Podľa čerstvej správy predmetný megaprojekt bol súčasťou tajných rokovaní medzi Ruskom a USA.
Berliner Zeitung koncom minulého mesiaca podrobne informovali o článku denníka Le Monde Diplomatique, ktorý sa odvoláva na zdroj údajne z Gazpromu. Ide o to, ako je oživenie plynovodu Nord Stream v rámci spoločného rusko-amerického partnerstva „absolútnou súčasťou tajných rokovaní“ medzi nimi. Podstatou je, že ruský plyn by sa mohol vrátiť do EÚ prostredníctvom tohto plynovodu, ale pod kontrolou a politickým vplyvom USA. Uvedený modus vivendi by znížil náklady naprieč EÚ, čím by z nej hypoteticky urobil lepší trh pre americký export, ako je tomu dnes.
V súčasnosti „USA vyzbrojili rusofóbnu paranoju a energetickú geopolitiku, aby získali kontrolu nad Európou“ a americké energetické spoločnosti preto mohli enormne profitovať z využívania novozískanej závislosti EÚ od ich LNG až do krajnosti. Strategické dividendy zo získania kontroly nad ruskými rozpočtovými príjmami z predaja plynu do EÚ prostredníctvom vlastníctva Nord Streamu by však pravdepodobne stáli za znížené zisky z LNG vďaka páke, ktorú by tým získali USA vo vzťahu k Rusku.
Navyše, „stratégia popierania“ námestníka ministra vojny pre politiku Elbridgea Colbyho vyzýva okrem iného USA, aby získali kontrolu nad zdrojmi, od ktorých závisí pokračujúci rast a vzostup Číny ako superveľmoci; tento imperatív zohráva významnú úlohu vo veľkej stratégii Trumpa 2.0 proti Číne. Tieto zdroje preto Číne odopiera obnovením titulu vývozu ruského plynu do EÚ. Práve tým môže „zblíženie s Ruskom pomôcť USA dosiahnuť ich ciele ohľadom Číny“.
Ide o viac, napríklad o rozšírenie spoločnej energetickej spolupráce o ďalšie náleziská plus rozšírenie dobrej vôle vytvorenej touto spoluprácou do odvetvia kritických nerastov za rovnakým účelom. USA by takto mohli dosiahnuť tri strategické ciele: 1) EÚ sa môže stať lepším trhom pre americký export, než akým je dnes, prostredníctvom obnovenia niektorých lacných vývozov plynu s podporou Ruska pod dohľadom USA; 2) tieto zdroje budú potom odopreté Číne; 3) americké spoločnosti budú z toho stále profitovať.
Obavy, ktoré mali krajiny strednej a východnej Európy, ako sú Poľsko a pobaltské štáty ohľadom Nord Streamu, že sa Rusko a Nemecko opäť spoja proti nim, by sa tiež rozptýlili, keďže oni sú najvernejšími spojencami USA v Európe a preto by dôverovali US kontrole nad predmetnými plynovodmi. Dosiaľ uvedené pravdepodobne znamená zámer, ktorý sa snažil dosiahnuť finančník z Miami Stephen P. Lynch, odkedy sa koncom roka 2024 objavili správy, že sa potichu snažil kúpiť Nord Stream.
Horeuvedené dáva dokonalý obchodný a najmä strategický zmysel, lež existujú zostávajúce prekážky, ako sankcie USA a EÚ, resp. politický tlak na Trumpa 2.0 zo strany najzúrivejšie rusofóbnych európskych spojencov USA. Samozrejme, ani ochotu Ruska súhlasiť s týmto usporiadaním nemožno považovať za samozrejmosť. Napriek tomu, ak zámer bude správne sformulovaný správnym ľuďom v administratívach Trumpa a Putina, je naozaj možné, že by sa niečo podobné dalo dohodnúť ako súčasť rusko-amerického „nového détente“.
Hoci sa niektorí môžu posmievať, že ide iba o politickú fantáziu, je to v skutočnosti realistický a zdôvodnený scenár, ktorý nemožno vylúčiť. Vplyv USA na EÚ by sa dal využiť na prekonanie odporu k tomuto plánu, zatiaľ čo ochota Ruska ku kompromisu a požiadavky na zrušenie všetkých sankcií by sa mohli zjednotiť, aby sa zabezpečil aj ruský súhlas. Uprostred zdanlivo nevyhnutnej globálnej energetickej krízy spôsobenej treťou vojnou v Perzskom zálive by horeuvedené mohlo pomôcť zachrániť ekonomiku EÚ pred kolapsom za podmienky, že osoby s rozhodovacou právomocou budú konať rýchlo.
Text a ilustrácia:
https://korybko.substack.com/p/whys-nord-stream-back-in-the-news?publication_id=835783&post_id=190258473&isFreemail=true&r=scfwg&triedRedirect=true Mar 08, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
