Prezident Uzbeckej republiky Šavkat Miromonovič Mirzijojev na základe pozvania premiéra Islamskej republiky Pakistan Miana Muhammeda Šahbáza Šarífa bol v dňoch 5.-6. februára 2026 na oficiálnej štátnej návšteve Pakistanu.[1]
Návšteva bola logickým pokračovaním intenzívneho (a zintenzívnenia) bilaterálneho dialógu medzi Pakistanom a Uzbekistanom.
A zároveň išlo dôležitú etapu implementácie stratégie multivektorovej zahraničnej politiky Uzbekistanu zameranej na rozšírenie spolupráce (v širšom kontexte celej Strednej Ázie) s krajinami Južnej Ázie.
Čulé vzťahy
Pakistan sa stal jednou z prvých krajín, ktoré uznali nezávislosť Uzbekistanu. Stalo sa to 20. decembra 1991.
Nadviazanie diplomatických vzťahov medzi Pakistanom a Uzbekistanom (10. mája 1992) položilo inštitucionálny základ pre bilaterálnu spoluprácu.
Kvalitatívne nová etapa vo vývoji vzťahov sa však začala v posledných rokoch, keď politický dialóg nadobudol systematický a strategický charakter.
Kľúčovým míľnikom vo vzťahoch bolo podpísanie Spoločného vyhlásenia o strategickom partnerstve (júl 2021), ktoré definovalo záujem oboch strán o prehĺbenie spolupráce v širokej škále oblastí.
V marci 2022 navštívil Pakistan prezident Uzbekistanu, ktorý potvrdil konvergenciu strategických prístupov medzi Taškentom a Islamabadom v oblasti regionálneho rozvoja, stabilizácie situácie v Afganistane a rozšírenia ekonomických väzieb medzi Strednou a Južnou Áziou.
Obzvlášť dôležitá bola oficiálna návšteva pakistanského premiéra Uzbekistanu vo februári 2025. Vtedy podpísali Spoločné vyhlásenie a Protokol o zriadení Rady pre strategické partnerstvo na vysokej úrovni. Vytvorenie tohto mechanizmu poskytlo uzbeckým a pakistanským vzťahom stabilný inštitucionálny základ a otvorilo príležitosti na systematickú koordináciu dvojstranných iniciatív a monitorovanie vykonávania dosiahnutých dohôd.
Ekonomická dimenzia bilaterálnych vzťahov vykazuje stabilný a pozitívny trend. Strany si stanovili jasné ciele na zvýšenie obratu bilaterálneho obchodu na 2 mld. $.
Do konca roku 2025 dosiahol objem vzájomného obchodu 445,8 mil. $, čo de facto naznačuje stály a stabilný nárast dôvery medzi obchodnými kruhmi týchto dvoch krajín.[2]
Stretnutie s pakistanským prezidentom
Prezidenta Š. Mirzijojeva prijal pakistanský prezident Asíf Ali Zardari v rezidencii Aiwan-e-Sadr v Islamabade (v úzkom formáte a neskôr rokovali aj celé delegácie).
Prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev, vľavo, prezident Pakistanu Asíf Ali Zardari, vpravo.
Foto: www.president.uz
Predmetom diskusie boli aktuálne otázky smerovania a ďalšieho rozšírenia vzájomnej obchodno-ekonomickej spolupráce a tiež upevnenia strategického partnerstva medzi Pakistanom a Uzbekistanom.
Prezident Š. Mirzijojev vysoko ocenil fakt, že na počesť jeho návštevy jednu z ulíc hlavného mesta pomenovaná „Taškent“ a zrevitalizovali park pomenovaný po potomkovi Timura (Tamerland) – Park Babura (vlastným menomZáhir ud-Dín Muhammad Bábur).[3] Podľa neho je to symbol spoločného historického dedičstva a krok k ďalšiemu zbližovaniu Uzbekistanu a Pakistanu.
Pakistanský prezident udelil a slávnostne odovzdal uzbeckému prezidentovi pakistanské štátne vyznamenanie Nišan-e-Pakistan (Rad Pakistanu).[4]
Aké sú závery?
Potvrdením multipolárneho charakteru a rozširujúcich sa bilaterálnych vzťahov medzi Uzbekistanom a Pakistanom je aj zoznam podpísaných dokumentov.
Prezident Š. Mirzijojev, vľavo, a premiér Š. Šaríf, vpravo. Foto: www.president.uz
Po zasadnutí Rady strategickej spolupráce Pakistanu a Uzbekistanu na najvyššej úrovni prezident Š. Mirzijojev a premiér Pakistanu Š. Šarif podpísali dva zásadné dokumenty: Spoločnú pakistansko-uzbeckú deklaráciu[5] a Protokol o rozšírení dvojstrannej obchodno-ekonomickej spolupráce[6], plus následný balík dokumentov, ktorý pokrýva široké spektrum spoločnej medzištátnej spolupráce.
Od zahraničnej politiky a bezpečnosti, obchodno-ekonomickej spolupráce a tiež v sfére investičnej spolupráci, neobchádzajúc kultúru, ekológiu, mimoriadne situácie a jadrovú sféru.[7]
Zoznam je nasledujúci:
K horeuvedenému výpočtu je ešte potrebné pripočítať dokument, ktorým sa kreuje spoločná Rada expertov Uzbekistanu a Pakistanu v oblasti spolupráce ministerstiev hospodárstva a pri rozvoji malého a stredného podnikania.
Taktiež dohody o spolupráci medzi chokimiátom mesta Termez a administratívou mesta Pešávar a Samarkandom a Islamabadom.
Nemôžeme opomenúť ani akademickú spoluprácu, konkrétne nadviazanie inštitucionálnej spolupráce medzi Inštitútom strategických a medziregionálnych štúdií pri prezidentovi Uzbekistanu a Islamabadským inštitútom strategických štúdií a tiež medzi Taškentskou univerzitou východných štúdií a Univerzitou v Pešávare.
Do budúcnosti je vhodné sledovať dve oblasti, ktoré táto návšteva pokrývala. A to oblasť vojensko-technickej spolupráce a oblasť radiačnej a jadrovej bezpečnosti. Nezabúdajme, že Pakistan je vlastníkom jadrových zbraní a tomu aj zodpovedá príslušná domáca vedecká podpora.
Záverečné hodnotenie
Možno povedať, že návšteva prezidenta Š. Mirzijojeva v Pakistane znamenala ďalší zásadný zlom v bilaterálnych vzťahoch smerom ku kvalitatívne novej úrovni. Prekročila rámec tradičných bilaterálnych vzťahov a presunula ich do polohy dnes tak často a konjunkturálne a módne používanej kategórie širokospektrálneho strategického partnerstva.
Osobitnú pozornosť si zaslúži inštitucionalizácia odborného dialógu. Podpísanie Memoranda o zriadení uzbecko-pakistanskej expertnej rady medzi Inštitútom pre strategické a medziregionálne štúdie pod prezidentom Uzbeckej republiky a Inštitútom pre regionálne štúdie Pakistanu predstavuje stabilnú platformu pre strategickú analýzu, monitorovanie vykonávania dohôd a vypracovanie praktických odporúčaní pre vládne orgány.
Uzbecké média unisono hlásia, že návšteva prezidenta Š. Mirzijojeva v Pakistane bola vo všeobecnosti míľnikom, ktorý nielen stanovil dosiahnutú úroveň strategického partnerstva, ale položil aj pevný základ pre jeho ďalšie prehlbovanie. Určite dala silný impulz realizácii spoločných iniciatív a posilnila miesto bilaterálnej spolupráce medzi Taškentom a Islamabadom, ako jedného z kľúčových faktorov udržateľnosti, prepojenosti a rozvoja Strednej a Južnej Ázie v kontexte globálnych turbulencií.
A s pohľadom uzbeckých médií s možno stotožniť. Je to aj konkrétny dôkaz o funkčnosti stredoázijskej diplomacie na štyri svetové strany.
Napokon, o pár dní poletí Š. Mirzijojev do Spojených štátov na inauguráciu Rady mieru…[8]
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Úvodné foto: www.ferghana.ru
[1] Oʻzbekiston Prezidenti davlat tashrifi bilan Pokistonda boʻladi – Xalq so’zi
[2] Ключевой фактор укрепления взаимосвязанности Центральной и Южной Азии – Народное слово
[3] Babur | Biography & Achievements | Britannica
[4] Bližšie info k vyznamenaniu pozri: https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%98%C3%A1d_P%C3%A1kist%C3%A1nu
[5] Pozri: JOINT DECLARATION ON THE OUTCOMES OF THE STATE VISIT OF THE PRESIDENT OF THE REPUBLIC OF UZBEKISTAN TO THE ISLAMIC REPUBLIC OF PAKISTAN
[6] https://kun.uz/ru/news/2026/02/05/shavkat-mirziyoyev-i-shaxbaz-sharif-podpisali-sovmestnuyu-deklaratsiyu
[7] Uzbekistan President Mirziyoyev lands in Islamabad for two-day visit
[8] Účasť nie je (zatiaľ) povinná – Noveslovo
