V Slove nejde o autora neznámeho. Už nie raz sme bilancovali a prezentovali aj diela tohto významného majstra svojho umenia, aj vernisáže i ocenenia za tvorbu a vo výtvarných súťažiach. Doma aj v zahraničí. Tentoraz ide o domáce turné a výtvarné profilovanie podujatí, ktoré súvisia s pôsobením tohto umelca v Matici slovenskej. Už po dve funkčné obdobia pôsobí ako predseda Dozorného výboru Výtvarného odboru Matice slovenskej, ktorý grupuje výtvarníkov a osobnosti ako Emil Semanco, Orest Dubay ml., Marta Chabadová, Mária Molčanová, Marián Polonský, Jozef Leikert, Jozef Lenhart, Josef Šarman, Zuzana Hložníková, Klement Trizuljak, Marta Hodasová, Brigita Lehoťanová, Martina Kvašňovská a viaceré ďalšie a viacerí ďalší.
Stanislav Harangozó koncipoval už v máji v roku 2025 pre Maticu výstavný celok, ktorý sme otvárali pod názvom Farebné dotyky. Vernisáž bola 3. júna 2025. Zúčastnili sa jej významní hostia – pán Ivan Gašparovič, ktorý napríklad otváral Harangozóovu výstavu v Pekingu v roku 2008 v kontexte Hier XXIX. olympiády, ako aj predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, PhD. Nechýbali predstavitelia rodného mesta Komjatice. Predseda Matice slovenskej M. Gešper odovzdal pri tejto príležitosti umelcovi Mimoriadnu cenu Matice slovenskej za celoživotný prínos pre slovenskú výtvarnú kultúru.
Výstava Farebné dotyky Stanislava Harangozóa v Galérii Matice slovenskej v Bratislave trvala do 20. októbra 2025, keďže na ňu nadväzovala výstava k 210. výročiu Ľudovíta Štúra – Dielo, pocta a portrét 2. Mimochodom, tento výstavný súbor sa v bratislavskom sídle Matice zverejňuje aj dnes ako strednodobá expozícia, a to až do termínu výročia výstupu štúrovcov na Devín /24. apríl/, pričom sa predpokladá jej uplatnenie v Prahe.
Dňa 4. novembra 2025, doslova takmer v predvečer Snemu Matice slovenskej v Poprade, konala sa vernisáž výstavy Stanislava Harangozóa v Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Podpredseda Matice a riaditeľ D-MS v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec podujatie zhodnotil slovami: Výstava Stanislava Harangozóa je dôkazom, že slovenské výtvarné umenie má čo ponúknuť, a že aj v Liptovskom Mikuláši dokážeme vytvárať priestor pre osobnosti, ktoré presahujú regionálne hranice. Teší ma, že sa naša výstavná sieň stáva miestom, kde sa spája tradícia, tvorivosť a kultúra.“ Po oficiálnych úvodných slovách Marek Nemec v krátkosti predstavil autora výstavy a jeho bohatú umeleckú cestu, ktorá sa začala na Vysokej škole výtvarných umení pod vedením profesorov Dezidera Millyho či Vincenta Hložníka. Pripomenul, že Harangozó je autorom mnohých monumentálnych a dekoratívnych diel, ktoré zdobia verejné budovy po celom Slovensku a ide v skutku o vzácny moment, kedy sa podarilo priniesť tvorbu tohto významného autora aj pred zrak liptovského milovníka umenia. Veď ide o výtvarníka, ktorý svoje diela prezentoval nielen doma, ale aj v Šanghaji, Pekingu, Nemecku, Grécku, Srbsku, Anglicku, Česku, Poľsku, Rusku, na Ukrajine či v Taliansku. Jeho tvorba prekročila hranice Slovenska a stala sa súčasťou svetovej umeleckej scény. Svoje uznanie umelcovi vyjadril aj zástupca primátora Ľuboš Trizna, ktorý prisľúbil, že radnica podporí vznik dôstojného priestoru pre výnimočných umelcov v matičných priestoroch. V rámci vernisáže (ako aj na ďalších vernisážach) sa prezentovala Brigita Lehoťanová autorskou básňou (Ne)maľované pastelom z pripravovanej zbierky Pramienky. Výstava v Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši trvala v predĺženom termíne do 20. januára 2026.
Turné matičných výstav S. Harangozóa pokračovalo v Dome Matice slovenskej v Žiline. Na vernisáži dňa 10. februára 2010 hostí vítala riaditeľka D-MS v Žiline Ing. Viera Kalanková; vernisáže sa zúčastnili predstavitelia Živeny – predsedníčka Miestneho odboru v Žiline Janka Čerepová, ako aj zástupcovia Mesta Žilina. Vernisáže sa zúčastnili početní významní výtvarní umelci Žiliny a regiónu: niekdajší riaditeľ Slovenskej národnej galérie v rokoch 1996-98, akad. maliar Pavol Muška, grafik akad. maliar Marián Čapka, absolvent STU, výtvarník a hudobník Igor Cvacho, akad. maliar Zoltán Kéry, ilustrátorka, akad. maliarka Daniela Krajčová a ďalší. Výstava v Žiline trvala do 10. marca 2026 a znamenala nesporne oživenie záujmu významných výtvarníkov regiónu o aktivity a činnosť Matice slovenskej.
Z vernisáže výstavy v Galante – 12. marca 2026 – máme ešte živé dojmy. Dom Matice slovenskej v Galante je aj družným sídlom Galantského osvetového strediska, ale aj Oblastného výboru SZPB. Išlo o „multižánrové podujatie“, jeho prvou časťou bola autorská beseda s doc. RNDr. Jozefom Mikloškom, DrSc. Je prínosné hovoriť s ním o niekdajšej činnosti riaditeľa Ústavu technickej kybernetiky SAV, o umelej inteligencii, ktorú skúmali v období pred rokom 1989. Ale aj o vatikánskej diplomacii.
Pokiaľ ide o kvality prezentovanej tvorby majstra S. Harangozóa ako kurátor zdôraznil som v Galante tentoraz – ide o autora a pedagóga v oblasti monumentálno-dekoratívnej maliarskej tvorby. Aj v tejto oblasti je nutné chrániť, aby nedochádzalo k devastácii takýchto hodnôt – developermi, podnikateľmi, komerciou, ignoranciou, predsudkami. Zdôraznil som, že ide o obdobie završovania diela /ale autor protestoval, keďže tohto roku sa dožije iba 80-tich rokov/, ako aj, že ide o svetoborné dimenzie umeleckých aktivít a diela.
Naša výstava Farebné dotyky mala na vernisáži svoj začiatok a koniec vo vystúpení Borovienky z Komjatíc. Jej početným účastníkom, ktorých vítal podpredseda MS a riaditeľ Domu MS v Galante PhDr. Peter Schvantner, sa prihovorili predseda MS Marián Gešper, ďalej zástupca riaditeľa Galantského osvetového strediska Dr. Lászlóa Bukovszkého Andrej Popluhár, poézia Brigity Lehoťanovej.
Výstava Farebné sny v Galante potrvá do 17. apríla 2026 a chystá sa Dunajská Streda, ale aj Levice, Poprad atď.
(PhDr. Ladislav Skrak, kurátor výstavy a predseda Výtvarného odboru Matice slovenskej)
