Účastníci summitu – zľava prezident Uzbekistanu, Tadžikistanu, Kazachstanu, hostite, v strede, Kirgizska a Turkménska. Foto: www.president.gov.kg
Prvý summit na úrovni hláv štátov, prezidentov, vo formáte Stredná Ázia + 1 sa konal v Soule 16. septembra 2026. Tou krajinou pod „+1“ bola – a prvý raz – Južná Kórea (SA5+JK).[1].
Podľa údajov MZV Južnej Kórey[2] sa v rámci bilaterálnych vzťahov od roku 1992 uskutočnenilo (na rôznej úrovni) 16 bilaterálnych summitov Soulu s Uzbekistanom, 14 s Kazachstanom, 5 s Turkménskom, 3 s Tadžikistanom a 2 s Kirgizskom.
Ak počet summitov demonštruje dynamiku a úroveň spolupráce, tak kvantita oficiálnych návštev prezidentov akcentuje mieru zainteresovanosti, ale je v mnohom zlaďovaná s konkrétnou udalosťou (otvorenie zastupiteľstva, kultúrneho centra, spoločného podniku…).
Prezidenti všetkých stredoázijských republík doteraz navštívili Soul, zatiaľ čo prezidenti Kórejskej republiky navštívili iba Kazachstan, Uzbekistan a Turkménsko. Kirgizsko a Tadžikistan zatiaľ v tomto zozname absentujú (návštevy boli „len“ na úrovni predsedu vlády).
Účasť a program
Na summite 2026 v Soule boli prítomní prezidenti: Kasym-Žomart Tokajev (Kazachstan), Sadyr Žaparov (Kirgizsko), Emomali Rachmon (Tadžikistan), Serdar Berdymuchamedov (Turkménsko), Šavkat Mirzijojev (Uzbekistan) a Lee Jae-myung (Južná Kórea).
Program bol pomerne bohatý. Jednak summit využili všetci prezidenti aj na bilaterálne stretnutia s partnermi, aj na rozhovory v rámci rozšíreného formátu, obchodné fóra, medzirezortné stretnutia…
V Soule stredoázijskí prezidenti a ich delegácie rokovali o spolupráci najmä v priemysle, obchode, investíciách a rôznych iných oblastiach (aj v rámci nadstavby a kultúrnej sféry). Vypreparovať však možno tzv. hlavné vlákno rokovaní – a tým boli témy spolupráce v oblasti kritických minerálov, tzv. zelená energia a využívanie špičkových technológií (vrátane umelej inteligencie).
Soulská deklarácia 2026
Ako výsledok stretnutia prezidentov krajín Strednej Ázie a Južnej Kórey bol prijatý a prezidentskými podpismi stvrdený dokument – Soulská deklarácia 2026[3].
Tu mi ako autorovi nedá nepripomenúť, že deklarácia je oficiálne a slávnostné vyhlásenie zásad, postojov alebo politických princípov (bez právnej záväznosti).
Na druhej strane memorandum – toto je informácia pre tých, ktorí sa neustále vo vzťahu k zdefraudovanej Ukrajine sa oháňajú tzv. Budapeštianskym memorandom – je najmä právne nezáväzné vyhlásenie.
V spomenutej aktuálnej deklarácii prezidentov krajín Strednej Ázie a hostiteľskej Južnej Kórey je uvedené, že takéto prezidentské summity sa budú konať v periodicite – raz za dva roky.
Ministri zahraničných vecí budú permanentne monitorovať situáciu a plynule pripravovať program týchto budúcich prezidentských summitov.
V ekonomickej časti dokumentu je fixovaná, okrem podpory pravidelného formátu stretnutí ministrov hospodárstva a priemyslu krajín SA+JK, aj snaha rozšíriť vzájomný obchod, diverzifikovať zoznam dodávaného tovaru a zvýšiť výrobné kapacity.
Samostatne sa v deklarácii uvádza vytvorenie špeciálnych kórejských kancelárskych jednotiek vo vládnych štruktúrach krajín Strednej Ázie, ktoré by mali pomôcť kórejským spoločnostiam pôsobiť na miestnych trhoch.
Osobitná časť Soulskej deklarácie 2026 je venovaná kritickým minerálom. Strany majú v úmysle spojiť surovinovú základňu Strednej Ázie s technológiami Kórejskej republiky.
Spolupráca zároveň zahŕňa nielen ťažbu a dodávku surovín, ale aj ich spracovanie, lokalizáciu výroby a výrobu výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Krajiny okrem toho zvažujú spoločné vedecké a technické projekty a výmenu kvalifikovaných odborníkov.
Na konto tejto témy možno povedať, že kritické minerály sa stali jednou z ústredných bodov agendy tohto prezidentského summitu, ako aj bilaterálnych rokovaní – najmä prezidentov Kazachstanu a Uzbekistanu, ktorí cestu na summit využili aj na oficiálne návštevy.
V energetickom sektore sa krajiny Strednej Ázie a Južná Kórea dohodli na preskúmaní spoločných projektov v ropnom a plynárenskom a petrochemickom priemysle. Taktiež na spracovaní zemného plynu a modernizácii energetickej infraštruktúry.
V deklarácii sa osobitne uvádza vodná energia, obnoviteľné zdroje energie, energetická účinnosť a technológie čistej energie.
V sektore dopravy majú krajiny v úmysle zapojiť kórejské spoločnosti do výstavby, modernizácie a riadenia stredoázijskej dopravnej infraštruktúry.
Ďalší dôležitý bod deklarácie je venovaný umelej inteligencii (AI) a digitálnej transformácii. Krajiny majú v úmysle spolupracovať v oblasti AI, vedy, techniky a inovácií, ako aj uplatňovať digitálne riešenia v priemysle, poľnohospodárstve, štatistike, verejnom obstarávaní a verejných službách.
Osobitná pozornosť sa plánuje venovať malým a stredným podnikom a začínajúcim podnikom v oblasti AI, informačných technológií a ekologických odvetví.
Formát SA5 + Južná Kórea tiež podporil pokračovanie spoločných programov školenia špecialistov v oblasti AI a digitálnych technológií.
Čo sa týka okruhu tém spojených s klímou, kvalitou ovzdušia a energetickej transformácie, v dokumente sa hovorí o „… úmysle spolupracovať pri znižovaní emisií, zavádzaní nízkouhlíkových technológií, rozvoji obnoviteľnej energie, zlepšovaní energetickej účinnosti, ochrane ekosystémov a efektívnom využívaní vodných zdrojov…“
Pozície stredoázijských prezidentov
V rámci plenárneho zasadnutia summitu stredoázijský prezidenti deklarovali svoje videnie, resp. postoje svojich krajín vo vzťahu ku Kórejskej republike[4].
Prezident Kazachstanu K.-Ž. Tokajev zdôraznil, že Južná Kórea ukázala jeden z najinšpiratívnejších príkladov národného povznesenia v modernom svete. Vďaka zameraniu na vzdelávanie, inovácie a ľudský kapitál sa jej podarilo stať sa jednou z popredných technologických mocností v historicky krátkom čase. Ďalej uviedol niekoľko oblastí partnerstva – hovoril najmä o obchodných a hospodárskych väzbách.
Obchodný obrat medzi Strednou Áziou a Južnou Kóreou v roku 2025 presiahol hodnotu 10 mld. $ (cca 50 % pripadá na Kazachstan). Dynamika však rastie a počas summitu boli podpísané obchodné zmluvy v hodnote 19 mld. $.
Prezident Kirgizska S. Žaparov akcentoval, že tento summit „… otvára novú stránku v spolupráci medzi dynamicky sa rozvíjajúcou a súdržnou Strednou Áziou a Soulom…“ Súbežne označil hostiteľskú krajinu za spoľahlivého partnera najmä: „… obchode, doprave, investíciách, energetike, digitalizácii a vzdelávaní…“
Pokiaľ ide o klimatickú agendu, prezident Kirgizska pozval všetkých na globálny summit „Biškek + 25“ (bude sa konať v roku 2027) s hlavnou témou odolnosť voči zmene klímy v horských oblastiach.
Prezident Tadžikistanu E. Rachmon uviedol, že fórum stredoázijských krajín s Kóreou sa v posledných rokoch stalo „.. .účinným mechanizmom na posilnenie multilaterálneho partnerstva…“ Podľa neho je povýšenie spolupráce na úroveň hláv štátov stelesnením cieľavedomého úsilia o zabezpečenie spoločného rozvoja a rozšírenie medzinárodných kontaktov v záujme trvalého mieru a stability v regióne.
V tejto súvislosti vysoko ocenil iniciatívu Soulu „Nová severná politika“ (The new Northern Policy) a označil ju za dôležitý prvok pri posilňovaní technologickej prepojenosti Strednej Ázie a vyspelej ekonomiky Kórejskej republiky.
Prezident Tadžikistanu prejavil záujem o pokračovanie hospodárskej spolupráce a vytvorenie udržateľných dodávateľských reťazcov. Zdôraznil tiež, že boj proti klimatickým hrozbám a riešenie globálnych problémov, ako sú zmena klímy, nedostatok vody a topiace sa ľadovce, si vyžadujú užšiu spoluprácu medzi všetkými štátmi v regióne a ich partnermi.
Turkménsky prezident S. Berdymuchamedovsa zameral na prepojenie bohatých zdrojov Strednej Ázie s pokrokovými technológiami Južnej Kórey. Pozval kórejských partnerov, aby preskúmali zásoby zemného plynu v mnohých oblastiach Turkménska.
V tomto prípade by spolupráca mala viesť k vytvoreniu nových výrobných zariadení na výrobu tovaru s vysokou pridanou hodnotou, najmä hnojív a petrochemických výrobkov. Navyše uviedol, že má zmysel rozšíriť spoluprácu, pokiaľ ide o rozvoj tranzitných koridorov cez Strednú Áziu, prístavnú infraštruktúru Kaspického mora a zavedenie „inteligentných“ logistických technológií do stavby lodí.
Prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev načrtol hlavné smery spolupráce medzi stredoázijským regiónom a Južnou Kóreou. Mal by sa vytvoriť najmä horizont dlhodobého plánovania partnerstva. Podľa neho je to obzvlášť dôležité v dnešnom svete, kde rýchlosť globálnych zmien čoraz viac prevyšuje schopnosť krajín prispôsobiť sa situácii. Objavujú sa nové požiadavky na vzdelávanie, technológie a ľudský kapitál. V reakcii na výzvy sa navrhuje vypracovať koncepčnú víziu „Stredná Ázia – Južná Kórea: partnerstvo pre pokročilý rozvoj“.
Zároveň podporil myšlienku zvýšiť vzájomný obchodný obrat medzi krajinami regiónu Strednej Ázie a Južnou Kóreou na 20 mld. $. do roku 2030 a vyzval na aktívne rozvíjanie partnerstiev v oblasti kritických minerálov. Tu navrhol vytvorenie (investičnej) Aliancie pre kritické minerály s cieľom vytvárania spracovateľských klastrov s uzavretým celým cyklom až po výrobu hotových výrobkov s vysokou pridanou hodnotou.
Na záver ešte Š. Mirzijojev vyzval k umožneniu využitia potenciálu mladej generácie v Strednej Ázii, teda rozvoju ľudského kapitálu. Táto neustále sa opakujúca výzva z úst uzbeckého prezidenta má svoju logiku – Uzbekistan (nakoniec aj celá Stredná Ázia) je krajina s osobitnou demografickou energiou(!), kde generácia ľudí mladších ako 30 rokov tvorí viac ako 50 % populácie(!).
Pozícia hostiteľskej krajiny
Prezident Lee Jae-myung na adresu svojich kolegov zo Strednej Ázie zdôraznil, že dnes je potrebné oživiť myšlienku Hodvábnej cesty, ktorá kedysi spájala Východ a Západ.
Hlava štátu navrhla rozvíjať partnerstvo v niekoľkých prioritných oblastiach naraz. Najmä je potrebné diverzifikovať globálne dodávateľské reťazce kombináciou bohatých zásob najdôležitejších minerálov a energetických zdrojov Strednej Ázie so skúsenosťami Soulu pri výskume a spracovaní minerálov.
Okrem toho by spolupráca vo formáte SA5 + 1 mala presahovať rámec realizácie jednotlivých projektov, presahovať úroveň spoločného rozvoja priemyselného potenciálu republík a vznik nových produktov s pridanou hodnotou. Tento prístup nakoniec povedie k vytváraniu pracovných miest a zvýšenému vývozu do tretích krajín.
Prezident zdôraznil skutočnosť, že medzi Južnou Kóreou a stredoázijskými štátmi už boli uzavreté dohody o dlhodobej spolupráci v dôležitých oblastiach, ako sú kritické minerály, energetika, výstavba infraštruktúry a digitálna transformácia priemyselných odvetví.
Schválená bola aj iniciatíva pre interakciu v oblasti umelej inteligencie a ďalších technologických inovácií. Toto všetko je v súlade s tadžickým prezidentom spomenutou kórejskou „Novou severnou politikou“ (The new Northern Policy).
Svoje posolstvo prezident zakončil konštatovaním, že silné stránky Strednej Ázie a Južnej Kórey spolu (priam svätoplukovsky!) poskytnú „… neobmedzené príležitosti na spoločné riešenia spoločných problémov, čo v konečnom dôsledku urýchli dosiahnutie vzájomnej prosperity…“
Nová severná politika
Stojí zrejme za to, si aspoň v minimalistickej podobe ozrejmiť, čo vlastne je Nová severná politika (The new Northern Policy)[5].
Koncept obsahuje nové stratégie riadenia geopolitických rizík severnej politiky, základné a uskutočniteľné úlohy a projekty a smernicu na vytvorenie kooperatívnej správy.
Charakteristikou tohto projektu je myšlienka spojiť Kórejskú republiku s eurázijským kontinentom, zúčastniť sa procesu eurázijskej integrácie, pričom hlavné ciele stratégie sú:
- Hospodárska diverzifikácia – zvyšovanie obchodu, investícií a energetickej bezpečnosti s regiónom Strednej Ázie, Ruskou federáciou a krajinami východnej Európy;
- Prepojenie infraštruktúry – spojenie Kórejského polostrova s kontinentom prostredníctvom železničných, energetických a logistických sietí;
- Mierová stabilita – podpora trvalého mieru na Kórejskom polostrove.
Graficky to možno znázorniť nasledujúco[6]:
Tu treba počítať ešte s jedným fenoménom a tým je fakt, že v Strednej Ázii žije viac ako 310 tisíc Kórejčanov-saramov (Korjŏsaram), čo je označenie etnickej minority Kórejčanov žijúcich v priestore bývalého Sovietskeho zväzu.
V Uzbekistane ich žije cca 172 tisíc a v Kazachstane 120 tisíc. Prví predkovia Korjŏsaramov prišli (dobrovoľne) na územie Ruského impéria v roku 1863. Druhá vlna je spojená s násilným presídlením do Strednej Ázie po roku 1937 – budúci rok to bude už 90 rokov.
Ak niekedy navštívite Uzbekistan (čo odporúčam), v hlavnom meste Taškent si okrem bazáru Čorsu, komplexu Chast-Imám, pamätníka ničivého zemetrasenia alebo iných zaujímavostí, pozrite (čo odporúčam na druhú) ich hlavné (veľké) divadlo v centre mesta – postavili ho totiž práve Korjŏsaramovia.
Záujem Soulu je jasný
Záujem Soulu vo vzťahu k Strednej Ázii je očividne nasledujúci – región by mal pomôcť Južnej Kórey znížiť závislosť na kritických surovinách od Číny a recipročne kórejské technológie pomôžu krajinám Strednej Ázie prejsť od jednoduchého exportu surovín k ich spracovaniu s pridanou hodnotou.
Aktuálne dodávateľské reťazce sú dnes (ma možno aj v dlhšej budúcnosti) menej spoľahlivé. Rivalita medzi Spojenými štátmi, Čínou a Ruskou federáciou sa zintenzívňuje a konflikt na Blízkom východe ohrozuje globálne dodávky energií. Južná Kórea nemá takmer žiadnu surovinovú základňu, ale jej priemysel potrebuje o.i. ropu, urán, lítium, meď, nikel, kobalt a rôzne vzácne kritické minerály.
Teda hlavnou otázkou je, či sa Stredná Ázia transformuje na výrobného partnera Soulu, alebo ostane len dodávateľom surovín.
Južná Kórea má výhodu, a to technológie, priemyselné znalosti, no aj nevýhodu, ktorou je akýsi nedostatok reputácie ako mocnosti, ktorá by sa snažila hegemonizovať v regióne.
Na druhej strane, krajiny Strednej Ázie chcú získať viac zo statusu Južnej Kórey. Viac sa myslí nielen príjmy zo surovín, ale recipročne na spracovateľské závody, dopravné siete, digitálne systémy, ale aj vzdelanie mladých ľudí.
Hospodárske vzťahy regiónu Strednej Ázie ako celku sú zatiaľ výrazne v prospech Južnej Kórey. V roku 2025 obchodný obrat, čo už bolo spomínané, presiahol 10 mld.$. Kórejský vývoz do piatich krajín Strednej Ázie dosiahol hladinu 8,665 mld. $, dolárov, zatiaľ čo dovoz z regiónu dosiahol iba 1,39 mld. $.
Pri orientačnom prepočte tak jeden dolár stredoázijského tovaru predstavuje viac ako šesť dolárov kórejského vývozu.
Budúci summit
Kazachstan navrhol, aby sa druhý summit Stredná Ázia – Južná Kórea konal v roku 2028 v Astane. Tento návrh získal všeobecnú podporu.
Takže počkajme si dva roky a postupne mapujme, ako sa bude stredoázijský vzťah s Južnou Kóreou za tieto dva roky vyvíjať, najmä ak je jasné, že ani Ruská federácia, ani krajiny východnej Ázie – Čína a ani Japonsko[7] – neplánujú vyvesiť bielu zástavu.
Čína ponúka regiónu pôžičky, infraštruktúru a susedný trh. Ruská federácia si zachováva kultúrny vplyv, dopravné a pracovné väzby a surovinovú hegemóniu a jazykovú prevahu. Japonsko prisľúbilo podporu budúcich projektov v hodnote 3 biliónov jenov počas piatich rokov, ale zo sľubov sa ešte nikto nenajedol.
Lenže stále platí jeden vzťahový zákon a to, že výsledok tohto a aj budúceho summitu SA5 + Južná Kórea v roku 2028, nie je postavený na počte rôznych memoránd a vyhlásení. Až čas ukáže, či pôjde o (priemyselné a hospodárske) partnerstvo a nielen o riešenie vlastných energeticko-surovinových potrieb Soulu na úkor síce rozvíjajúcej, ale ešte nie celkom rozvinutej Strednej Ázie.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.ferghana.ru, www.mfa.gov.kr
[1] Pozn.: Tento prvý summit vo formáte SA+Južná Kórea je akýmsi de facto pokračovaním formátu Fórum spolupráce J. Kórea – Stredná Ázia, ktorý funguje od roku 2007, ale na nižšej úrovni, nie na úrovni prezidentov.
[2] https://www.mofa.go.kr/eng/wpge/m_21618/contents.do
[3] Text pozri: https://kg.akipress.org/news:2533733/?from=kgnews&place=newsload, taktiež https://www.koreatimes.co.kr/foreignaffairs/20260916/seoul-declaration-sets-30-year-korea-central-asia-agenda-on-minerals-energy-ai
[4] https://fergana.agency/articles/149402/
[5] Podrobnejšie pozri napr.: https://eng.globalaffairs.ru/articles/the-new-northern-policy-and-korean-russian-cooperation/, alebo https://www.researchgate.net/publication/346795416_The_New_Northern_Policy_strategy_and_its_constraints, tiež https://www.koreatimes.co.kr/foreignaffairs/20210821/new-northern-policy-shows-some-results-but-lacks-deeper-philosophy
[6] Prebraté z: https://cabar.asia/ru/tsentralnaya-aziya-i-yuzhnaya-koreya-v-poiskah-vozmozhnostej-dlya-narashhivaniya-sotrudnichestva#images-2
[7] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/stredna-azia-zjavne-nie-je-geopolitickou-periferiou/
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008