Estónsko má historicky negatívne skúsenosti s Ruskom, s ktorým aj hraničí. Často sa preto objavujú úvahy, či by sa mohlo stať cieľom ruského útoku. Je zaujímavé prečítať si, čo o tejto otázke napísal Tarmo Miilits, generálny tajomník estónskeho ministerstva vnútra, ktorý v rokoch 2018 až 2022 pôsobil v estónskej službe vnútornej bezpečnosti KAPO.
Podľa Miilitsa je Rusko dlhodobou strategickou hrozbou pre Európu. Estónska zahraničná spravodajská služba a spojenci však v súčasnosti nevidia známky toho, že by Rusko malo v úmysle vojensky napadnúť niektorý členský štát NATO. Podľa neho ani dianie na ruskej strane estónskej hranice nepotvrdzuje opakované tvrdenia o pripravovanom útoku v tomto regióne.
Tabuľa na estónskych hraniciach s Ruskom. Wikimedia
Niektoré štúdie a cvičné scenáre rozoberajú možnosť obmedzeného ruského vpádu do Estónska, ktorým by Moskva otestovala reakciu NATO podľa článku 5. Miilits píše:
„Rôzne analytické centrá sa snažia upútať pozornosť médií výraznými titulkami. Vo svojich štúdiách opisujú napríklad scenár, v ktorom by Rusko obsadilo časť estónskeho územia, aby otestovalo reakciu NATO podľa článku 5. Zúčastnil som sa na desiatkach cvičení a často som nad ich scenármi len krútil hlavou, pretože nemali oporu v realite. Ak scenár prehliada vlastné obranné schopnosti Estónska a jeho členstvo v NATO, spochybňuje to hodnotu celého cvičenia.“
Miilits sa pozastavuje aj nad vyjadreniami niektorých bývalých šéfov spravodajských služieb, ktorí podľa neho zvyšujú obavy verejnosti:
„A potom sú tu niektorí bývalí šéfovia spravodajských služieb, ktorí ešte prilievajú olej do ohňa strachu. Nerozumiem, prečo to robia. Estónska zahraničná spravodajská služba a naši spojenci majú v tejto otázke jasné hodnotenie: Rusko v súčasnosti nemá v úmysle vojensky napadnúť žiadny členský štát NATO.“
Autor preto vyzýva na pokoj a sebadôveru. Pri dramatických predpovediach sa podľa neho treba pýtať, či ich autori naozaj vedia viac než bezpečnostné a spravodajské orgány v regióne. Zároveň upozorňuje, že podľahnúť zastrašovaniu by znamenalo pomôcť Rusku dosiahnuť jeden z jeho cieľov.
To, že momentálne nevidí známky pripravovaného vojenského útoku, však neznamená, že Miilits podceňuje ruskú hrozbu:
„Hoci hovorím, že momentálne nevidíme zo strany Ruska zámer spustiť vojenský útok proti spojencom NATO, jasne vidím neustálu snahu Ruska destabilizovať Európu, zastrašovať nás a tlačiť na nás, aby sme sa vzdali podpory Ukrajiny.“
Za prejav konfrontácie považuje aj sabotáže, pri ktorých podľa neho vidno čoraz agresívnejšie pôsobenie ruských spravodajských služieb. Zdôrazňuje, že európske policajné a bezpečnostné orgány dokážu spolupracovať, odhaľovať páchateľov a postaviť ich pred súd. Estónsko podľa neho už ukázalo, že sabotérov dokáže zadržať. Ak sa v konkrétnom prípade preukáže ruské prepojenie, treba naň verejne upozorniť a vyvodiť dôsledky.
Estónsky predstaviteľ vyzýva na sebadôveru, a nie neistotu. Sebavedomie tiež znamená nenechať sa vystrašiť think-tankovými analýzami ani nikým iným a nepodliehať nedôveryhodným vyhláseniam. „Nedovolíme sa zastrašiť, pretože ak by sme to urobili, dovolili by sme Rusku vyhrať jednu konkrétnu bitku.“ Píše v záverečnej časti článku Tarmo Miilits.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008