Turkický Biškek – vzor 2024

Pred pár dňami spriatelený český internetový časopis !Argument zverejnil materiál o tom, že mier vo svete sa neobíde bez Turecka[1].

No vyzerá to tak, že nielen mier vo svete, ale ani ďalší vývoj v Strednej Ázii sa bez robustnej účasti Turecka nezaobíde. Ale poďme pekne po poriadku.

Dňa 6. novembra 2024 (teda tesne pred siedmym novembrom, čo je sviatok Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie – VOSR) sa konal v Biškeku jedenásty summit hláv krajín Organizácie turkických štátov (OTŠ). V Biškeku preto, lebo Kirgizsko sa aktuálne stáva (na rok 2025) predsedajúcou krajinou tejto organizácie.

Konal sa pod heslom „Posilnenie turkického sveta: ekonomická integrácia, stabilný rozvoj, digitálna budúcnosť a bezpečnosť pre všetkých“.

Aj toto heslo potvrdzuje, že v rámci konceptu fungovania OTŠ sa organizácia neopiera len a len o spoločnú minulosť v rámci Sovietskeho zväzu, ale postupne (skôr plazivo, než skokovo) dochádza k zjednoteniu na náboženskom základe, jazykovej unifikácii a k akejsi cezhraničnej turkickej identity – samozrejme, s dominanciou Turecka.

Účastníci summitu v Biškeku. Hostiteľ, prezident Kirgizska Sadyr Žaparov v strede. 
Foto: www.xs.uz

Mäkká sila Ankary, viac ako tridsať rokov po ukončení existencie Sovietskeho zväzu, po nespočetnom množstve spoločných okrúhlych stolov, konferencií a vedeckých projektov, je zjavne nasmerovaná na to, že vytvorenie takejto identity dozrieva, resp. dozrelo.

Nakoniec tu nejde o nič iné, len o realizáciu dokumentu Koncepcia rozvoja turkického sveta do roku 2040, ktorá bola prijatá v roku 2021 Je to koncept vytvorenia Veľkého Turanu a neoosmanizmu par excellence.[2]

Koncept, ktorý predpokladá spoločne ciele vo všetkých oblastiach spolupráce. Od obrany, cez poľnohospodárstvo, ekonomiku, priemysel a najmä vzdelávanie.

Strategické priority turkického sveta (presadzované Tureckom), ako boli položené na stôl v Biškeku, možno v zásade zhrnúť do troch nasledujúcich – a fundamentálnych (pre Ankaru) – téz: a) posilnenie vplyvu v regióne južného Kaukazu a Strednej Ázie, b) ideológia, c) bezpečnosť. Všetko dohromady – ide len (a najmä) o jedno. Posilnenie turkojazyčného sveta!

Summitu sa zúčastnili prezidenti Ilcham Alijev (Azerbajdžan), Kasym-Žomart Tokajev (Kazachstan), ktorý do Biškeku doletel z Paríža. (Kde bol na oficiálnej návšteve a kde ho francúzsky prezident lámal na spoluprácu v dodávkach uránu. o ktoré Paríž prišiel tým, že stratil Afriku a možnosť participácie Francúzska na výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane.) Ďalej turecký prezident Recep Erdogan, prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev. A samozrejme hostiteľ – prezident Kirgizska Sadyr Žaparov.

Ako pozorovatelia boli prítomní Mehmet Ali Talat, prezident Severotureckej cyperskej republiky, Serdar Berdymuchamedov, prezident Turkménska a predseda vlády Maďarska Viktor Orbán.

Výsledkom summitu je prijatie ôsmich spoločných dokumentov, pričom najdôležitejšou (z koncepčného pohľadu) je:

  1. Biškekská deklarácia 11. summitu OTŠ;
  2. Ďalej pre potešenie ekológov: Rozhodnutie o prijatí Turkického zeleného vnímania sveta;
  3. Rozhodnutie, že Biškek bude digitálnym hlavným mestom OTŠ v roku 2025;
  4. Rozhodnutie o vyznamenaní V. Orbána vysokým vyznamenaním turkického sveta;
  5. Rozhodnutie o prijatí Stanov turkického sveta;
  6. Rozhodnutie o personálnych otázkach – vymenovanie námestníkov generálneho tajomníka OTŠ;
  7. Rozhodnutie o prijatí Stanoviska o stálych predstaviteľoch OTŠ;
  8. Rozhodnutie o prijatí symbolu – vlajky OTŠ.

Pred summitom hláv štátov OTŠ boli podpísané nasledujúce (zásadné) zmluvné dokumenty, ktoré menia(!) kvalitu Organizácie turkojazyčných štátov. A to:

  1. Dohoda o vytvorení mechanizmu civilnej ochrany OTŠ;
  2. Dohoda o partnerstve v oblasti digitálnej ekonomiky;
  3. Memorandum o vzájomnom pochopení pri vytvorení Turkickej rady pre zelené financie;
  4. Memorandum o zriadení Rady turkických centrálnych bánk;
  5. Memorandum o vzájomnom pochopení pri skonštruovaní spoločného kozmického aparátu (satelitu) OTŠ;
  6. Memorandum o vzájomnom pochopení ohľadne Veľkého turkojazyčného modelu OTŠ.

Pri pohľade na obsahovo širokú paletu prijatých dokumentov v pred summitom a na záver summitu OTŠ v Biškeku je zrejmé[3], že ak chcú členské krajiny udržať funkčnosť zoskupenia, budú musieť akýmsi spôsobom adaptovať svoju právnu základňu podľa strihu OTŠ.

Turkické normy sa musia dostať do súladu s právnymi záväzkami v rámci Eurázijskej ekonomickej únie (Kazachstan, Kirgizsko), Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Kazachstan, Kirgizsko), Šanghajskej organizácie spolupráce (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan), Spoločenstva nezávislých štátov (Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan), ale aj NATO (Turecko, Maďarsko) a Európskej únie (Maďarsko). Alebo minimálne artikulovať svoju voľbu.

Pri tejto Sofiinej voľbe to má najjednoduchšie Turkménsko, ktoré prísne stráži svoju neutralitu a nikde okrem Spoločenstva nezávislých štátov nefiguruje.

Samotná voľba je jednou stranou mince. Druhou je spomenutá náboženská otázka. Súčasné Turecko, ako jadro a motor OTŠ, zaviedlo v rámci vzdelávania povinný predmet základov turkickej kultúry, náboženstva a morálky. Tu sa učia normy islamu, správne (s pochopením) čítanie Koránu…

Pri snahe pochopiť turkické procesy v Strednej Ázii je potrebné sa pristaviť pri dokumente Memorandum o vzájomnom pochopení ohľadne Veľkého turkojazyčného modelu OTŠ.

Faktom totiž je, že stredoázijské republiky majú, aj keď Tureckom má bohatú a pestrú históriu (najmä Helénske obdobie), pestrejšie a hlbšie dejiny a tradície, čo sa snaží Ankara eliminovať prepisovaním a zmenenou akcentáciou dejín.

Druhým faktom je, že Turecko je historická mocnosť a stredoázijské republiky majú k tomuto rozmeru veľmi, veľmi ďaleko. Aj preto sa javí ostatná iniciatíva OTŠ – vytvorenie, presadenie a používanie jednotnej turkojazyčnej abecedy – z pohľadu Turecka ako rozhodujúce v získaní prevahy v nadstavbe.

Tu treba pripomenúť, že o prechod z cyriliky na latinku s abecedou podobnou na tureckú sa pokúsili jednotlivé krajiny (s väčším, alebo menším úspechom) Strednej Ázie hneď po roku 1991.

Filológovia v rámci Strednej Ázie neodporúčali rýchly prechod. Znamenal by stratu historickej národnej pamäti, problémy so vzdelanosťou a gramotnosťou… To by sa mohlo prejaviť rozpormi v spoločnosti. Nakoniec to, čo urobil Kyjev svojim občanom so zákazom používať ich rodný jazyk, je dôkazom, že radikalizmus v tomto smere neznamená nič iné len tisícky mŕtvych.

Od roku 1991 sa teda v turkickej Strednej Ázii – pričom v Turecku sa hovorí o (Veľkom) Turane, a nie o Strednej Ázii – prechádza na latinku. Najďalej sú v tomto smere v Turkménsku. Uzbekistan sa postupne dostáva do tempa. Kazachstan si už vnútorne veci vyjasnil, takže to má dobre našliapnuté a Kirgizsko -–to je len otázkou času.

Preto si pripomeňme, že rozhodujúci krok k unifikácii abecedy podľa tureckého vzoru bol urobený v septembri 2024 na stretnutí OTŠ v Baku, kde sa experti zhodli jednotnom modeli abecedy v latinke, ktorá by obsahovala 34 písmen. No a teraz v Biškeku, počas summitu hláv štátov zasadala špeciálna komisia, ktorá ma starosti jazykovú politiku s jasným cieľom: pripraviť a zrealizovať (v rozumnom časovom horizonte) prechod turkických štátov na spoločnú abecedu.

Podľa záverov tejto komisie by sa to malo týkať aj Tatarstanu, ktorý je subjektom Ruskej federácie a asi aj krajiny pozorovateľa v OTŠ – Maďarska. Nuž uvidíme.

Predseda vlády Maďarska, na summite vyznamenaný Najvyšším rádom Turkického sveta (The Supreme Order of Turkic World)[4], navrhol, aby sa summit OTŠ v roku 2025 konal v Maďarsku.

Prvým nositeľom tohto vyznamenania bol dnes už exprezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev (2019). Potom I. Alijev (2021), R. Erdogan (2022), exprezident a otec dnešného prezidenta Turkménska G. Berdymuchamedov (2022) a potom (2023) prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev.

Hostiteľ a prezident predsedajúcej krajiny Sadyr Žaparov okrem toho, že informoval o podpise Deklarácie o rozšírenom strategickom partnerstve medzi Kirgizskom a Maďarskom (podpísali celkom päť dokumentov)[5], návrh maďarského premiéra podporil.

Povedal, že Kirgizsko bude z titulu funkcie predsedníckej krajiny aktívne pomáhať Maďarsku pri príprave a zabezpečení tohto podujatia. A vyjadril presvedčenie, že účasť Maďarska v turkickej integrácii ma veľký význam pre celý turkický svet.

No z Budapešti nie je tak ďaleko do Viedne, kde sa v septembri 1683 uskutočnilo kľúčové silové stretnutie medzi kresťanskou Európou a Osmanskou ríšou, ktoré de facto znamenalo ukončenie tureckej expanzie v strednej Európe.

Môže sa znovu opakovať podobný scenár?

(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)

Súvisiace články:
Turkické repete – Noveslovo
Turkojazyčný svet podľa stredoázijského strihu – Noveslovo
Turkický svet – randevú v Samarkande – Noveslovo

Úvodné foto: www.vb.kg


[1] Pozri: https://casopisargument.cz/60099
[2] Pozri: https://rossaprimavera.ru/news/8e7540ef?ysclid=m38sbbvpaz705190813
[3] K výsledkom pozri: https://www.turksoy.org/ru-RU/novosti/v-bishkeke-sostoyalos-zasedanie-soveta-ministrov-inostrannyh-del-otg, alebo https://eurasiatoday.ru/kakie-dokumenty-byli-podpisany-po-itogam-sammita-otg-v-stolitse-kyrgyzstana/
[4] Supreme Order of Turkic World – Wikipedia
[5] Zoznam pozri: https://economist.kg/vlast/2024/11/06/kyrghyzstan-i-vienghriia-podpisali-piat-dokumientov-v-tom-chislie-o-vozdushnom-soobshchienii-i-stratieghichieskom-partnierstvie/

(Celkovo 322 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter