Pri agresívnej rusofóbnej hystérii v pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, panujúcu v západných médiách hlavného prúdu, sa mier stal neželaným slovom. Vidieť to aj na tom, že nevenovali takmer žiadnu pozornosť správe Globálny mierový index (ďalej len GPI – na základe začiatočných slov anglického názvu Global Peace Index) 2023.
Vyplýva z neho smutné konštatovanie, že najvyšší počet úmrtí v ozbrojených konfliktoch za rok v tomto storočí viedol k ďalšiemu úpadku svetového mieru. Aktéri, ktorí vyvolávajú súčasné ozbrojené konflikty, sú mnohí a rozdielni. Veľkú časť z nich však tvoria sily, ktoré sú historicky spojené s mocou a bohatstvom západných, najmä veľkých štátov (veľmocí) a s pozostatkami ich kolonializmu a neokolonializmu.
Považujeme preto za potrebné poukázať na to, o čom sa v dnešnom západnom hlavnom mediálnom prúde mlčí. Ukrajinská totiž kríza nevznikla až po ruskej invázii (začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine) vo februári 2022, hoci išlo o porušenie medzinárodného práva. Potenciál ozbrojeného konfliktu sa vytváral už od 90. rokov minulého storočia v podmienkach zištného protiruského geopolitického a bezpečnostného angažovania NATO a USA na Ukrajine. Rusko viackrát a dôrazne upozorňovalo na to, že sa týmto konaním cíti byť ohrozené, čo Západ ignoroval.
GPI vydáva Inštitút pre ekonomiku a mieru (The Institute for Economics and Peace, ďalej len IEP) každoročne od roku 2007. Inštitút založil v roku 2007 austrálsky podnikateľ a filantrop Steve Killelea. Funguje ako nezávislý, nestranný, neziskový think-tank, ktorý sa venuje presadzovaniu lepšieho pochopenia pôsobenia sociálnych a ekonomických faktorov pri vytváraní mierumilovnejšie sveta. Sídli v austrálskom Sydney a má pobočky v New Yorku, Bruseli, Harare (Zimbabwe), Mexico City a Haagu.
Autori považujú GPI za hlavný objektívny ukazovateľ mierumilovnosti národných štátov vo svete. V tomto roku zahrnul 163 štátov, ktoré predstavujú 99,7 % svetovej populácie. Úroveň mieru sa v inom vyjadrení široko (všeobecne) chápe aj ako neprítomnosť násilia. Zostavovanie GPI na základe údajov z množstva zdrojov riadi nezávislý medzinárodný panel odborníkov zložený z popredných akademických a mimovládnych inštitúcií.
O zostavovaní GPI
V súvislosti s kolosálnym počtom údajov, na základe ktorých sa zostavuje GPI, poznamenáme, že aj v tomto prípade ide o jeden z fenoménov súvisiacich s informačným „presýtením“ súčasného politicko-mediálneho priestoru. Svojím obsahom i charakterom sa však výrazne odlišuje od iných indexov vytváraných na Západe, v ktorých sa preferuje sila a veľkosť či už vo vojenskej alebo ekonomickej oblasti.
V záujme získania širšieho pohľadu na údaje v správe vymenujeme kritériá, na základe ktorých sa index zostavuje. Ide o tri základné oblasti, v ktorých sa sleduje 23 ukazovateľov. Získavajú z viacerých zdrojov, pričom každému z nich sa pripisuje špecifická (samostatná) váha. Väčšina ukazovateľov má kvantitatívny charakter. Sú však aj ukazovatele kvalitatívneho charakteru, pričom ich úroveň určujú inštitúcie, resp. ich experti, ktorí ich skúmajú. Výpočet GPI predstavuje veľmi zložitú záležitosť, a preto napriek veľmi pozitívnemu dopadu jeho pôsobenia ho nemožno preceňovať.
Prvou oblasťou sú prebiehajúce domáce a medzinárodné konflikty. Obsahujú 6 ukazovateľov: počet a trvanie vnútorných konfliktov, počet úmrtí v dôsledku vonkajšieho organizovaného konfliktu, počet úmrtí v dôsledku vnútorného organizovaného konfliktu, počet, trvanie a úloha vo vonkajších konfliktoch, intenzita organizovaného vnútorného konfliktu a vzťahy so susednými štátmi. Poznamenáme, že všetky ukazovatele sa týkajú štátu a za organizovaný konflikt sa považujú len zrážky medzi najmenej dvomi vojensky organizovanými silami vo vnútri štátu alebo medzi štátmi.
Druhou oblasťou je sociálna ochrana a bezpečnosť. Ide o 11 ukazovateľov: úroveň vnímania kriminality v spoločnosti, počet utečencov a vnútorne vysídlených osôb v percentách z celkovej populácie, počet samovrážd na 100 000 obyvateľov, politická nestabilita, stupeň politického teroru, vplyv terorizmu, úroveň násilnej kriminality, násilné demonštrácie, počet väzňov na 100 000 obyvateľov, počet príslušníkov polície a vnútorných bezpečnostných služieb na 100 000 obyvateľov, možnosti prístupu k ručným a ľahkým zbraniam.
Treťou oblasťou je militarizácia. Má 6 ukazovateľov: vojenské výdavky ako percento HDP, počet príslušníkov ozbrojených síl na 100 000 obyvateľov, objem dovozu hlavných konvenčných zbraní na 100 000 obyvateľov, objem vývozu hlavných konvenčných zbraní na 100 000 obyvateľov, finančný príspevok na mierové misie OSN, kapacita ťažkých a jadrových zbraní.
Správa, ktorá má 94 strán, obsahuje päť základných častí:
Výsledky (podľa obsahu by bolo asi výstižnejšie preložiť to ako Stav)
Trendy
Ekonomické následky násilia
Trendy konfliktov a ohnísk
Pozitívny mier.
Nakoniec sú zaradené prílohy. V článku sa budeme vzhľadom na veľký rozsah údajov v GPI 2023 venovať len jej prvým dvom častiam.
Povinné 2 % HDP na vojenské výdavky a mierumilovnosť vo svete
Ešte pred uvedením údajov o stave mierumilovnosti sveta v roku 2022 (formálnym problémom je, že správa má vročenie 2023, ale prináša údaje a závery za rok 2022) poukážeme, že ide asi o jediný index na Západe, ktorý ukazuje na kontroverznosť „natovskej“ mantry o požiadavke vydávať najmenej 2 % z HDP štátu na vojenské účely. Je to dostatočný dôkaz, že NATO nie je organizáciou, ktorá „chráni mier“. Od roku 1949 sa čoraz viac rozťahuje v neprirodzene rozšírenom priestore, ktorý pokladá za „severoatlantický“. Pakt sa vo svojej nenásytnosti usiluje aj o získanie globálneho rozmeru (kompetencie).
Vyžadovanie určitej úrovne vojenských výdavkov, ktoré sa opiera len o zjavne vykonštruovanú hranicu, mohlo vzniknúť iba v kruhoch západných („atlantických“) výrobcov zbraní. Na Západe však mantru v podmienkach masívnej manipulácie verejnej mienky podporuje veľa rôznych síl. Môže to byť síce aj z ideovo-politického presvedčenia, ale i za peniaze, a niekedy možno aj z niečoho takého, ako je neúcta (nenávisť?) k nezápadnému svetu. Stúpencov tohto výmyslu nájdeme v rôznych politických kruhoch, ale aj v médiách, časti akademickej sféry, húfoch „mimovládnych“ organizácií a rôznych spolkov atď.
GPI 2023 uvádza, že hoci v 92 štátoch sa v roku 2022 polepšil (znížil!) ukazovateľ vojenských výdavkov v % HDP, celkové vojenské výdavky sa zvýšili. Zapríčinili to najmä štáty, ktoré sa zapojili do vojny na Ukrajine.
Základné údaje o stave mieru vo svete
Najvarovnejším záverom správy je konštatovanie, že celkový počet obetí súvisiacich s ozbrojenými konfliktmi v roku 2022 sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o 96 %. V roku 2021 sa tento ukazovateľ zhoršil o 45 %. Ukazovateľ úmrtí v dôsledku konfliktov v roku 2022 by sa podľa prepočtov zhoršil aj vtedy, keby do nich nezahrnuli Ukrajinu a Rusko. V porovnaní s tým sa nezdá záver o tom, že celkový GPI sa zhoršil o 0,42 % až taký zlý. To je však daň za porovnávanie ukazovateľov rôzneho druhu a snahu o prílišnú kvantifikáciu, ktorá má svoje slabé miesta.
Za hlavnú príčinu zhoršenia mieru vo svete v roku 2022 sa považuje ukrajinská kríza. Ukrajina a Rusko sa vlani dostali medzi desať najmenej mierumilovných štátov vo svete, pričom Ukrajina zaznamenala najväčšie zhoršenie. Do tejto smutnej spoločnosti patria ešte Irak, Sudán, Somálsko, Konžská demokratická republika, Južný Sudán, Sýria, Jemen a úplne najhoršie je na tom Afganistan.
Z 23 ukazovateľov GPI zaznamenalo 10 zlepšenie, 11 sa zhoršilo a 2 zostali rovnaké. Najviac sa zhoršili ukazovatele ako vonkajšie organizované konflikty, úmrtia v dôsledku vnútorných organizovaných konfliktov a politická nestabilita (v 59 štátoch sa zhoršila a iba v 22 sa zlepšila). K zhoršeniu mieru vo svete neprispievajú teda len ozbrojené konflikty, ktoré sú najhorším fenoménom, ale aj narastajúca politická nestabilita, čo cítime aj na Slovensku.
Najmierumilovnejšie štáty v rokoch 2018 – 2022 (podľa GPI)
Do tuctu najmierumilovnejších štátov sa v rokoch 2018 – 2022 dostalo celkove len 13 štátov. Ide o štáty, kde je podľa týchto kritérií relatívne stabilná bezpečnostná situácia a úroveň sledovaného násilia je nízka.
Aj tak však vznikajú paradoxy. „Mierumilovné“ Dánsko, ktoré sa v rokoch 2018 – 2022 nachádzalo od 2. do 5. miesta v rebríčku GPI, chystá v záujme zvýšenia vojenských výdavkov zrušiť jeden deň pracovného voľna. Nakoľko s tým súhlasia dánski občania, nevieme, ale je to najmä prejav lokajskej služby dánskych vládnych síl NATO a USA. Iste nie náhodou bol generálnym tajomníkom NATO v rokoch 2009 – 2014 Anders Fogh Rasmussen (*1953, predseda vlády 2001 – 2009) a súčasná predsedníčka vlády Mette Frederiksenová (*1977) sa spomína ako vážna kandidátka na nového generálneho tajomníka NATO.
Zopakujeme, že údaje GPI nie je vhodné preceňovať, ale v niekoľkoročnom vývoji vyjadrujú určité trendy. Naznačujú napr., že od príchodu Zuzany Čaputovej (podľa jej uctievačov údajne tiež jednej z kandidátok na funkciu generálnej tajomníčky NATO) do kresla prezidentky SR v roku 2019 sa pozícia Slovenska ako mierumilovného štátu vôbec nezlepšila. Za hranicami Slovenska nevidieť ten zázrak v pôsobení „hegeromatovičomoci podporovanej čaputovčinou“, o ktorom tieto sily blúznia.
V roku 2018 bolo Slovensko v celosvetovom rebríčku GPI na 23., v 2019 už na 25. a v roku 2020 až na 26. mieste. V roku 2021 asi len zhodou okolností vyskočilo na 20. miesto, ale vlani to bol znovu pokles na 26. priečku. Bezpochyby sa na tom výrazne podieľalo diletantské konanie vlád vedených dvomi najnekompetentnejšími predsedami v dejinách samostatného Slovenska a fakt, že sa podriadili agresívnym požiadavkám USA a NATO.
V správe sa poukazuje na zmeny vo vývoji mieru v globálnych ukazovateľoch v roku 2022. Nie vždy sú len negatívne, ale zlepšenia sú len čiastočné. Jednu z mála pozitívnych stránok predstavuje, že zlepšenie mieru sa zaznamenalo v 84 štátoch, ale v 79 došlo k jeho zhoršeniu (medzi nimi aj na Slovensku).
Regionálne zaznamenali najväčšie zlepšenie Severná Amerika a región Blízkeho východu a severnej Afriky, ktorý však napriek tomu zostal najmenej mierovým regiónom na svete. Európa je stále najpokojnejším regiónom na svete, ale za rok 2022 sa zhoršila vo všetkých troch základných oblastiach merania GPI. Ide najmä o dôsledok rastu napätia medzi európskymi štátmi a Ruskom.
Vážny problém pre mier predstavujú utečenci a vnútorne vysídlené osoby. V roku 2022 bolo 15 štátov, kde utečenci a vnútorne vysídlené osoby tvorili viac ako 5 % populácie. Najhoršie na tom bola Sýria, kde to je až 61 %. V Južnom Sudáne to bolo viac ako 42 %, na Ukrajine viac ako 30 % a v Somálsku a Stredoafrickej republike viac ako 20 % obyvateľstva. Príčinou sú opäť najmä ozbrojené konflikty, ale vplýva na ne aj nespravodlivosť rozdeľovania bohatstva vo svete a dopady neoliberálnej globalizácie na spôsob USA, čo sa v GPI nesleduje.
V roku 2023, žiaľ, na základe vývoja v prvom polroku s veľmi vysokou pravdepodobnosťou predpokladáme, že úroveň mieru zase poklesne. Nebudeme vstupovať do svedomia tvorcom GPI, ale radi by sme sa ich aspoň rečnícky opýtali, či vojenská pomoc v podobe masívneho zasielania zbraní, výcviku vojakov, pôsobenia poradcov, logistickej podpory (okrem zabezpečovania opráv poškodených zbraní a vojenskej techniky k nej eufemisticky zaradíme napr. odovzdávanie spravodajských informácií a i.) a pod. nie je už účasťou vo „vonkajšom organizovanom konflikte“, popr. nezohráva aspoň „úlohu“ v ňom, čo znižuje mierumilovnosť štátu a absenciu násilia. Takýto pohľad by asi vážne pošramotil pozíciu Európy ako najmierovejšieho regiónu na svete.
O trendoch vo vývoji mieru
Trendy sú hodnotené v 15-ročnom období, ktoré zachytávajú správy o GPI v rokoch 2008 – 2023. Úroveň globálneho mieru klesla o 5 %, pričom sa zhoršila v 95 štátoch. Z troch základných oblastí merania GPI sa najviac zhoršila oblasť prebiehajúcich konfliktov (14 %). Sociálna ochrana a bezpečnosť sa zhoršila o 5,4 %. Paradoxne sa zlepšila úroveň militarizácie – klesla o 6,2 %.
V danom období sa zhoršilo všetkých šesť ukazovateľov prebiehajúcich konfliktov. Situácia sa zhoršila v 99 štátoch a zlepšila len v 52. Došlo k nárastu počtu vonkajších aktérov, ktorí sa zapájali do vnútorných konfliktov v iných štátoch.
V sledovanom období sa výrazne zhoršil aj ukazovateľ násilných demonštrácií (o 53 %). Opäť nás to vedie k širšiemu záveru, že problémom mieru a pokoja nie je len ozbrojené násilie, ktoré je najnebezpečnejšie, ale aj súčasný „zaužívaný“ spôsob vládnutia a riešenia problémov sveta a štátov, ktorý vyvoláva odpor širokých vrstiev obyvateľstva.
Od roku 2015 došlo paradoxne k zlepšeniu ukazovateľa vplyvu terorizmu. Jeho epicentrum sa z Blízkeho východu a severnej Afriky presunulo do subsaharskej Afriky, najmä do Sahelu.
Európa je tiež menej pokojná ako bola v minulosti. Na rozdiel od globálneho trendu sa situácia v európskych štátoch susediacich s Ruskom zhoršila v oblasti militarizácie v daných rokoch v priemere o 6,9 %. Výrazne sa v nej zhoršil aj ukazovateľ vzťahov so susednými krajinami. Na zamyslenie je, ako k tomu prispieva vyhrotená rusofóbia s prvkami agresívnosti v niektorých štátoch.
Nevyhnutnosť zvýšiť mierové úsilie pri riešení problémov sveta, ktorý sa rúti do nebezpečného neznáma
Zopakujeme, že zo slovníka súčasných európskych politických strán či už liberálnych, konzervatívnych alebo aj socialistických (sociálno-demokratických) strán sa – až na vzácne výnimky – stratilo slovo mier. Keby to nebolo príliš cynické, povedali by sme, že línia protiruskej koalície na Ukrajine pod vedením hlbinného štátu USA začína pripomínať politiku, ktorá sa dá zjednodušene, ale kruto charakterizovať aj tak, že „Rusom nedovolíme zvíťaziť, aj keď na Ukrajine nezostane kameň na kameni a upadne pri tom aj EÚ“. Iste, situácia Ukrajincov je tragická a potrebujú pomoc. Avšak to, čo predvádza kyjevské vedenie podporované Západom, v súčasnosti málokomu niečo prináša a ani do budúcnosti neveští nič dobré.
GPI 2023 špecificky naznačuje nezmyselnosť i nebezpečenstvo línie, ktorá sa vo vzťahu k mieru vytvorila najmä na Západe v posledných 8 rokoch. Mohli by sme pokračovať údajmi zo správy o ekonomických následkoch násilia a trendoch konfliktov a ohnísk. Aj časť o pozitívnom mieri nastoľuje mnoho sociálno-filozofických a morálnych úvah, ktoré dnešný agresívny neoliberalizmus nielenže ignoruje, ale priamo proti nemu útočí a jeho zástancov, keby mohol, by asi vyhnal aj zo sveta, prinajmenšom z toho západného.
Nakoniec zhrnieme, že stále sa marginalizujú kritické názory o nebezpečnosti a nehumánnosti konania súčasných vládnucich síl „zjednoteného Západu“, ktoré vytvárajú vo svete len chaos a hrozia nedozernými nielen bezpečnostno-politickými (protimierovými), ale najmä sociálno-ekonomickými následkami. Z aktuálneho mierového hľadiska je na Slovensku najvážnejším problémom situácia na Ukrajine. Preto by sme sa v septembrových predčasných parlamentných voľbách mali pozerať aj na to, ktoré politické strany chcú mier na Ukrajine a odmietajú dodávkami zbraní prikladať na tamojší oheň. Tí, ktorí tak robia, sa ho totiž vôbec nechystajú uhasiť. Najväčšou tragédiou sa stáva, že pritom ani nevedia, čo chcú robiť. Tento oheň nemusí „spáliť“ ruské sily na Ukrajine, ani položiť Rusko na kolená. Veľmi veľa škôd spôsobil už EÚ (i Slovensku) a jeho pokračovanie hrozí ďalšími ťažkými následkami.
