Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Tentoraz prezident Trump neusporiadal veľkolepú mediálnu show, ale predniesol 20-minútový prejav z Bieleho domu na tému vojny proti Iránu. Viackrát v prejave vyzdvihol a pochválil zložky US Army; vojna je „nearing to completion“ a skončí o dva až tri týždne. Počas tohto času bude US armáda zasahovať v Iráne veľmi tvrdo. Prezident použil aj obľúbenú frázu o vybombardovaní do doby kamennej. Napriek tomu doteraz nezničila ropnú infraštruktúru, lebo on dáva šancu na obnovu. Tak či onak nasleduje eskalácia konfliktu.
Spojené štáty sú krajinou, ktorá disponuje jedinečnými armádnymi jednotkami, unikátnou výzbrojou a silou, aké nemá nikto iný na planéte. Nasledovala obvyklá tiráda, že USA vedú vojnu proti zločineckému iránskemu režimu už 47 rokov, výpočet hriechov, ktoré režim spáchal, najmä úsilie o získanie jadrovej zbrane. Zmena režimu v Iráne už nastala (has occurred) a „nový režim“ je vraj rozumnejší, liberálnejší (nezabudol pripomenúť, že tí zlí sú už mŕtvi). Blokáda Hormuzského prielivu sa údajne „skončí prirodzene“ spolu s koncom vojny.
Chválospev na adresu US Army obsahoval impozantný zoznam US vojenskej angažovanosti:
Jeden rok, 7 mesiacov, 5 dní – Prvá svetová vojna;
Tri roky, 8 mesiacov, 25 dní – Druhá svetová vojna;
Tri roky, 1 mesiac, 2 dni – Kórejská vojna;
Devätnásť rokov, 5 mesiacov, 29 dní – Vietnamská vojna;
Osem rokov, 8 mesiacov, 28 dní – Iracká vojna.
Výsledok uvedených aktivít podľa prezidenta Trumpa: USA sú silnejšie, bezpečnejšie a prosperujú. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vojnu v Iráne USA vedú za účelom ovládania svetovej energetickej infraštruktúry. Ciele Izraela pod vedením premiéra Netanjahua sú odlišné.
Izrael sa usiluje upevniť svoje postavenie ako regionálnej mocnosti na Blízkom východe, napokon disponuje jadrovými zbraňami. Takže chce rozšíriť svoje územie z hľadiska vlastnej bezpečnosti, čo sa vzťahuje na pásmo Gazy a časť Libanonu. Z tohto územia však musia vysídliť najmenej dva milióny Palestínčanov, čo sa čiastočne deje. Môže sa stať, že v mene vytvorenia Veľkého Izraela nastane genocída pôvodných obyvateľov.
Militantný prejav Trumpa potvrdil, že aj v súčasnosti má pravdu profesor Nouriel Roubini. Uznávaný ekonóm je známy tým, že jeho prognózy vychádzajú, najznámejšia je predpoveď finančnej krízy v roku 2007. Nedávno zverejnil prognózu, že eskalácia zo strany USA je najpravdepodobnejším scenárom v Iráne. Uvediem digest jeho ekonomickej analýzy.
Čím dlhšie bude vojna prebiehať, tým dlhšie môžeme očakávať, že ceny ropy, plynu, hnojív, hélia a ďalších komodít ostanú vysoké. Čím väčšie sú škody na ťažobných a exportných zariadeniach ropy v Perzskom zálive, tým väčší je stagflačný tlak, ktorý bude mať zásadný vplyv na globálne akciové trhy, výnosy dlhopisov a kreditné rozpätia.
Ekonomické škody spôsobené vyššou infláciou a nižším rastom by boli najzávažnejšie v Ázii, ktorá trpí šokom z hľadiska cien aj množstva energie. Európa čelí negatívnemu tlaku na obchodné podmienky a vážnym inflačným rizikám, ale šok v dodávkach energie bude obmedzenejší ako v Ázii. Spojené štáty naopak očakávajú pozitívny šok z hľadiska obchodných podmienok, pretože sú čistým vývozcom energie. Inflácia v USA však bude vyššia a jej rast nižší.
Ak Trump ukončí vojnu a zachová status quo, hrozba pre lodnú dopravu v Hormuzskom prielive pretrvá, rizikové prémie na ceny ropy ostanú trvalo vyššie (najmenej 20 %) a Trumpova popularita ešte viac pred novembrovými voľbami klesne. Súčasný iránsky režim by nielenže zostal pri moci, ale takmer určite by sa snažil o jadrové zbrane a zdvojnásobil by výrobu balistických rakiet, dronov a iných prostriedkov ohrozujúcich Perzský záliv, Európu a globálnu ekonomiku.
Trump (a Izrael) budú cítiť potrebu eskalovať, aby sa pokúsili „dokončiť prácu“. To znamená obsadenie ostrova Charg, z ktorého pochádza 90 % iránskej energie plus zintenzívnenie denných bombardovacích kampaní s cieľom oslabiť nových vodcov režimu a jeho schopnosť vojensky presadzovať moc. Takáto stratégia je vo svojej podstate vysoko riziková, ale mohla by za dva až tri mesiace viesť k efektívnemu kolapsu režimu a stabilnejšiemu Blízkemu východu. Svetová ekonomika a trhy by už neboli predmetom neustáleho vydierania zo strany režimu, ktorý má pod kontrolou Hormuzský prieliv. Štáty Perzského zálivu a ich ropné zariadenia by boli v bezpečí, tvrdí Nouriel Roubini.
Podotýkam, že formuláciu „finish the job“ použil aj prezident Trump vo svojom najnovšom prejave.
Zdroj: N. Roubini: Escalation Is the Most Likely Scenario in Iran. Mar 28, 2026. ©Project Syndicate
