Kríza: Elita Európanov hľadá prácu v Rusku

Jalta 1945, Šen-čen 2026. Alexej Sergijenko, umelec, podnikateľ a galerista (Art centrum v Petrohrade) Foto: В контакте ВК

Keď Ursula von der Leyenová bojovala o právo reprezentovať EÚ na medzinárodnej scéne s Kajou Kallasovou, bolo to na smiech, pretože boj prebiehal na verejnosti. Konfrontácia medzi nimi však zásadne neprekročila štandardný byrokratický boj o moc.

Kaja zastupovala európsku „mládež“, ktorá verila, že je čas, aby „staré babizne“ ustúpili mladým, pričom Ursula hovorila za tím skúsených v snahe dokázať, že v starom psovi je ešte život.

Na tento veľký ženský boj v EÚ asi ešte spomínajú s nostalgiou. Išlo o koniec „zlatej jesene“ EÚ: lístie už hromadne opadáva, život v prírode ustal, avšak stále ponúka jasné farby v predvečer zimnej šedivosti. Veď dámy predsa bojovali o právomoci, o svoju politickú budúcnosť v EÚ.

Dnes tomu tak nie je: európski politici sú teraz pripravení navzájom si podrezať hrdlo za právo zastupovať EÚ v rokovaniach s Ruskom. Ursula a Kaja, hoci sa stále zúčastňujú pretekov, už nie sú favoritkami. Ako prví prišli neskôr dištancovaní Stubb a Strøre, ktorí zatelefonovali Putinovi „v mene EÚ“, následne polovica EÚ vyjadrila nevôľu a vyhlásila, že tieto postavy nikdy neboli oprávnené zastupovať Európu.

Merz propaguje svoju vlastnú kandidatúru ako „tvrdý a rozhodný“ „uzmierovateľ Ruska“. V Poľsku bude čoskoro viac kandidátov na vyjednávačov s Kremľom než aktívnych politikov. Macron verí, že Európa nenájde lepšieho alebo skúsenejšieho vyjednávača než jeho. Briti sa pre istotu pripravujú vyjsť spoza ochrannej škandinávskej zásteny. Samozrejme, oni už nie sú v EÚ, ale sú pripravení ponúknuť Únii svoje „dobré služby“.

A koľko ďalších politikov EÚ stále mlčí, no napriek tomu sú pripravení ponúknuť svoju kandidatúru?! Len vo východnej Európe je „špecialistov na Rusko“ viac než treba. Gréci, Bulhari, Taliani, dokonca aj Španieli – všetci by chceli zastupovať Európu v rokovaniach s Ruskom.

Dalo by sa predpokladať, že každý z uchádzačov sa snaží prezentovať ako mierotvorca, ktorému sa podarilo vyriešiť eskalujúci konflikt vo vzťahoch so superveľmocou. Lenže všetci títo potenciálni „mierotvorcovia“ opakujú ako mantru známy postoj EÚ k ohľadom neakceptovania územných zmien na Ukrajine, taktiež ohľadom vyslania európskych vojsk na Ukrajinu ihneď po uzavretí mieru ako záruku bezpečnosti Kyjeva.

„Mierotvorcovia“ tiež podporujú požiadavku Ukrajiny, aby mierové ukrajinské ozbrojené sily v počte 800 tisíc zostali zachované aj po skončení konfliktu a boli financované EÚ. Podotýkam, že súčasná bojujúca ukrajinská armáda sotva dosahuje (ak vôbec dosahuje) dve tretiny z tohto počtu. Navrhujú teda, aby bola mierová armáda početnejšia ako vojnová armáda, taktiež aby bola prezbrojená a znovu vyzbrojená modernými zbraňami i vybavením.

Rusko už podobné návrhy dávno odmietlo, vlastne preto nikto s Európou nerokuje. Rokovania s Európanmi sa nekonajú aj preto, lebo EÚ chce vyrokovať prímerie na Ukrajine, zatiaľ čo Rusko chce rokovať o mieri na celom svete, vrátane prekonania rozporov vo vzťahoch s Európskou úniou. Vidno, že nie je možné uspieť v rokovaniach s Ruskom a zároveň zastávať európsku pozíciu; potenciálny vyjednávač EÚ je odsúdený na neúspech. Prečo sa až tak snažia zaujať uvedenú pozíciu?

Podľa mňa na túto otázku nepriamo odpovedal ukrajinský „dobrovoľník“ Taras Čmut*. Rozhodol sa vystrašiť Európanov, aby sa nepoddali tlaku USA a nezaujali konštruktívnejší rokovací postoj. Taras sľúbil, že v danom prípade sa Ukrajina pripojí k Rusku v jeho kampani proti Európe. „Lebo je potrebné postaviť na stranu silnejšieho,“ povedal.

Nebudeme uvažovať o zvláštnosťami ukrajinského zmýšľania. Oni pevne veria, že hneď ako padne „ukrajinská bariéra“, „hordy Moskaľov**“ vtrhnú tankami, aby odviezli mikrovlnky, toalety a asfalt z Európy. Mozog infikovaný ukrajinizmom sa dá ľahšie otupiť aby sa prestal trápiť, než ako sa snažiť vyliečiť nevyliečiteľné. Všimnime si: Ukrajine zrejme neostalo nič iné okrem armády, pričom obchoduje s ukrajinskými ozbrojenými silami. Aktuálne Ukrajinci za európske peniaze bojujú s Ruskom. Čmut je presvedčený, že Rusko zaplatí za vojnu ukrajinských ozbrojených síl s Európou. Snaží sa takto vystrašiť Európanov.

Ochota Ukrajincov zabíjať a okrádať svojich súčasných spojencov, len aby im niekto zaplatil, má určite veľkú cenu, ale samotný fakt, že obchodujú so svojou zahraničnopolitickou pozíciou, je oveľa dôležitejší: Ako už bolo uvedené vyššie: kto čo má, s tým aj obchoduje.

Európski politici už dávno predali záujmy svojich krajín európskej byrokracii. Výmenou za to získajú po odchode zo svojej národnej kariéry príležitosť stať sa vysokopostavenými európskymi úradníkmi. Sú to osoby, ktoré kontrolujú obrovské rozpočty a vôbec nikomu nezodpovedajú. Predtým mali USA rozhodujúce slovo pri vymenovávaní do vysokých pozícií v EÚ. USA však už nie sú tým, čím bývali; ich vzťahy s Európou sa zhoršujú. Len tí najnaivnejší v EÚ veria, že sa veci po Trumpovi zlepšia. Možno bude potom o niečo menej kriku a verejných urážok. Je však nepravdepodobné, že by sa politika USA, ktorá je pre EÚ nepríjemná, radikálne zmenila.

V rámci EÚ pragmatickí zástancovia tradičných hodnôt a obnovenia normálnych vzťahov s Ruskom postupne vytláčajú na národnej úrovni ľavicovo-liberálnych politikov a sú pripravení čoskoro začať boj o Európsku komisiu. Stručne povedané, ruský vplyv na byrokratické kariéry v EÚ by sa mohol v dohľadnej budúcnosti stať ak nie rozhodujúcim, tak aspoň významným. Je nevyhnutné vycestovať a stretávať sa s budúcimi pánmi byrokratického osudu EÚ plus usilovať sa urobiť na nich dobrý dojem.

Pre úradníkov EÚ, ktorí sa dobre vyznajú v zákulisných intrigách, sa táto úloha nezdá byť náročnou. Hlavné je získať status vedúceho vyjednávača s Ruskom. Potom, podobne ako Kushner a Witkoff, môžu takmer každý mesiac cestovať do Kremľa. Niet dôvodu obhajovať pozíciu EÚ, pričom práve kvôli predmetnej pozícii EÚ je nemožné dosiahnuť akúkoľvek dohodu.

Potenciálni vyjednávači vidia svoj hlavný cieľ v riešení svojich osobných problémov – jednoducho sa chcú zapáčiť Putinovi i ruským vyjednávačom, vzbudiť dojem rozumného, vhodného človeka. Za tým účelom treba v správnej chvíli povzdychnúť, prevrátiť očami, pokrčiť plecami a celým svojím vystupovaním dať jasne najavo, že ste osobne proti tomuto nezmyslu, ale ste podriadený človek, viazaný pokynmi. Ak by vám Rusko pomohlo dosiahnuť vyššie postavenie v rámci EÚ, potom by ste všetko drasticky zmenili.

Myslíte si, že Ursula a Kaja, ktoré sa vyšplhali na vrchol európskej hierarchie, nemajú od Ruska čo žiadať? Mýlite sa. Ursula bude viniť Kaju a svojich pobaltsko-poľských kolegov za konflikt s Ruskom, zatiaľ čo Kaja si spomenie na svoju pioniersku a komsomolskú minulosť, potichu sa nadýchne a bude presviedčať ruských kolegov, že keby nebolo „čarodejnice Ursuly“, doterajšie vzťahy medzi Ruskom a EÚ by boli vzorom konštruktívnosti.

Poviete, že takáto drastická zmena orientácie je nemožná; veď toho toľko narozprávali. Lenže Čmut a jeho komplici povedali ešte viac. Navyše, už päť rokov bojujú proti Rusku za európske peniaze a požadujú vyhladenie Rusov. Horeuvedené mu nebráni v tom, aby verejne sníval, ako bude bojovať proti Európe za ruské peniaze.

Dávno je známe, že Ukrajina je Európa a Ukrajinci sú Európania, tak prečo nemôže európsky politik robiť to, čo dokáže ukrajinský dobrovoľník? Najmä preto, že tam, kde sa Čmut naučil zradiť, učili sa z učebníc von der Leyenovej. Zradiť včas znamená predvídať.

* Taras Čmut (1991) slúžil v ukrajinskej námornej pechote. Stojí za vznikom a aktivitami známeho ukrajinského vojenského portálu Militarnyi (Мілітарний). Pôsobí ako zástupca Ministerstva obrany v Dozornej rade Agentúry pre obstarávanie v obrane.

** Pôvodne označenie obyvateľov východného ruského štátu s centrom v Moskve v protiklade k západnému v Kyjeve. Dnes má často pejoratívny (urážlivý) podtón.

Zdroj:
https://www.discred.net/2026/11/13/rostislav-ishhenko-krizis-elitnye-evropejtsy-ishhut-rabotu-v-rossii/  13.11.2026 ukraina.ru

Preložil Ladislav Hohoš.

(Text neprešiel redakčnou úpravou)