiate miesto, hoci trend jeho militarizácie v posledných rokoch pokračuje. Hlavným dôvodom vysokých vojenských výdavkov Grécka je napätie vo vzťahoch s Tureckom. (NATO za viac ako 73 rokov od ich vstupu do paktu nedokázalo odstrániť napätie vo vzťahoch medzi nimi, čo nie je v súlade s jeho skalopevnou jednotou, o ktorej sa „básni“ – pozn. autora.)
Medzi desiatimi najmilitarizovanejšími krajinami podľa GMI 2024 sa ocitli aj štyri arabské štáty v Perzskom zálive: Katar (5. miesto), Bahrajn (7. miesto), Kuvajt (8. miesto) a Saudská Arábia (9. miesto). Omán sa umiestnil na 11. mieste. Toto vysoké umiestnenie je čiastočne spôsobené tým, že niektoré z týchto štátov majú malú populáciu. Prispieva k tomu však aj vysoké napätie v regióne a v prípade Saudskej Arábie aj vysoký vojenský rozpočet.
O 10 najmenej militarizovaných štátoch
Podľa GMI 2024 boli najmenej militarizované Madagaskar, Ghana, Írsko, Guatemala, Trinidad a Tobago, Papua – Nová Guinea, Kapverdy, Maurícius, Malta a Haiti. Ich uvádzanie má viac doplnkový charakter, lebo ťažko o nich robiť širšie vojenské zovšeobecnenia. S výnimkou Ghany a Guatemaly sú to ostrovné štáty. Írsko a Malta sú neutrálnymi štátmi EÚ. Špecifický je prípad Haiti, v ktorom je väčšina územia v rukách zločineckých gangov.
Zastavíme sa len pri obyvateľstve týchto štátov, lebo jeho početnosť determinuje GMI. Údaje sa opierajú o rôzne odhady z posledných rokov. Najviac obyvateľov majú Ghana (vyše 34,5 mil.), Madagaskar (skoro 29 mil.). a Guatemala (vyše 18,5 mil.). Viac ako 10 miliónov obyvateľov majú Papua – Nová Guinea (11,8 mil.) a Haiti (11,6 mil.). Írsko má 5,3 mil. obyvateľov. Najmenej obyvateľov majú Trinidad a Tobago (vyše 1,5 mil.), Maurícius (vyše 1,2 mil.), Kapverdy (necelých 600 tis.) a Malta (niečo cez 500 tisíc).
Vzhľadom na geografickú, demografickú a politickú rozmanitosť týchto štátov je ťažké robiť rozsiahle závery o dôvodoch „nemilitarizácie“. Možno však poukázať na to, že nimi sú najmä absencia nepriateľa, ktorý ohrozuje štát, čo je často spojené s polohou v oblasti, kde je nízke bezpečnostné napätie. Z tohto pohľadu je špecifický prípad Ghany, ktorá je v Západnej Afrike, kde je síce veľké napätie a bezpečnostné problémy, ale ju priamo neohrozujú.
Krátko o globálnej dynamike (de-)militarizácie
Zdôraznilo sa, že SIPRI v ročenke 2025 uviedla, že v rokoch 2023 i 2024 globálne vojenské výdavky dosiahli nové rekordné úrovne. Preteky v zbrojení boli podľa GMI 2024 v plnom prúde v Európe a v niektorých častiach Ázie. Vo svete bola porovnateľná militarizácia iba počas vrcholu studenej vojny.
Dynamika militarizácie je však v jednotlivých štátoch rozdielna. Podľa GMI sa napriek novým rekordom vo výške globálnych vojenských výdavkov o rast militarizácie vlani „zaslúžila“ iba menšina sledovaných štátov. Zo 149 krajín zahrnutých do GMI sa ich militarizácia (vojenské výdavky, personál a zbrane) zvýšila iba v 49. Veľmi vysoký a vysoký trend militarizácie (o viac ako 15 bodov) bol v 10 krajinách, pričom ďaleko v ňom viedla Ukrajina, ktorá mala nárast 156,08 bodu. Nasledovalo Togo (s nárastom 35,22 bodu), Niger, Burkina Faso, Libéria, Guinea, Benin, Litva, Kirgizsko a Fínsko. V 21 štátoch na svete bol nárast označený za významný.
K veľkej miere demilitarizácie (viac ako 10 bodov) došlo v piatich štátoch. Boli to Afganistan (- 28,08), kde boli ozbrojené sily rozpustené po tom, čo sa Taliban v roku 2021 chopil moci. Ďalej išlo o Turecko, Bahrajn, Omán a Kuvajt. Ďalších 31 štátov vykázalo významnú mieru demilitarizácie.
O militarizácii Európy
Od ruského útoku na Ukrajinu zažila Európa boom v oblasti zbrojenia, aký nepoznala od čias vrcholiacej studenej vojny. Sledovanie GMI zahŕňa v regióne „Európa“ 41 krajín (bez tých, ktoré nemajú vlastné vojenské kapacity). Zaradili sa tam však aj tri zakaukazské štáty.
Z európskych štátov je okrem štyroch v prvej desiatke najmilitarizovanejších, ďalších 7 medzi veľmi silne militarizovaných štátov: Azerbajdžan, Bielorusko, Cyprus, Litva, Fínsko, Estónsko a Srbsko. Za silne militarizované je označených ďalších 11 štátov, medzi nimi i Slovensko (na 22. mieste v Európe a vo svete na 60. mieste). Znamená to, že viac ako polovica európskych štátov je veľmi silne alebo silne militarizovaných.
Na druhej strane v Európe sú len 4 slabo militarizované (Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Albánsko) a dva už spomenuté najmenej militarizované štáty. V súvislosti s Nemeckom sa upozorňuje, že jeho vojenské výdavky sa v nasledujúcich rokoch výrazne zvýšia. Podivné je aj to, že Veľká Británia, ktorá rada rinčí zbraňami, sa ocitla na 28. mieste a agresívne reči trúsiaca ČR až na 32. mieste. Čísla podľa metodiky však nepustia…
Záver – kriticky o koncepcii militarizácie
Hoci správa na prvý pohľad obsahuje zaujímavé údaje, pri dôkladnejšom pohľade zistíme, že viaceré konštatovania a hodnotenia v nej vyvolávajú otázky. Len na ukážku uvedieme, že v správe sa zvýrazňuje, že nie je prekvapujúce, že štáty, ktoré v súčasnosti vedú alebo nedávno viedli vojnu, sú obzvlášť silne militarizované. Opäť však treba vidieť relatívnosť takýchto indexov, lebo z 10 najviac militarizovaných štátov v posledných rokoch až 5 neviedlo vojny: Katar, Bahrajn, Kuvajt, Saudská Arábia a Grécko.
Správa sa však nezaoberá tým, že militarizáciu nevyvolávajú len samotné vojny (ozbrojené konflikty), ale má aj protirečivú ekonomickú podmienenosť a je i ideovo-politickým, mediálnym nástrojom vlád na tlak na obyvateľstva, popr. na jeho strašenie. Nehľadiac na to, že sú sily, ktoré militarizáciu využívajú na zvýšenie svojho bohatstva, ale aj moci.
Celkový dojem zo správy je rozpačitý, lebo o mieri a bezpečnosti sa písalo málo a všeobecne, hoci sa to považuje za hlavné poslanie BICC. Možno aj kvôli tomu vzbudzujú takéto materiály len malú pozornosť odborníkov, médií i verejnosti. V záplave údajov (čísiel) nájsť veľa konštatovaní, ale poukázanie na politické, ekonomické i sociálne súvislosti militarizácie, ako i jej hrozby absentuje. Snaha podávať problém príliš objektívne, kvantitatívne na základe vykonštruovaných ukazovateľov, žiaľ, k mieru ani bezpečnosti neprispeje. Nedivíme sa preto ani bezzubosti veľkej časti mierového hnutia na Západe.
Sarkasticky dodáme, že Nemecko, v ktorom je viacero ústavov skúmajúcich bezpečnosť a mier, sa vydalo na cestu militarizácie, hoci zápasí s viacerými krízami. Teda praktický význam pôsobenia týchto ústavov je otázny, lebo ich hlas sa nedostáva tam, kde sa rozhoduje. A tak dominujú tí, čo majú silu a vplyv aj keď výdavky za militarizáciu zaplatí najmä obyvateľstvo. Čo je ešte horšie, rastúca militarizácia môže vyvolať aj nové ozbrojené konflikty.
