Vedúca vládna strana voľby veľmi tesne vyhrala ale vznikla patová situácia medzi stredovým ľavicovým a pravicovým nacionalistickým blokom
Po parlamentných voľbách v štátoch EÚ pri zostavovaní vládnych koalícií častejšie dochádza k patovým situáciám. Pritom víťaz volieb môže mať aj značný náskok pred súpermi. Zostavovanie vlády trvá dlhší čas ako v minulosti a vznikajú široké, niekedy aj bizarné koalície.
Zopakujeme, že zostavovanie koalícií, najmä veľkých, znamená podvod na voličoch a demonštruje pokračujúci úpadok západnej (liberálnej) demokracie. Formálne je všetko „demokratické“, ale riešenie problémov obyvateľstva, na ktoré strany a hnutia lákajú voličov, je až na druhom mieste za snahou získať moc, alebo sa na nej aspoň trochu podieľať.
O parlamentných voľbách a zostavovaní vlád v štátoch EÚ
Vlani boli voľby vo februári v Nemecku, v máji v Portugalsku a v októbri v ČR a Holandsku. Bez prieťahov sa zostavila nová vláda len v Portugalsku, ale iba preto, že voľby vyhrala vládnuca Sociálno-demokratická strana (PSD, napriek názvu ide o stredovo-pravicovú stranu – pozn. autora). Nový stredovo-pravicový kabinet rovnakého zloženia, ako bol predchádzajúci, sa vytvoril (obnovil) po troch týždňoch od volieb.
V Nemecku, kde voľby vyhrala opozičná CDU/CSU, trvalo zostavovanie vlády veľkej koalície takmer dva a pol mesiaca. V ČR po víťazstve opozičnej strany ANO sa vytvorila pravicová vláda tiež po necelých dva a pol mesiacoch od volieb, pričom do jej zostavovania zasahoval prezident Petr Pavel. Najzložitejšie to bolo v Holandsku, kde tiež vyhrala opozičná sociálno-liberálna až progresivistická strana Demokrati 66, ale aj po štyroch mesiacoch rokovaní dokázala vytvoriť len menšinovú vládu.
V tomto roku parlamentné voľby v EÚ odštartovali v Slovinsku 22. marca. Do jedného mesiaca sú v rýchlom slede voľby v troch ďalších štátoch – 24. marca v Dánsku, 12. apríla v Maďarsku a 19. apríla v Bulharsku.
Najväčší záujem vyvolávajú voľby v Maďarsku, kde sa rozhodne o tom, či potrvá naďalej vláda Viktora Orbána, ktorá je tŕňom v oku EÚ. Výsledky prieskumov sú rôzne, ale o niečo väčšie šance na víťazstvo sa dávajú opozičnej TISZA (skratka z maďarského „Tisztelet és Szabadság Párt“ – Strana rešpektu a slobody). Podobná situácia s prieskumami bola aj pred štyrmi rokmi a nakoniec zvíťazil Fidesz. Počkajme, či sa „dejiny“ budú opakovať.
Nová situácia môže vzniknúť aj v Bulharsku, kde v prieskumoch jasne vedie opozičná stredovo-ľavicová koalícia Progresívne Bulharsko. Na jej čele je bývalý prezident Rumen Radev, ktorý je proti vojenskej podpore Ukrajiny. Jeho víťazstvo stuchnuté diletantské vedenie EÚ nepoteší.
Stručne o Slovinsku
Slovinsko (oficiálne „Republika Slovenija“) je malý štát s rozlohou o niečo väčšou ako 20 000 km2 a podľa odhadov v roku 2025 v ňom žilo o niečo viac ako 2,1 milióna ľudí. Ide o hospodársky najrozvinutejšiu balkánsku krajina, ktorú vzhľadom na polohu a dejiny niekedy zaraďujú aj do „širšej“ strednej Európy.
Slovinci, ktorí sú južnými Slovanmi, majú nevšednú históriu danú životom na hranici európskych regiónov. Slovania sa dostali na územie dnešného Slovinska okolo roku 550. Neskôr patrilo k Samovej ríši (asi 624 – 658). Svoju minulosť Slovinci odvodzujú aj od slovanskej Karantánie, ktorá vznikla v 7. storočí. Územie potom ovládli Frankovia a neskôr bolo súčasťou rôznych štátnych útvarov. Od 16. storočia bolo s výnimkou rokov 1809 – 1814, kedy patrilo k napoleonským Ilýrskym provinciám, pod nadvládou Habsburgov.
Zaujímavé je, že už v 16. storočí sa vytvorila slovinská etnická hranica, ktorá sa do súčasnosti takmer nezmenila. Za otca slovinskej literatúry sa považuje Primož Trubar, ktorý v roku 1550 vydal prvú tlačenú knihu v slovinskom jazyku „Katekizem“ (Katechizmus) spolu s „Abecedarium“, čo bola 8-stranová brožúrka s abecedou, určenou pre bežných ľudí ako pomôcka pri učení sa čítaniu. Moderný slovinský jazyk sa vytvoril v 19. storočí.
Sociálno-ekonomický vývoj na území Slovinska podmienilo, že tam žilo veľa Nemcov, ako aj to, že od 16. storočia sa tam rozvíjal raný kapitalizmus, ktorý bol spojený s ťažbou rúd a železiarstvom. Cez Slovinsko viedli aj obchodné cesty do Talianska, ale bolo i častým objektom osmanských nájazdov.
V decembri 1918 sa Slovinsko stalo súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré bolo v októbri 1929 premenované na Juhoslovanské kráľovstvo. Po druhej svetovej vojne bolo Slovinsko zväzovou republikou Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky a od roku 1963 Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky.
Nezávislosť od Juhoslávie Slovinsko vyhlásilo 25. júna 1991. Juhoslovanská ľudová armáda prekročila hranice Slovinska 27. júna a po 10 dňoch bojov s jednotkami slovinskej teritoriálnej obrany a domobrany bola podpísaná Brionská dohoda. Juhoslovanské vojsko sa zo Slovinska stiahlo a Ľubľana musela na tri mesiace osamostatnenie pozastaviť. 8. októbra vyhlásila nezávislosť znovu. Boje na území Slovinska boli krátke najmä z toho dôvodu, že v republike žilo málo Srbov a ani historicky Slovinsko so Srbskom nemalo spory.
Nový štát mal spočiatku hospodárske problémy, ale sa z nich pomerne rýchlo dostal. V roku 2004 Slovinsko vstúpilo do NATO a Európskej únie a v roku 2007 sa stalo prvým postsocialistickým štátom, ktorý prijal euro. Prijatie eura spôsobilo obyvateľstvu znovu problémy.
Slovinsko v EÚ medzi postsocialistickými štátmi patrí stále k viac rozvinutým, ale zápasí s krízami. Prírastok HDP v posledných rokoch má klesajúci trend. V roku 2023 bol 2,4 %, v roku 2024 poklesol na 1,7 % a v roku 2025 sa znovu znížil – na 1,1 %. Zadlženosť Slovinska v roku 2025 bola 66,6 % HDP (EÚ „povoľuje“ 60 %). Deficit štátneho rozpočtu v roku 2025 bol 2,4 % HDP (EÚ „povoľuje“ 3 %).
Dodáme, že aj na Slovensku poznáme produkty slovinského výrobcu bielej techniky Gorenje, ktorý pôsobí od roku 1950. V roku 2018 v ňom prevzala 95-percentný podiel čínska spoločnosť Hisense. Známe sú aj lieky od farmaceutickej spoločnosti Krka, ktorá bola založená v roku 1954.
Stručne o systéme volieb do slovinského parlamentu
Slovinským parlamentom je „Državni zbor Republike Slovenije“ (voľne sa môže preložiť aj ako Národné zhromaždenie Slovinskej republiky). Má 90 poslancov. Ide o zložitejší systém, než aký poznáme na Slovensku. Nebudeme ho popisovať, ale volí sa 88 poslancov pomerným zastúpením zo zoznamov v ôsmich 11-mandátových volebných obvodoch. Kvórum je 4 %. Po jednom poslancovi volí talianska a maďarská národnostná menšina v celoštátnom obvode.
Voľby sa konajú v štvorročných intervaloch. Od vzniku samostatného Slovinska sa volebné obdobie len dvakrát skrátilo o necelý rok.
Doplníme, že hlavou štátu je prezident, ktorý sa volí na 5 rokov v priamych voľbách. Od decembra 2022 je prezidentkou Nataša Pircová Musarová (*1968), bývala právnička a novinárka, ktorá kandidovala ako nezávislá. Je prvou ženou vo funkcii slovinského prezidenta z doterajších piatich prezidentov.
O hlavných politických stranách a hnutiach v Slovinsku
V Slovinsku, podobne ako v iných postsocialistických štátoch, sa vytvorila značne neprehľadná a dynamicky sa meniaca politická scéna. Ako na bežiacom páse vznikajú a zanikajú politické strany a hnutia, reorganizujú sa, zlučujú i rozdeľujú. V súčasnosti je podľa mediálnych údajov 26 fungujúcich strán a hnutí, pričom od roku 1991 ich zhruba rovnaký počet zanikol. Nepôsobí nijaká politická strana, ktorá by vznikla skôr ako na konci 80. rokov minulého storočia.
Ak zoberieme do úvahy výsledky dvoch posledných parlamentných volieb, tak za najsilnejšie v súčasnosti možno označiť (zoradíme ich podľa dátumu vzniku):
- Slovinská demokratická strana (ďalej len SDS), ktorá má nacionalistické, krajne pravicové zameranie. Bola založená disidentmi v roku 1989. Viackrát menila svoj názov i orientáciu. Od roku 1993 je jej predsedom kontroverzný Janez Janša (*1958), ktorý bol ministrom obrany v rokoch 1990 – 1994 a 2000 a predsedom vlády v rokoch 2004 – 2008, 2012 – 2013 a 2020 – 2022. V júni 2013 Okresný súd v Ľubľane rozhodol, že Janša a dve ďalšie osoby žiadali od fínskej firmy Patria províziu vo výške približne 2 milióny eur za pomoc pri získaní kontraktu na dodávku armády v roku 2006. Bol odsúdený na dva roky. Z väzenia bol po protestoch časti verejnosti dočasne prepustený. Odsúdenie Ústavný súd v apríli 2015 zrušil. Medzinárodnú hanbu si Janša urobil, keď v novembri 2020 po voľbách prezidenta USA predčasne blahoželal k víťazstvu Donaldovi Trumpovi.
- Sociálni demokrati, ktorí majú stredovo ľavicovú orientáciu. Boli založení v apríli 1990. Krátko pred tým slovinskí komunisti opustili Zväz komunistov Juhoslávie a premenovali sa na Zväz komunistov Slovinska – Strana demokratickej obnovy. Pod súčasným názvom strana funguje od roku 2005. Od roku 2024 ju vedie Matjaž Han (*1971). Predsedom vlády zo strany bol Borut Pahor (*1963) od novembra 2008 do februára 2012. Od decembra 2012 do decembra 2022 bol prezidentom.
- Nové Slovinsko – Kresťanskí demokrati. Ide o stranu konzervatívneho, pravicového zamerania. Vytvorila sa v roku 2000 po odtrhnutí časti členov od Slovinskej ľudovej strany a ich zjednotení sa so Slovinskými kresťanskými demokratmi. Od roku 2018 je jej predsedom Jernej Vrtovec (*1985).
- Ľavica – ekologickej a demokratickej socialistickej orientácie a niekedy sa považuje aj za krajne ľavicovú. Vznikla v júni 2017 zlúčením Strany pre trvalo udržateľný rozvoj Slovinska a Iniciatívy za demokratický socializmus ako nástupkyňa volebnej aliancie Zjednotená ľavica, ktorá pôsobila v rokoch 2014 – 2017. Začiatkom roka 2022 ju podporil aj známy filozof Slavoj Žižek. Na čele strany je od septembra 2003 koordinátorka Asta Vrečková (*1984).
- Resni.ca (resnica je po slovinsky pravda). Má krajne pravicovú, euroskeptickú orientáciu. Pripisuje sa jej aj protivakcinačný aktivizmus. Založil ju v januári 2021 Zoran Stevanović (*1982), ktorý je doteraz jej predsedom.
- Hnutie Sloboda (ďalej len HS), ktoré má sociálno-liberálne zameranie. Bolo založené v máji 2021 ako pokračovateľ neparlamentnej Strany zelenej akcie. V roku 2022 do nej vstúpili členovia viacerých ďalších liberálnych a stredovo ľavicových strán. Vyhralo voľby a zostavilo vládnu koalíciu. Vedie ho Robert Golob (*1967), od júna 2022 predseda vlády.
- Demokrati – stredovo-pravicovej orientácie. Stranu založil v novembri 2024 Anže Logar (*1976), ktorý predtým pôsobil v SDS.
Na dynamiku slovinskej politickej scény poukazuje aj to, že vo voľbách v roku 2018 sa dostali do parlamentu aj:
- Kandidátka Marjana Šareca. Mala populistickú, sociálno-liberálnu orientáciu, ktorá sa opierala o hodnoty kresťanskej ľavice. Vytvorila vládnu koalíciu. V roku 2022 sa stala súčasťou HS. Šarec (*1977) bol od septembra 2018 do marca 2020 predsedom vlády.
- Strana moderného stredu, ktorá bola stredovou (stredovo-ľavicovou) stranou sociálno-liberálneho, proeurópskeho zamerania. V júni 2014 ju založil Miro Cerar (*1963), ktorý bol od septembra 2014 do septembra 2018 predsedom vlády. V decembri 2021 zanikla.
- Strana Alenky Bratušekovej (*1970), ktorá mala stredovo (stredovo-ľavicovo) sociálno-liberálnu, proeurópsku orientáciu. Vznikla v máji 2014 oddelením časti členov od Pozitívneho Slovinska. V roku 2022 sa stala súčasťou HS. Bratušeková bola predsedníčkou vlády od marca 2013 do septembra 2014.
- Slovinská národná strana s populistickým, nacionalistickým, krajne pravicovým zameraním. Bola založená v roku 1991. Jej predsedom je od založenia Zmago Jelinčič Plemeniti (*1948). Najsilnejšia bola v 90. rokoch minulého storočia.
- Demokratická strana dôchodcov Slovinska, ktorá mala stredovú, proeurópsku orientáciu so zvýraznením ochrany záujmov dôchodcov. Bola založená v roku 1990. Vo februári 2019 sa pripojila k Európskej demokratickej strane.
Od roku 2013 sa vystriedalo päť predsedov vlád. Len dvaja z nich dovládli celé volebné obdobie.
O prieskumoch volebných preferencií strán
Po voľbách v roku 2022 sa vytvorila stredovo-ľavicová vládna koalícia, ktorú viedla HS a boli v nej aj Sociálni demokrati a Ľavica.
O miesta v parlamente sa uchádzalo 17 strán. V preferenciách politických strán s náskokom viedla od augusta 2023 SDS. HS, ktorá v dôsledku niektorých svojich krokov stratila podporu časti verejnosti, bola na druhom mieste. Na treťom mieste sa najčastejšie nachádzali Sociálni demokrati.
V Slovinsku sa uskutočnilo nezvyklé veľké množstvo prieskumov preferencií. Len od začiatku marca do 20. marca ich bolo osemnásť. Došlo k zmene podpory a až v 12 z nich bolo na prvom mieste už HS.
Do parlamentu sa podľa preferencií mali dostať aj koalícia Nové Slovinsko – Kresťanskí demokrati so Slovinskou ľudovou stranou a stranou FOKUS, Sociálni demokrati a Ľavica v koalícii s Vesnou – zelenou stranou. U Resni.ca sa podpora pohybovala okolo hranice kvóra.
Podľa preferencií sa očakával tesný súboj medzi HS a SDS, v ktorom ku koncu chytalo HS druhý dych.
Výsledky volieb
Víťazom volieb podľa oficiálnych výsledkov je Hnutie Sloboda so ziskom 28,63 % hlasov (o 5,82 % menej ako v roku 2022) a 29 miest, pred Slovinskou demokratickou stranou, za ktorú hlasovalo 27,95 % voličov (o 4,47 % viac) a má 28 miest. HS získalo len o necelých 8 tisíc hlasov viac ako SDS, ktorá sa ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov chystala podať požiadavku na prepočítanie hlasov vo všetkých volebných obvodoch. Spochybňuje aj postup predčasného hlasovania poštou a hlasovania mimo miesta bydliska.
Tretia skončila koalícia vedená stranou Nové Slovinsko – Kresťanskí demokrati (Slovinská ľudová strana a strana FOKUS). Dostala 9,29 % hlasov (o 2,43 % viac) a má 9 poslancov. Za Sociálnych demokratov hlasovalo 6,71 % voličov (o 0,02 % viac) a majú 6 poslancov. Demokrati získali 6,69 % hlasov a 6 miest. Koalíciu Ľavica-Vesna vybralo 5,58 % voličov (o 1,12 % viac) a má 5 poslancov. Posledná sa do parlamentu dostala strana Resni.ca s podporou 5,52 % voličov (o 2,66 % viac) a získala 5 miest. Po 1 poslancovi má talianska a maďarská národnostná menšina.
Strany vládnej koalície získali len 40 kresiel a Slovinsko čaká ťažké zostavovanie novej vlády, na schválenie ktorej treba 46 poslancov. Pravicová koalícia SDS s koalíciou Nové Slovinsko, popr. s Demokratmi by mala iba 43 kresiel. Aj s podporou dvoch konzervatívnych zástupcov národnostných menšín by jej stále chýbal jeden hlas k dosiahnutiu minimálnej väčšiny. Musela by si zabezpečiť podporu aspoň niektorých poslancov Resni.ca, ktorá však povolebnú spoluprácu s SDS vylúčila. Stanovila prísne podmienky pre vytvorenie koaličnej vlády a požaduje kreslá vnútra, zahraničných vecí a financií.
Prezidentka Pircová Musarová vyzvala k rýchlemu začatiu povolebných rokovaní. Predseda vlády a HS Golob už vyhlásil, že začína rokovania o zostavení novej vládnej koalície. Podľa časti odborníkov má hypoteticky šance zostaviť novú vládnu koalíciu. Janša nedosiahol očakávané víťazstvo a jeho šance na návrat k moci sú malé. Časť odborníkov však predpokladá, že v krátkom čase môže dôjsť k predčasným voľbám.
O zasahovaní cudzieho štátu do volebnej kampane v Slovinsku
Záverečnú fázu volebnej kampane poznamenal škandál so zasahovaním cudzieho štátu do nej. V tomto prípade sa to napodiv nespájalo s Moskvou, ale išlo o izraelskú spoločnosť v Ľubľane, ktorá odpočúvala Slovincov. Spočiatku sa zdalo, že nahrávky poškodia vládu, lebo údajne obsahovali dôkazy o korupcii v jej kruhoch.
Mimovládne organizácie však odhalili, že zástupcovia izraelskej firmy Black Cube boli v kontakte s Janšom. Ďalšie zdroje poukazovali na to, že táto spoločnosť bola najatá na podobné operácie v iných krajinách, napr. v Rumunsku a USA. Janša potvrdil, že pozná jedného z vedúcich pracovníkov spoločnosti a „spoločensky“ sa s ním stretol. Slovinská spravodajská a bezpečnostná agentúra zdokumentovala aktivity Izraelčanov v Slovinsku a označila ich za zasahovanie do kampane.
Tieto fakty mohli tiež zmeniť verejnú mienku krátko pred voľbami. Slovinská verejnosť má tendenciu sympatizovať s Palestínou. Golob ako jeden z mála európskych politikov označil izraelské útoky na Gazu za genocídu Palestíncov. Spravodajské aktivity firmy so sídlom v Tel Avive sa považovali za zasahovanie do národnej suverenity a pokus o zosadenie jedného z najotvorenejších kritikov Izraela v EÚ.
Golob vyzval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby vyšetrila správy o tom, že izraelská firma Black Cube zasahovala do volebnej kampane v krajine. Tieto aktivity označil za hybridnú hrozbu pre slovinskú demokraciu. Túto pani však nič, čo nie je protiruské a proukrajinské, nezaujíma a preto zostala tak „múdro“ ako to dokáže len ona, mlčať.
Záver
Aj v Slovinsku sa potvrdil vzostup pravice. V novom parlamente, v ktorom je o 2 strany viac ako po voľbách v roku 2022, pribudli pravicové strany Demokrati a Resni.ca a zvýšila sa sila SDS. V EÚ tak pribudol ďalší štát, kde sa v polarizovanej spoločnosti nová vláda zostavuje s ťažkosťami.
P.S. V Dánsku vo voľbách 24. marca vládnuci sociálni demokrati síce zvíťazili, ale mali o viac ako 5 % hlasov menej. Predsedníčka vlády a sociálnych demokratov, známa rusofóbka a bezmedzná podporovateľka Ukrajiny Mette Frederiksenová už podala demisiu do rúk kráľa. Viedla širokú koalíciu troch strán, ktorú striedavo podporovali poslanci z ďalších 5 strán a nezávislý poslanec. V pestrom novom parlamente, kde je so zástupcami Grónska a Faerských ostrovov 15 strán, sa musí hľadať nová väčšina. Okrem toho koncom februára vodca koaličnej strany Venstre a minister obrany Troels Lund Poulsen oficiálne oznámil, svoj zámer stať sa premiérom a viesť „modrú“ (pravicovú) vládu.
Foto: Wikimedia
