„Prestaňte so zabíjaním!“

Liberálnu politickú stranu Jabloko vylúčili z volieb do Ruskej dumy, na zozname kandidujúcich strán bola uvedená na druhom mieste za Jedinoj Rossijou. Predseda strany a jej zakladateľ Grigorij Javlinskij Mariane Minsker v relácii Vy deržites (Vydržte, ale aj držte sa) odpovedá na otázky, prečo sa to stalo: pretože jeho strana ako jediná v RF má v programe mier! Okamžité zastavenie zabíjania, potom dohovory, proste, diplomaciu. Bude to trvať roky, ale bez toho nemá svet budúcnosť. Jabloko bolo vždy budované ako strana väčšiny, hovorí Javlinskij v tom rozhovore – pozri nižšie (a podobne aj v rozhovoroch na opozičnom Živom gvozde s Nikitom Vasilenkom či Viačeslavom Venediktovom.

Proti vylúčeniu protestovala – Komunistická strana Ruskej federácie – také paradoxy v dnešnom Rusku…

Mier a blagopalučie (celkový pocit šťastia, pokoja a bezpečia) pre väčšinu obyvateľstva. Nie pre vybranú skupinu, ktorá na začiatku deväťdesiatych rokov ovládla moc. Rusko je vo svete v počte miliardárov na piatom mieste! (To sú tí oligarchovia, ktorí ZSSR rozkradli podobne, ako sa to stalo všade na Východe po porážke v studenej vojne. Lenže Rusko je bohatá krajina, tam bolo čo kradnúť… Dnes majú na konte, podľa Javlinského, tri bilióny dolárov.) Javlinskij hovorí a program jeho strany Jabloko je na to zameraný, že mladí ľudia musia mať budúcnosť, starí musia musí mať dôstojný život, väčšina ľudí nesmie byť zbavená tejto nádeje.

Keď súd vyriekol ortieľ, že Jabloko sa nemôže zúčastniť septembrových volieb do ruskej Štátnej dumy, pred budovou súdu sa spontánne zišli stovky ľudí, väčšinou mladých, ktorí protestovali proti rozhodnutiu. Návrh na vylúčenie podal predseda strany Rodina (Vlasť), stranu označil za vlastizradnú a sudca sa s jeho výkladom stotožnil. Marianna Minsker sa pýta, prečo práve táto strana, kto je ten predseda a či to nie sú dvojité štandardy.

„Ja toho človek nepoznám, neviem, kto to je. A že sú tu dvojité štandardy… veď to všetci vieme. Vari si niekto myslí, že tu sedí spravodlivý sudca, ktorý spravodlivo rozhoduje? To nie je podstatné – podstatné je, že ľudia už vidia, kam smerujeme, ak sa nezmení politika. Politika sa začína tam, kde sa ponúka alternatíva. Nie neustála kritika, kritizovať možno všetko a od rána do večera, ale to nie je politika. Politika sa začína tam, kde ľudia vidia nádej, že mier, bezpečnosť, dobrý život má byť pre väčšinu, nie pre úzku skupinu bohatých. Pre nás nie je cieľom dostať desať ľudí do parlamentu, aby sa zapojili do tej istej schémy, cieľom je budúcnosť, človek, jeho dôstojnosť, jeho život,“ hovorí Javlinskij a trochu to pripomína ilúzie čias perestrojky.

„Ľudia ničomu neveria, verili a mali nádej na konci osemdesiatych rokov: Odvtedy, ako sa pravalili (zmarili) reformy, prestali dúfať,“ hovorí Javlinskij.  

V decembri minulého roka usporiadali mladí nezávislí liberáli (predstavte si, aj také niečo v súčasnom Rusku existuje), konferenciu k 40. výročiu perestrojky a pozvali si na ňu Grigorija Javlinského, ruského liberálneho politika, ale v čase perestrojky to bol mladý ekonóm, vedec, ktorý pripravil návrh ekonomickej reformy. Spomenul, ako sa Michaila Gorbačova, od mladosti člena komunistickej strany, opýtal, prečo perestrojka. Odpovedal mu vyhýbavo – Grigorij, vy neviete, že Raisa Maximovna je filozofka? Javlinskij sa s odpoveďou neuspokojil a po čase pochopil, v čom bol Gorbačovov omyl: dal ľuďom slobodu, zbavil ich strachu – a bol presvedčený, že v slobodnom svete si 99 percent národa zvolí socializmus. „No vsjo pošlo ne tak,“ skonštatoval Javlinskij. On sám mal od Gorbačova poverenie predstaviť svoj plán ekonomickej reformy západným vedcom, všetci mu dodávali cenné pripomienky a plán podporovali, Gorbačov mu pred stretnutím veľkej sedmičky v Mníchove, na ktorú bol prvý raz pozvaný Sovietsky zväz, dal k dispozícii lietadlo, aby obišiel všetkých svetových lídrov a pripravil pôdu na prijatie plánu. Svoj plán predstavil americkému prezidentovi, ostatným lídrom, každý ho chválil… A z nedávno odtajených spisov sa Javlinskij dozvedel, čo sa po týchto návštevách stalo: všetci tí svetoví lídri sa pred stretnutím s Gorbačovom dohodli, že nesmú tento plán podporiť za žiadnu cenu! Žiaden Marshallov plán, žiadne pôžičky, znamenalo by to, že by sa Sovietsky zväz mohol postaviť na nohy! A tak ho potopili.

„Nikdy neverte politikom,“ odkázal na tej konferencii Javlinskij, „usmievajte sa nich, rozprávajte sa s nimi, ale keď sa otvorí okno príležitosti, nikdy im neverte, oni majú svoj záujem – a vy musíte mať svoj. Verte vedcom, raďte sa s nimi, no nikdy neverte politikom.“

Zjazd strany Jabloko bol v júni, zúčastnili sa ho ako pozorovatelia zástupcovia ministerstva vnútra, štátnej volebnej komisie, proste všetci, ktorí skúmali program a kandidátov na poslancov, zjazd trval nepretržite 23 hodín, zástupcovia štátu si všetko nahrávali na dve kamery, všetko si vypočuli. Na konci dali vyhlásenie, že niet nijakých výhrad ani voči strane, ani voči kandidátom. Nič, nijaká výhrada! A tu odrazu, po dvoch týždňoch, akýsi sudca rozhodol, že stop, vylúčiť! Prečo?

„Vládna moc sa bojí, alebo chce zastrašiť?“ pýta sa Marianna Minsker.

„I to i to môže byť,“ hovorí Javlinskij.

„Takoje nebyvajet,“ protestuje Marianna.

„Ale áno, v živote býva práveže aj to, aj to,“ ostro protestuje Javlinskij. „Situácia je ťažká, dvaja naši predstavitelia sú za mrežami, jeden dostal 23 rokov, druhý 7 rokov. Protestujeme a využívame všetky právne možnosti, ale nič to nemení na smerovaní našej strany. Ľudia musia vidieť budúcnosť. Nie je čas na to, aby sme vychádzali do ulíc, ale naši kandidáti – a je ich 134 – všetci naďalej pracujú. Máme státisíce členov a milióny sympatizantov, teraz prichádzajú noví ľudia – a sú ich tisícky! –, ktorí sa hlásia do strany. Menovite, nie anonymne. Dávajú svoje pasy, svoje údaje, hoci vedia, do čoho idú. Nikto neotkazalsia (nikto neodmietol, neodišiel) po verdikte súdu.

„Mohlo strane uškodiť, že jej kandidatúru podporili známi ľudia, ktorí po začiatku špeciálnej vojenskej operácie z RF odišli?“ pýta sa Marianna.

„Vazmožno,“ usudzuje Javlinskij. „Možno stačilo, aby s podporou počkali a týždeň pred voľbami by to už nemalo nijaký význam, už by Jabloko nebolo možné vylúčiť. Ale stalo sa.“

„Čo bude nasledovať?“

„Svet ja v stave Námesačníkov (odkaz na knihu Christophera Clarka o tom, ako došlo k vypuknutiu prvej svetovej vojny a aké boli jej príčiny). Európa nemá diplomaciu, nemá štátnikov. A môže sa to skončiť katastrofou, ak sa nezmení politika.“

„Budem advokát diaboli,“ hovorí Mariana Minsker, „mnoho ľudí – a je ich naozaj veľa – si myslí, že zmrazenie konfliktu na Ukrajine by znamenalo iba peredyšku, prestávku, aby Západ Ukrajinu vyzbrojil, dodal zbrane, a potom sa to začne znova a oveľa horšie, preto treba bojovať až do konca.“

„A to je nezmysel. A čo, Západ teraz zbrane nedodáva? Musí sa prestať so zabíjaním ľudí, to je prvá vec. Potom musí nastať dlhý proces rozhovorov, dohovorov, diplomacie. V diplomacii nehovorí priateľ s priateľom, diplomacia znamená rozprávať sa s nepriateľom! V tejto vojne, ak sa nezmení politika, nemôže byť víťaz, svetová vojna bude od prvého dňa jadrová. A to je koniec. Kým vo všetkých predchádzajúcich vojnách víťazstvo znamenalo porážku nepriateľa na bojisku, v tejto svetovej vojne, ak vypukne, nič také možné nie je – jadrová vojna zmetie všetkých! Preto treba začať s rozhovormi, s diplomaciou! Po skončení špeciálnej vojenskej operácie tu bude aj Ukrajina, aj Európa, aj Rusko, preto treba hľadať dohovory. A prestať zabíjať ľudí.“

Kto na Slovensku podporuje okamžité prímerie a diplomaciu, ktorá nemá znamenať porážku jednej alebo druhej strany? My nemáme prečo žiadať, aby Ukrajinci „bojovali za nás“. My máme žiadať bezpodmienečný mier bez prívlastkov, pretože už zajtra sa vojna môže týkať aj nás – a nikto sa nás skutočne nezastane, budú nás pobádať, ako teraz Ukrajincov, k zabíjaniu, lebo Rusa treba nenávidieť!

Ukrajina slávila Deň nezávislosti, po Ľvove sa prechádzali dámy vo „vyšivankach“ a kdesi na východe, ktorým západ Ukrajiny pohŕdal, pretože tam ukrajinskí Rusi majú materinskú reč ruštinu – a tú im zakázali – strácali život mladí muži. Národ oboril sa na národ… Čoskoro to majú byť aj ženy. Reznikov, bývalý minister obrany Ukrajiny, ktorý predával vajcia armáde a jeho zlodejstvá nabrali taký rozmer, že ho musel Zelenskyj stiahnuť z funkcie a za odmenu dostal teplé miestečko vo Veľkej Británii, sa vyjadril, že bojovať budú musieť ísť aj ženy. Dokonca už na to majú vyrobené také sexy plagáty. Nový britský premiér vojnu naďalej podporuje a fínsky Stubb, ktorý sa pred dvoma týždňami vyjadroval, že bude treba rokovať s Ruskom a radšej skôr ako neskôr, už opäť hrdinsky vyhlasuje ďalšiu podporu vojne.

A ľudia umierajú.

A stačí malý omyl, aby sme sa všetci ocitli v pekle. 

Disidenti v Rusku, ale aj disidenti na Ukrajine riskujú, že budú za svoje názory a postoje na ukončenie krviprelievania prenasledovaní – aj sa to deje. Ich by sme mali jednoznačne podporovať, oni bojujú za nás! A či sa to niekomu páči alebo nie, zo všetkých slovenských politikov tomu rozumie iba Robert Fico. Andrej Danko sa stavia na stranu Ruska, Šimečka a celá súčasná opozícia, ktorá sa chystá vládnuť(!) na stranu Británie, Nemecka, Francúzska, Poľska a Estónky a Nemky vo vysokých funkciách. Bez ohľadu na krvácajúcich Ukrajincov! Bez ohľadu na šialený odchyt mužov na ukrajinských uliciach. Reportáž o tom priniesol americký časopis The Nation. Bez ohľadu na to, že v ukrajinskej armáde bojujú muži až do 60 rokov. Mladých, 18 – 24 ročných, Zelenskyj uvoľnil z povinnej služby, od februára 400 tisíc z nich opustilo Ukrajinu. Politický filozof a historik Andrij Baumeister pripomenul vojnový román z druhej svetovej Viktora Astafieva, kde hlavný hrdina hovorí, že najstarší vojak z jeho roty má 54 rokov – to už boli veteráni. Pre Zelenského je vzorom Izrael, tam sú hlavnou silou mladí muži od 18 – 28 rokov, pretože sú zdraví, mladí, telesne zdatní. Na Ukrajine sa trápia chorí, starí, chudobní… Tá vojna má strašne silný sociálny rozmer. Pôrodnosť je 0,4 na jednu ženu, ten národ vymiera. Ale Západ to nebolí.

V Rusku je v tomto ohľade situácia lepšia, ale nič to nemení na politike, ktorá nemá budúcnosť, ak bude zameraná na vojnu. A vojna nemá riešenie vo víťazstve, pretože nie je možné. Štát s jadrovou zbraňou nemožno poraziť, ak bude v kúte, udrie. No a štát nasýtený nenávisťou tiež nemožno poraziť vojensky, tá nenávisť je v krvi a v túžbe po pomste.

Kedy sa zjednotíme za mier?! Nie za víťazstvo jednej či druhej strany, ale za budúcnosť ľudstva.