Firenze, Florencia. Najúžasnejšie európske mesto plné umenia. Kde inde, ak nie tu, mohol vzniknúť nápad realizovať Festival Internazionale del Cinema di Archeologia Arte Ambiente. Bolo to v 2018 roku a tohto roku v marci bol už jeho siedmy ročník. Nie je potrebné zdôrazňovať, že ho bohato navštevujú diváci bez rozdielu veku. Majú jedno spoločné. Chcú poznať svoju, a nielen svoju, históriu, prácu nad jej odhaľovaním i osobnosti, ktoré za tým stoja, objavovať neznáme a nepoznané dejiny i nové a vyvíjajúce sa formy ich odhaľovania. Festival expandoval aj do ďalších talianskych miest i do zahraničia. V roku 2023 sa uskutočnil 1. Archeofilm Bratislava. Za jeho vznikom bolo stretnutie jedného z organizátorov Firenze Archeofilmu Piera Prunetiho a slovenskej archeologičky Ivany Kvetanovej pôsobiacej v Taliansku. Vďaka jej nadšeniu, ktorým inšpirovala aj ďalších, v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave na čele s riaditeľom Ivom Štasselom a OZ priatelia Bratislavy, sa v dňoch 27. – 29. 11. 2025 uskutočnil v kine Mladosť aj 2. Archeofilm Bratislava, archeológia – umenie – prostredie. Slávnostné otvorenie festivalu sa uskutočnilo za účasti veľvyslanca Talianskej republiky J. E. Giaclemente De Felice, ktorý nad festivalom prevzal záštitu, talianskych partnerov Giulie a Giuditty Prunetiových z Florencie a riaditeľa MÚOP v Bratislave Iva Štassela. „Archeofilm Bratislava spája film, vedu a verejnosť. Už druhýkrát sa usilujeme priniesť príbehy, ktoré ukazujú, že archeológia nie je len vzdialená minulosť, ale živá súčasť našej kultúry a poznania“- povedala I. Kvetanová. Kým Etruská Chiméra z Arezza je symbolom Archeofilmu Firenze, Archeofilm Bratislava si zvolil za svoje logo štylizovaného koníka z keltskej mince, objavenej na území bratislavského oppida z 1. storočia p.n.l. Ceny pre víťazov festivalu – sklenený obraz s motívom keltského koníka pripravil aj pre tento ročník významný umelecký sklár Palo Macho.
Na festivale uviedli 20 súťažných filmov v sekciách Firenze (mnohé ocenené zahraničné filmy) a Bratislava (slovenské a české filmy) v dvoch kategóriách – krátkometrážna a dlhometrážna tvorba. Nesúťažne premietli hraný film Osada havranov (1978, r. J. Schmidt), príbeh z mladšej doby kamennej, uvedený na počesť Jiřího Bartošku. Tento ročník ponúkol divákom i odbornej verejnosti zaujímavý rozmanitý program vrátane sprievodných podujatí a stretnutí s tvorcami. Previedol nás naprieč rôznymi civilizáciami, obdobiami i témami – od Egypta (pôsobenie slovenských archeológov, členov Nadácie Aigyptos), cez Mezopotámiu, pôsobení Vikingov, križiakov i Napoleona, ktorý v Bratislave podpísal Bratislavský mier, ktorého 220. výročie si čoskoro pripomenieme. Pripomenutie si niektorých historických osobností bolo taktiež súčasťou uvádzaných filmových diel. Trochu príliš detailné, ale zaujímavé boli aj dva nemecké dokumenty o replike veslice Danuvina Alacris.
Porota nemala jednoduchú úlohu vybrať víťazov jednotlivých kategórií, keďže spracovanie náročných tém bolo u väčšiny filmov na veľmi dobrej úrovni. Cenu za najlepší dlhometrážny film si odniesol film režiséra Jacquesa Plaisanta Tajomstvo hieroglyfov. Bratia Champollionovci (2022). „Dokument vyváženým spôsobom prepája pôsobivé animácie a výňatky zo Champollionovej osobnej korešpondencie s dobovým kontextom a historickými faktami. Približuje život a myslenie vedca absolútne oddaného svojmu poslaniu, no zároveň nezľavuje zo svojej bohatej informačnej hodnoty.“ (zo zdôvodnenia poroty). V kategórii krátkometrážnej tvorby si Cenu za najlepší film odniesol animovaný film českého režiséra Jana Cechla Lawrence z Moravie (2024). Mimoriadne pôsobivý dokument o profesorovi Aloisovi Musilovi zaujal odvážnym výtvarným spracovaním, využitím skratky, výraznej štylizácie a imaginácie, divokých dejových zvratov. Nabáda diváka, aby siahol po ďalších informáciách na tému filmového hrdinu. Porota udelila aj tri čestné uznania: Archeológia neviditeľného – LIDAR (2023, r. Jozef Chudík). Systém Lidar, ktorý umožňuje laserové skenovanie terénu, používajú slovenskí archeológovia medzi prvými na svete pri odhaľovaní pamäte krajiny oddnes až do dávnoveku. Film pútavo približuje ich prácu. Bratislava a Napoleon (2024, r. Daniel Dluhý) obdržal Čestné uznanie MFF Archeofilm Bratislava a plne si ho zaslúži. Nápad a scenár Miroslava Musila, ktorý pripomína napoleonské obdobie Prešporka, strategické boje o mesto i okolnosti podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 je výstižne spracovaný na malej časovej ploche. Tretím Čestným uznaním bol poctený dokument Objevování Mikulčic (2023, r. Zdeněk Skokan). Približuje cez spomínanie archeológov veľké objavy svojej mladosti i tragickú udalosť, pri ktorej veľká časť dokumentov sa nenávratne stratila. Objav európskeho významu v Mikulčiciach je inšpirujúci aj pre dnešnú vedeckú komunitu. Diváci vybrali za svoj najatraktívnejší film Tajomný Libanon: Poklady Byblosu (2024, r. Philippe Aractingi). Jedno z najstarších miest na svete – Byblos, v staroveku významná obchodná a kultúrna križovatka medzi Egyptom a Mezopotámiou, akoby odkryla, po storočie trvajúcich archeologických výskumov, už všetky svoje tajomstvá. A predsa. Práce súčasných archeológov prinášajú nové a prekvapujúce poznatky, ktoré zásadne menia doterajšie interpretácie.
Tento ročník priniesol aj veľmi potrebné a pre divákov zaujímavé a hodne navštevované Sprievodné podujatia, ktoré doplňovali či rozširovali témy niektorých filmov na festivale. Prednášku Požiar a obnova krovov Katedrály Notre Dame v Paríži (2019 – 2023) uviedol jeden z účastníkov prác v Paríži Ing. Ľubor Suchý, PhD. z Pamiatkového úradu SR. Ak nevieš, čo s peniazmi, mal si možnosť absolvovať prednášku: Kúp si svojho dinosaura: pohľad do zákulisia obchodu s fosíliami, ktorú priniesol doc. Mgr. Matúš Hyžný, PhD. z Ústavu vied o Zemi SAV. O úspechoch našich egyptológov diskutovali Renáta Rábeková a František Kropáč p .t. Egyptologické jednohubky s Nadáciou Aigyptos.
Všetky stretnutia v Sále pod klembami Mestského ústavu pamiatok boli hodne navštevované, čím len potvrdili, že MFF 2. Archeofilm Bratislava vyplnil taký potrebný priestor v našej filmovej kultúre. „Skončil sa už príbeh ten, skryl sa opäť do písmen…“ – týmito slovami končila rozprávanie rozprávky na dobrú noc teta Viera Bálintová v čase môjho detstva. „O dva roky v tento čas, začne príbeh veru zas…! – dodávam a myslím na 3. Archeofilm Bratislava. Organizátori si mnohé vyskúšali po stránke programovej – kvalitné a tematicky rozmanité diela zo zahraničia, ale aj zo slovenskej a českej produkcie pritiahli divákov do kín. Od klasického dokumentárneho spracovania tém až po netradičné, experimentálne spracovanie, či už netradičnou metódou napríklad klasický portrét (mám tu na mysli uvedený animovaný dokument Lawrence z Morávie a pod.) alebo využitie vizuálneho stvárnenia na prerozprávanie s vnútorným nábojom, ktoré prepája historické, archeologické i antropologické aspekty diela na jeho posolstvo divákovi. Takýchto filmov sme mali na festivale viac a za všetkých vymenujme Tajomný Libanon: poklady Byblosu, ktorý získal Cenu diváka. Stretnutia s tvorcami, vedcami, diskusie, prednášky i bezprostredné výmeny názorov medzi sebou, poukázali na významný komunikačný aspekt podujatia, na ktorom sa dá budovať do budúcnosti. Rozbeh sa podaril a teraz je potrebné udržať tempo a pridávať (v rámci možnosti) na kvalite a rýchlosti celého systému. Nebude to ľahké drahá…– ako sa spieva v jednej slovenskej pesničke. Mená si, prosím, doplňte.
