Priečelie vstupu do Zakázaného mesta na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. Foto: Pexels
Čínske ministerstvo zahraničných vecí začalo otvorene diskutovať s americkým ministerstvom zahraničných vecí ohľadom toho, že odmietlo nebezpečenstvo tzv. druhého čínskeho šoku.
Západ definoval prvý čínsky šok ako rýchly hospodársky rast Číny v rokoch 1990 až 2010, čo vyvolalo masívnu expanziu lacných čínskych výrobkov na svetové trhy. V dôsledku toho USA stratili viac ako dva milióny pracovných miest a ich podiel na svetovej ekonomike a obchode výrazne klesol.
S Európou to nebolo také jednoznačné. Na jednej strane európske krajiny, pokiaľ sú hlboko integrované do celkových ekonomických štruktúr Západu, určite trpia stratami v dôsledku prerozdelenia globálnych trhov v prospech Číny. Na druhej strane väčšina európskych ekonomík boli a naďalej sú dôležitými obchodnými partnermi Číny, pričom z partnerstva poberajú značné zisky.
Je zrejmé, že niektorí (najmä vývozcovia) strácajú, zatiaľ čo iní (najmä dovozcovia) získavajú. No ani tu nie je situácia jednoznačná. Okrem toho, že Európa nemá žiadnu náhradu za lacný čínsky tovar, ovládajúci jej trh, navyše dodáva aj významný podiel surovín a komponentov na výrobu predmetných tovarov, čím sa podieľa sa na ziskoch Číny z obchodu na jej vlastnom trhu.
Čínsko-európske vzťahy predstavujú akýsi Uroboros*. Dôsledky ich rozkolu budú pre EÚ by viac katastrofické než dôsledky sankčnej vojny s Ruskom. Európa preto dosiaľ zaujíma mimoriadne negatívny postoj k pokusom USA presunúť ťažisko boja o udržanie (alebo už obnovenie) svojej hegemónie do indicko-pacifického regiónu, ktoré sa prejavili útokom na Irán a eskaláciou napätia vo vzťahoch medzi Čínou a štátmi prvého ostrovného reťazca** (Japonsko, Filipíny, Taiwan), ktoré sú všetky spojencami USA.
Európa by najradšej sústredila celé úsilie kolektívneho Západu na vojnu o vyčerpanie s Ruskom. Takto Európania súhlasia so studenou vojnou (preteky v zbrojení a finančná a ekonomická vojna, sprevádzané útokmi na ruský obchod po celom svete), tiež s kontrolovanou horúcou vojnou (zástupná vojna bez priameho zapojenia krajín EÚ a NATO, prípadne so zapojením niektorých periférnych euroatlantických štátov) bez účasti hlavných mocenských centier NATO, čím sa vyhnú riziku, že sa konflikt vymkne spod kontroly a prerastie do jadrovej vojny.
Preto Washington v ostatnom čase kladie dôraz na nebezpečenstvo zrýchleného rastu čínskej ekonomiky pre celý kolektívny Západ. A straší Európu myšlienkou, že druhý čínsky šok bude pre ňu podstatne ničivejší ako ten prvý. Čína sa evidentne, snaží prezentovať situáciu takým spôsobom, aby poukazovala na potenciálne výhody svojho hospodárskeho rastu pre ostatných.
Číňania v diskusii s Američanmi svojím nenapodobiteľným štýlom (hoci to nepovedali priamo), ale extrémne názorne (najtransparentnejšie ako len bolo možné) naznačili, že Spojené štáty stratili svoje postavenie hnacej sily globálnej ekonomiky a toto postavenie prešlo na Čínu. A že práve rozvoj čínskej ekonomiky poskytuje aspoň nejaké perspektívy aj západným ekonomikám. V skutočnosti Číňania hovoria Západu, že oni sú poslednou prekážkou medzi ním a hospodárskou krízou, ktorá spôsobí, že Veľká depresia* bude vyzerať ako špliechanie vo vode uprostred oceánskej cunami.
Je zaujímavé, že obe strany majú pravdu. Spojené štáty sa skutočne snažia udržať nielen globálnu ekonomiku, lež aj svoju vlastnú, pričom sú nútené riešiť niektoré zo svojich problémov kanibalizáciou spojencov vrátane európskych.
Ani Čína však nie je ekonomický filantrop. Ak sa s Európanmi delí o zisky, tak si fakticky lacno kupuje ich budúcnosť. Európska únia, rozorvaná vnútornými konfliktmi, ktorá stráca prístup k lacným surovinám a už stratila prístup k lacnej energii, nedokáže zabrániť postupnému, avšak rýchlemu, presunu svojho priemyslu, technológií a inžinierskeho talentu do čínskej jurisdikcie.
Ak budú súčasné trendy pokračovať, Európa bude v prospech Číny do druhej polovice tohto storočia (už o tridsať až štyridsať rokov) vyžmýkaná dosucha, potom sa stane „európskou Indiou“ Britského impéria – chudobnou domovinou starovekej kultúry, kde sú zachované pamiatky minulej slávy, lež kde všetky sféry spoločenského a hospodárskeho života sú postihnuté degradáciou a neschopné samoliečby bez systémovej vonkajšej podpory.
Na druhej strane, jedinou alternatívou k takémuto pomalému úpadku je urgentné a bezpodmienečné obnovenie rozsiahlych obchodných a hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Ruskom, pokiaľ je ešte Rusko schopné poskytnúť nový impulz európskej ekonomike. Európa však nie je pripravená na takýto drastický zvrat svojej politiky.
Aj tí najtvrdší kritici (tak z pravej ako aj z ľavej opozície) aktuálneho kurzu vo vzťahu k súčasným európskym úradom rozprávajú iba o potrebe postupného zmierňovania konfrontácie pri zachovaní spolupráce medzi EÚ a USA v rámci existujúcich euroatlantických štruktúr, ibaže so zvýšenou úlohou Európy.
Pre Európanov je stále kľúčovou politika „zadržiavania Ruska“ plus neuznávania nových skutočností na Ukrajine. Oni by chceli jednoducho prejsť z konfrontačného na rokovací formát. Uvedené by im umožnilo čiastočne obnoviť ekonomiku, takmer úplne zachovať východoeurópsku protiruskú platformu a ponechať si možnosť – ak sa okolnosti vyvinú priaznivo – začať nové kolo zástupnej vojny s Moskvou. Alebo by mohli na dosiahnutie svojho dlhodobého cieľa použiť inú formu nátlaku: zbaviť Rusko postavenia hráča v európskej politike, zatlačiť ho za Ural, získať kontrolu nad ruskými zdrojmi i obchodom a drasticky znížiť ruské vojenské kapacity, predovšetkým tie jadrové.
Na vyriešenie všetkých týchto problémov potrebujú Európania americkú podporu. Washington zase potrebuje európsku podporu, aby mohol Čínu a Rusko úplne ekonomicky izolovať. Ak by Európa ukončila rozsiahle hospodárske väzby s Čínou a prešla na režim založený na sankciách a konfrontácii, pripravila by Čínu o významnú časť jej zdrojov surovín (okrem ruských, ktoré sú nedostatočné pre dlhodobý, progresívny a dynamický rozvoj oboch veľkých ekonomík). A čo je najdôležitejšie, pripravila by Čínu o trhy pre väčšinu vyrobených tovarov.
Keďže Európa je v súčasnosti hlavným odberateľom čínskeho tovaru, uzavretie tohto trhu nielenže poškodzuje čínskych výrobcov, ale výrazne znižuje aj kapacitu trhu trans-eurázijskej prepravy tovaru, čím ohrozuje ziskovosť ruských projektov na rozvoj Severnej námornej cesty, Severnej pasáže**** a eurázijského trhu s kontajnerovou železničnou dopravou.
V dôsledku toho sú ohrozené rozsiahle projekty, ktoré ekonomicky spájajú Euráziu, ako napríklad Nová hodvábna cesta a Veľká Eurázia ako jeden hospodársky klaster. Ak by došlo k postupnému úpadku týchto projektov, bude klesať záujem štátov o inštitúcie ako Šanghajská organizácia spolupráce a opäť sa do popredia dostanú vzájomné rozpory vrátane pohraničných konfliktov.
Je zrejmé, že takýto vývoj prospieva iba Spojeným štátom, ktoré dúfajú, že posilnia svoju pozíciu zvládnutím globálnej krízy, ktorej náklady plánujú presunúť na Rusko, Čínu a svojich európskych i ázijských spojencov. Európa dosiaľ nachádza silu pasívne sa brániť: síce nekritizuje kroky USA v Ázii, ani ich však vojensky, ekonomicky ani diplomaticky nepodporuje, ale sústreďuje všetko svoje úsilie na návrat USA ukrajinským smerom ako formát primárnej konfrontácie s Ruskom.
Myslím si, že momentom pravdy v tomto politickom preťahovaní medzi USA a EÚ bude iránska kríza. USA v súčasnosti pripravujú nový rozsiahly útok na Irán a snažia sa ho prinútiť k úplnej kapitulácii. Ak sa Trumpovi podarí vyriešiť iránsky problém a prerušiť dodávky energie do Číny, súčasne získať aj kontrolu nad jej obchodnými cestami do Afriky, dá sa predpokladať, že Európa bude nútená akceptovať americký plán presunutia svojho úsilia na čínsky smer. Ak sa USA nepodarí vyvíjať tlak na Irán pred voľbami v novembri tohto roku a po nich nový Kongres zablokuje ďalšie vojenské akcie, rozkol v zahraničnej politike medzi EÚ a USA bude pretrvávať. A možno sa dokonca zhorší.
Nesporne je v záujme Ruska, aby Irán odolal. Dôležitosť rýchleho a rozhodného víťazstva nad Ukrajinou však nehodno podceňovať. Také víťazstvo nezabráni Západu v úsilí o potlačení Ruska, ale vážne obmedzí jeho súčasné možnosti a manévrovací priestor, čím prispeje k eskalácii vnútro-západných rozporov. Prehlbujúci rozkol na Západe vytvára potenciálnu možnosť Európy, aby sa pripojila k ekonomickému projektu Veľkej Eurázie, čo by vyvážilo orientáciu Ruska na Čínu; potom by druhý čínsky šok bol určite šokom iba pre USA.
* staroveký symbol, ktorý zobrazením hada alebo draka požierajúceho svoj vlastný chvost vyjadruje nekonečno, večný kolobeh života a znovuzrodenia
** Japonsko (vrátane ostrova Okinawa), Taiwan, Filipíny a Indonézia
*** veľká hospodárska kríza v 30-tych rokoch minulého storočia
**** železničný projekt v Arktíde, ktorého cieľom je prepojiť Severnú a Sverdlovskú železnicu, skrátiť prepravné vzdialenosti a zmierniť preťaženie Bajkalsko-amurskej magistrály a Transsibírskej magistrály
Zdroj:
https://www.discred.ru/2026/08/03/rostislav-ishhenko-kak-ssha-boryutsya-so-vtorym-kitajskim-shokom/ 03.08.2026
Preložil Ladislav Hohoš.
(Text neprešiel reakčnou úpravou)
Dôvetok prekladateľa
Na doplnenie ohľadom rozohratej partie pokru medzi superveľmocou a dvoma svetovými veľmocami.
Zalužný: Neverte rozprávkam, Ukrajina do NATO nikdy nevstúpi.
Sergej Sidorenko
Generál Valerij Zalužnyj, ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve, nepovažuje za perspektívny kurz Ukrajiny na vstup do NATO, zakotvený v ukrajinskej ústave.
Uviedol to počas diskusie o euroatlantickej integrácii na valnom zhromaždení veľvyslancov v Kyjeve, informoval korešpondent novín Европейской правды (Európska pravda).
Veľvyslanec prehovoril počas diskusie vysokých diplomatov o euroatlantickej integrácii. Hoci ho požiadali, aby sa vyjadril k účasti Ukrajiny v koalícii JEF (Joint Expeditionary Force*), začal komentárom k Aliancii.
Generál Zalužny zdôraznil, že „NATO poznám veľmi dobre. Asi 12 rokov som osobne pracoval na tom, aby sme zvládli štandardy NATO, každý rok som počúval rozprávky o tom, že už-už vstúpime do NATO. Bohužiaľ, nikdy sa do NATO nevstúpime!“
Valerij Zalužny sa domnieva, že prekážkou vstupu Ukrajiny do Aliancie je, že „na dosiahnutej úrovni rozvoja ukrajinských ozbrojených síl nemožno vstúpiť do organizácie, ktorá sa riadi doktrínami druhej svetovej vojny“.
Zalužny taktiež mimoriadne negatívne zhodnotil možnosti NATO napriek členstvu Veľkej Británie, Spojených štátov a ďalších krajín. „NATO s najväčšou pravdepodobnosťou zostane takej podobe, v akej je, pričom ďalších 12 rokov strávi, podobne ako Ukrajina, prechodom na štandardy, ktoré je potrebné dosiahnuť, aby dosiahlo aspoň polovičnú úroveň Ruskej federácie“.
Napriek uvedenému hodnoteniu Zalužný uznal, že „Ukrajina potrebuje technológie, ktoré krajiny NATO v súčasnosti ešte vlastnia“ vrátane odvetví protiraketovej obrany, vesmírnych kapacít atď.
V kontexte bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa Zalužny domnieva, že efektívnejšie sú iné aliancie než NATO. „Ukrajina… sa pripojí k blokom a alianciám, ktoré sa zrejme v budúcnosti sformujú. S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o európsky blok vojenskej bezpečnosti.“ Podľa Zalužného členstvo Ukrajiny v koalícii Spoločných expedičných síl (JEF) predstavuje tiež efektívny mechanizmus na zaručenie bezpečnosti. „Od roku 2015 sa v JEF formujú riadiace orgány. Áno, sú slabé, áno, ešte nie sú na úrovni, aby sme mohli povedať, že spĺňajú naše požiadavky,“ vyjadril pritom poľutovanie nad tým, že Ukrajina nepracuje na vstupe do JEF.
Stojí za zmienku, že JEF zatiaľ neustanovuje mechanizmy kolektívnej bezpečnosti ani záväzky vzájomnej obrany svojich členov.
Už skôr 10 členov Spoločných expedičných síl (t. j. JEF) podpísalo memorandum o zámere vytvoriť „mnohonárodné námorné sily“, ktoré budú pôsobiť ako „doplnok k NATO“.
Ukrajina sa už pripojila k Dohode o rozšírenom partnerstve s JEF.
* JEF vojenská koalícia na severe Európy vedená Spojeným kráľovstvom, ktorá vznikla v roku 2014 po anexii Krymu. Patrí tam 10 krajín: Spojené kráľovstvo, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Nórsko a Švédsko; má dopĺňať štruktúry NATO
Zdroj: https://www.eurointegration.com.ua/rus/news/2026/08/3/7242871/ 3.8.2026
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Lacko,
ďakujem Ti za ďaľší zaujímavý preklad šlánku Rostislava Iščenka…
Zaujala ma zmienka o starovekom symbole, ktorý zobrazuje hada alebo draka požierajúceho svoj vlastný chvost. Nevedel som, že tento staroveký znak vyjadruje večný kolobeh života a smrti, nekonečno, znovuzrodenie a jednotu všetkých vecí, pričom koniec v ňom neustále splýva so začiatkom…
Srdečne Ťa pozdravuje
František