SLOVO: V tejto rozhodujúcej chvíli vonkoncom nezáleží na pouličných „politikách“ tých čudesných figúrok, ktoré by rady vládli Slovenskej republike, v tejto chvíli ide o svet, v ktorom sa „veľkí chlapci“ rozhodli biť bez pravidiel.
Preto pozorne čítajme, čo predniesol Jeffrey Sachs v Bezpečnostnej rade OSN, ktorú zvolali po gangsterskom únose prezidenta suverénneho štátu – Venezuely – a biely muž v USA sa vyhráža ďalším. Naozaj ide o veľa!
Spamätajú sa?
Jeffrey Sachs, Bezpečnostná rada OSN, 5. januára 2026
Vážený pán, predseda, vážení členovia Bezpečnostnej rady, otázkou, na ktorú dnes má dať Rada odpoveď, nie je charakter venezuelskej vlády. Otázkou je, či má ktorýkoľvek členský štát právo silou, nátlakom alebo ekonomickým priškrtením určovať politickú budúcnosť Venezuely alebo vykonávať kontrolu nad jej záležitosťami.
Táto otázka sa priamo týka článku 2, oddielu 4 Charty Organizácie Spojených národov, ktorý zakazuje hrozbu silou alebo použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu. Rada musí rozhodnúť, či má byť tento zákaz zachovaný alebo zrušený. Jeho zrušenie by malo najzávažnejšie následky.
Dovoľte mi uviesť určitý kontext. Od roku 1947 zahraničná politika Spojených štátov opakovane používa silu, tajné operácie a politické manipulácie na dosiahnutie zmeny režimov v iných krajinách. O tom sú starostlivo zdokumentované historické záznamy.
Vo svojej knihe „Covert Regime Change“ politologička Lindsey A. O’Rourke opisuje 70 pokusov Spojených štátov o zmenu režimov iba v období medzi rokom 1947 a rokom 1989. Tieto praktiky sa s koncom studenej vojny neskončili
Od roku 1989 pokračovali operácie Spojených štátov zamerané na zmenu režimov, vykonávané bez schválenia Bezpečnostnou radou. Spomeniem len tie najzávažnejšie: Irak v roku 2003, Líbya v roku 2011, Sýria počínajúc rokom 2011, Honduras v roku 2009, Ukrajina v roku 2014, Venezuela od roku 2002 až doteraz.
Používané metódy sú odskúšané a dobre zdokumentované. Zahŕňajú otvorenú vojnu, tajné spravodajské operácie, podnecovanie nepokojov, podporu ozbrojených skupín, manipuláciu masových a sociálnych médií, podplácanie vojenských a civilných predstaviteľov, cielené atentáty, operácie pod falošnou vlajkou a ekonomickú vojnu.
Tieto metódy sú podľa Charty OSN nezákonné a obvykle vedú k pokračujúcemu násiliu, smrtiacim konfliktom, politickej nestabilite a veľkému utrpeniu civilného obyvateľstva.
Nedávna bilancia Spojených štátov vo vzťahu k Venezuele je rovnako jasná: V apríli roku 2002 USA vedeli o pokuse o prevrat proti vláde a schválili ho. Od roku 2010 Spojené štáty financovali skupiny občianskej spoločnosti, ktoré sa aktívne zapájali do protivládnych protestov. Keď vláda proti protestom zakročila, Spojené štáty následne zaviedli sériu sankcií.
V roku 2015 prezident Barack Obama vyhlásil Venezuelu za, citujem: „Nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Spojených štátov.“
V roku 2017 na večeri s latinskoamerickými lídrami počas Valného zhromaždenia OSN prezident Trump otvorene diskutoval o možnosti invázie USA do Venezuely s cieľom zvrhnúť vládu.
V rokoch 2017 až 2020 Spojené štáty uvalili rozsiahle sankcie na štátnu ropnú spoločnosť PDVSA. Produkcia ropy od roku 2016 do roku 2020 klesla o 75 % a reálny HDP na obyvateľa sa klesol o 62 %.
Valné zhromaždenie OSN opakovane a drvivou väčšinou hlasovalo proti takýmto jednostranným donucovacím opatreniam. Podľa medzinárodného práva má právomoc ukladať také opatrenia iba Bezpečnostná rada.
Spojené štáty 23. januára 2019 jednostranne uznali pána Juana Guaidóa za dočasného prezidenta (poznámka redakcie – za prezidenta ho „uznal“ aj vtedajší štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok !) a o niekoľko dní neskôr zmrazili približne 7 miliárd dolárov venezuelských štátnych aktív držaných v zahraničí a zverili určeným osobám právomoc nad časťou týchto aktív.
Tieto kroky sú súčasťou nepretržitej snahy Spojených štátov o zmenu režimu trvajúcej viac než dve desaťročia.
V uplynulom roku Spojené štáty uskutočnili bombardovacie operácie v siedmich krajinách, z ktorých žiadna nebola schválená Bezpečnostnou radou OSN a nijaká z nich nebola vykonaná ani v zákonnej sebaobrane podľa Charty. Medzi cieľové krajiny patrili Irán, Irak, Nigéria, Somálsko, Sýria, Jemen a teraz Venezuela.
V uplynulom mesiaci prezident Trump priamo pohrozil šiestim členským štátom OSN vrátane Kolumbie, Dánska, Iránu, Mexika, Nigérie a, samozrejme, Venezuely.
Členovia Rady nie sú povolaní, aby súdili Nikolása Madura, nie sú povolaní, aby posudzovali, či nedávny útok Spojených štátov a prebiehajúca námorná karanténa vedú k slobode alebo podrobeniu. Členovia Rady sú povolaní, aby bránili medzinárodné právo a konkrétne Chartu OSN.
Realistická škola medzinárodných vzťahov, ktorú najbrilantnejšie sformuloval John Mearsheimer, presne opisuje stav medzinárodnej anarchie ako tragédiu politiky veľmocí. Realizmus je teda opisom, nie riešením mieru. Jeho vlastným záverom je, že anarchia vedie k tragédii.
Po prvej svetovej vojne bola vytvorená Spoločnosť národov s cieľom ukončiť tragédiu prostredníctvom uplatňovania medzinárodného práva. Napriek tomu popredné svetové národy v tridsiatych rokoch 20. storočia nedokázali obhájiť medzinárodné právo, čo viedlo k obnoveniu globálnej vojny.
Organizácia Spojených národov vzišla z tejto katastrofy ako druhý veľký pokus ľudstva povýšiť medzinárodné právo nad medzinárodnú anarchiu. Podľa slov Charty OSN bola vytvorená, citujem, „aby uchránila budúce generácie pred pliagou vojny, ktorá už dvakrát za nášho života priniesla ľudstvu nevýslovný žiaľ“.
Vzhľadom na to, že žijeme v jadrovom veku, zlyhanie sa nemôže opakovať. Ľudstvo by zahynulo. Tretia šanca by nebola.
Nebola by žiadna tretia šanca, aby Bezpečnostná rada splnila svoje povinnosti podľa Charty. Mala by preto okamžite potvrdiť nasledujúce kroky:
Spojené štáty musia okamžite ukončiť akékoľvek explicitné, implicitné hrozby alebo použitie sily proti Venezuele.
Spojené štáty musia ukončiť svoju námornú karanténu a akékoľvek donucovacie vojenské opatrenia uskutočňované bez autorizácie Bezpečnostnou radou OSN.
Spojené štáty musia okamžite stiahnuť svoje vojenské sily z územia Venezuely a z jej okolia vrátane spravodajských námorných, leteckých a ďalších predsunutých prostriedkov rozmiestnených na donucovací účel.
Venezuela musí dodržiavať Chartu OSN a ľudské práva chránené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.
Generálny tajomník OSN by podľa môjho odporúčania mal okamžite vymenovať zvláštneho vyslanca s mandátom zapojiť relevantných venezuelských a medzinárodných aktérov a do 14 dní podať Rade bezpečnostnú správu s odporúčaním v súlade s Chartou a Bezpečnostná rada by sa mala touto záležitosťou naliehavo zaoberať.
Všetky členské státy by sa mali zdržať jednostranných hrozieb, donucovacích opatrení alebo ozbrojených akcií podnikaných mimo právomoci Bezpečnostnej rady OSN.
Na záver, pán predsedajúci a vážení členovia Rady, mier a prežitie ľudstva závisia od toho, či Charta Organizácie Spojených národov zostane živým nástrojom medzinárodného práva, alebo či dovolíme, aby sa stala bezvýznamnou. To je voľba, ktorá dnes stojí pred touto Radou.
Ďakujem za pozornosť.
3 Odpovede
Ďakujem redakcii za tento príspevok!
Začnem od konca: vyzerá to tak, že Charta OSN sa UŽ STALA bezvýznamnou! Kto ju dnes ešte rešpektuje a kto sa ňou riadi? KTO JE vôbec António Guterres? Čo ten robí a môže urobiť? Neexistuje tam niekto lepší? Kto ho tam drží? Profesori Sachs a Mearsheimer už najmenej 4 roky bijú na poplach a odvážne, priam hrdinsky demaskujú, čo sa s týmto našim svetom deje! Za hlavného aktéra, ktorý si z celého sveta robí svojho „fackovacieho panáka“ a zo všetkých ľudí „dobrej vôle“, ktorí chcú žiť a záleží im na živote, len „dobrý deň“ alebo jednoducho „prdel“, označujú jednoznačne a veľmi inteligentne — USA a ich politiku! Patrí im za to nekonečná vďaka a obdiv, ale čo vlastne dosiahli? Aký je reálny výsledok ich úsilia a nasadenia? Zatiaľ, žiaľ, takmer žiadny. Môžete demaskovať Bidena alebo Trumpa alebo im podobných (Starmera, Macrona, Leyenovú), ako len chcete, všetci sa vám z pozície svojej štátnej moci vysmejú priamo do „ksichtu“. A ešte nechajú pobehovať po svete ako potkana svojho hlavného vojnového podpaľača Zelenského, v ktorom naozaj našli „svetovú krysu“, aká tu doteraz nebola.
A vôbec nejde len o Venezuelu: ide o princíp, teda o všetky štáty a ich zvrchovanosť (suverenitu), pretože ktokoľvek by sa dopustil toho, čoho sa dopustili USA voči Venezuele, musí byť odsúdený a zastavený! A tiež nejde len o Ukrajinu, ale ani len o Rusko. Pretože ktokoľvek by sa dopustil takej nenávisti, akej sa teraz dopúšťa jedna časť sveta voči Rusku („rusofóbie“), toho by malo „ľudstvo“ (reprezentované napr. OSN) ihneď zásadne odsúdiť! Takáto obludná nenávisť jednej časti ľudstva voči inej (a vôbec to nemusia byť len Rusi), a navyše stupídne vyfabrikovaná, nemôže skončiť nijako dobre! (Môžeme len žasnúť nad osobou ženského pohlavia menom Kaja Kalas v tomto smere!) Pre toto všetko treba robiť všetko možné (i nemožné) a ZASTAVIŤ túto vlnu sebadeštrukcie ľudstva, na čelo ktorej sa najnovšie postavil americký prezident Trump (aj keď môžeme pochybovať o tom, že on sám si to uvedomuje!). Kto mal akékoľvek ilúzie o Trumpovi, netrvalo to tak dlho, aby teraz mohol vytriezvieť. Žiaľ, tým horšie pre svet!
Vďaka za pružné sprostredkovanie vynikajúceho príspevku prof. J. Sachsa, jeho bilancia zahraničnopolitických aktivít USA by sa mala stať povinnou lektúrou najmä pre tých, ktorým sa ešte vždy neotvorili oči pri posudzovaní aktuálnej situácie doma i vo svete. A pritom ide naozaj o veľmi veľa, vlastne o všetko.