85 krokov do… aj z Grasalkovičovho paláca

Symbolika či prirovnania môžu byť kadejaké, ale život na tomto svete je len jeden.„Nezabúdaj, že všetko, čo v živote urobíš, zanechá stopu, a preto si uvedomuj každý svoj krok,“ tvrdil Paulo Coelho, ktorého dielo pozná každý milovník literatúry, či už sa narodil v marci alebo nie. Kto veľa číta, veľa vie.

S dnešným 85-ročným jubilantom Ivanom Gašparovičom sme sa prvý raz stretli pri mantineloch s dunením vystrelených pukov ešte v našej mladosti. Netušiac vtedy, kam sú nasmerované siločiary našich osudov. Preto medzi nami vznikol bezprostredný športový a kamarátsky vzťah, hoci som pri „Gašpim“ bol o 13 rokov „mladšie ucho“… Myslím, že sme si ho udržali až dodnes. Napriek tomu, že sme vykorčuľovali po rokoch na užšie či rozľahlejšie ľadové politické aj mediálne plochy. Niekedy sme hrali súbežne na vedľajších, blízkych aj vzdialenejších tréningových plochách, v odlišných dresoch ale vždy na tom istom – na národnom ,štadióne‘. Niekedy sme skúšali bodovať v útoku, inokedy v obrane, hrávalo sa dokonca bez rozhodcov, nie vždy v priamych prenosoch. Ale vždy na dve brány! On hral vždy v prvom útoku, ja som často sedával aj na tribúne ako fanúšik, v dospelosti už len za novinárskym pultom. Osudy sa nám poprepletali a v jesennom čase zberu úrody, vyskytla sa možnosť a dostalo sa mi tej cti, spoznať nášho – zatiaľ jediného dvojnásobného prezidenta – Ivana Gašparoviča úplne a priamo v tej pomyselnej ,hokejovej šatni‘.

Málo štátnikov na mladom Slovensku…

Tretí a štvrtý prezident Slovenskej republiky v rokoch 2004 až 2014 sa ním stal. Z trnavskej prokuratúry cez pôsobenie univerzitného akademika, skúsenosťami poprevratového generálneho prokurátora ČSFR v Prahe, riadením slovenského parlamentu v období získania štátnej samostatnosti i v turbulentných časoch účelovej zahraničnej izolácie – to všetko prispelo k rastu politika Ivana Gašparoviča, k rozmeru štátnika. Mediálni neprajníci a politickí odporcovia ho kritizovali za kompromisy. Podľa nemeckého politika Ludwiga Erharda je kompromis „… spôsob, ako rozdeliť koláč tak, aby si každý myslel, že dostal najväčší kúsok“. Práve schopnosť dosiahnuť dohodu, ktorú Gašparovič pochopil, patrila v ére rozhodovania osvietených osobností a zodpovedných štátnikov na šachovnici geopolitiky, k najcennejším platidlám mieru a vývoja sveta. Práve preto dlhé roky dominoval rodák z Poltára rebríčkom popularity a dôveryhodnosti. Pri nástupe v roku 2004 prezidentovi Gašparovičovi dôverovalo až 80 % dospelých občanov SR, po desaťročnom ukončení jeho druhého funkčného obdobia – v roku 2014 – mu prieskumné agentúry namerali už „len“ 61 %. Čo by za to dali jeho nasledovníci alebo dnešné vystružlikované marionety na našej politickej scéne, že?!

Počas oboch misií v najvyššej štátnej funkcii uskutočnil Ivan Gašparovič 50 oficiálnych a 83 pracovných zahraničných ciest, prijal 73 hláv štátov (mimo summitov v Bratislave). V Grasalkovičovom paláci prijal 100 predsedov vlád a ďalších vysokých štátnych, parlamentných či politických predstaviteľov národov či medzinárodných organizácií. O jeho aktivite v zahraničnej politike svedčí fakt, že slovenského prezidenta prijali a osobne spoznali všetci najvýznamnejší lídri svetových mocností, väčšina prezidentov vplyvných štátov, pápeži, králi, najvyšší predstavitelia OSN, EÚ, NATO. Nezmazateľne je v našej histórii zapísané bratislavské stretnutie dvoch najvyšších svetových lídrov Georgea Busha s Vladimirom Putinom (Slovakia summit 2005), opakované stretnutia s prezidentmi V4 či 18. summit 20-tich predstaviteľov štátov strednej Európy v r. 2013.

Chýba nadhľad i objektivita

Napriek napísanému viem celkom isto, že zatiaľ jediný dvojnásobný slovenský prezident JUDr. Ivan Gašparovič si nebude v piatok 27. marca 2026 verejne pripomínať svoje 85. narodeniny ani pred vypredaným hľadiskom Slovenského národného divadla, ba ani na žiadnom štadióne – ako to s odkazom na pamätnú oslavu 45. narodenín J. F. Kennedyho 19.mája 1962 v Madison Square Garden v New Yorku s gratulačnou piesňou Marilyn Monroe – zaviedli americkí prezidenti. Lebo my, Slováci, máme odlišnú históriu, kultúru, tradície, priority aj uznávané hodnoty. Žiaľ, rovnako som presvedčený, že všetky súkromné kníhkupectvá na Slovensku budú naďalej zatajovať či ukrývať biografickú knihu „Hovory G.“ – o jeho pôsobení v hokejovom klube, o jeho beťárstvach akademika so študentmi na Univerzite Komenského pred i počas Nežnej revolúcie ´89, o postojoch vo funkcii generálneho prokurátora ČSFR v Prahe. Ale aj o mediálnych intrigách, keď predsedal slovenskému parlamentu, o práci, o bežných starostiach i krízových situáciách pri výkone funkcie v Grasalkovičovom paláci. 510-stranová kniha s vyše 360-timi fotografiami nie je len o politike. Chcem veriť a dúfam, že si zo zaujatého mainstreamu spomenie aspoň STVR. Možno aspoň aktuálnym rozhovorom.

Žiaľ, o Ivanovi Gašparovičovi žiadny producent ani ,oceňovaný‘ režisér nenakrútil celovečerný film, no zatiaľ ani len objektívny dokument. Bývalý slovenský prezident ani po 12-tich rokoch po skončení výkonu funkcie nestratil kontakt s bežnými ľuďmi v regiónoch, mestách či v obciach celého Slovenska. Počas festivalov, výročí, športových či kultúrnych podujatí. Vie sa pristaviť a porozprávať s každým. Dodnes sa za ním do kancelárie v historickej budove SNR chodia do Bratislavy radiť alebo stretávať vplyvní verejní funkcionári, právnici, umelci, športovci. 85-ročný jubilant je stále čulý senior, osobnosť nášho verejného života, ktorý prekonal nielen športové, politické či životné prekážky, križovatky aj kruhové objazdy. No vďaka svojej náture a humoru zvíťazil aj nad vážnou chorobou. Spolu s manželkou – pani Silviou – vychovali dcéru Denisu a syna Iva, tešia sa z úspechov a napredovania dvoch vnukov. Rodina, vlasť, priateľstvo a ľudskosť – to sú hodnoty, ktoré jubilantovi prinášajú istotu, dodávajú energiu a zaostrujú i pohľad do budúcich dní.

Už vidím, ako si v knižnici sadá k dobrej knihe s obľúbeným pohárikom Drambue, potiahne z voňavej cigary a nechá sa vtiahnuť do siete nepoznaného, no preňho o to pútavejšieho sveta poznania. A do spomienok či bilancovania dlhej životnej cesta za chrbtom. Čínsky filozof Lao-c´ je známy citátom: „Cesta dlhá tisíce míľ sa začína jediným krokom.“ Dvojnásobný slovenský prezident ho musel urobiť tiež a dnes by tie kroky už asi ani neporátal. Sprevádzali ho na ceste úspechy a slnečné dni, no tiež potknutia, okľuky aj chyby. Veď je človek z mäsa a kostí. Spoznal som, že si ich vie uvedomiť a dlho zvažovať čo a ako sa dalo urobiť aj lepšie. No vcelku ho môže tešiť pohľad na bilančné váhy, kde tie pochybnosti či tiene jednoznačne prevažujú správne aj odvážne rozhodnutia i pozitívne výsledky, prospešné pre národ a vlasť. Všetko najlepšie k narodeninám, pán prezident – a na zdravie!     

Foto: Archív I. G.