Vo štvrtok 4. decembra diváci TV Markíza sledovali poslednú epizódu 12. série seriálu Dunaj k vašim službám. Podľa prieskumu ich bolo vyše 550-tisíc! Z hľadiska sledovateľnosti ide dlhodobo o najväčší večerný hit, a nielen tejto súkromnej televízie.
Dvanásta séria sa rozlúčila dôstojne a emotívne. Rodina Kučerovcov sedí vo svojom salóne, keď sa spolu s dramaticky podmaľovanou hudbou z cenného artefaktu – historického rádia – ozvú chronicky známe vety: „Oslovujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica, a nie program Bratislavy.“ Nasleduje legendárna Cikkerova znelka a ďalšie strohé informácie. „Čo to znamená?“ pýta sa Zdena Studenková, alias Edita Kučerová a jej manžel Rudolf – Emil Horváth mladší – odpovedá: „Slovensko konečne povstalo!“ A ich zať Imrich Bočkay, filmový guvernér Slovenskej národnej banky stvárnený Ivanom Šándorom, dodáva: „Bystrica je na nohách!“
Tvorcovia preskočia už aj do roku 1945
Až na niekoľkominútový vianočný seriál v prime-time si milovníci seriálu budú musieť na ďalšie pokračovanie počkať prinajmenšom dva mesiace. V budúcom roku sa tvorcovia prehupnú aj do roku 1945 a budú sa pripravovať na koniec 2. svetovej vojny. Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa naraz zmenia postoje práve tých „charakterných“ postáv.
Dosiaľ posledná epizóda otvorila nové problémy a kladie nezodpovedané otázky. Fešácky riaditeľ obchodného domu Lukáš Kudlička (Adam Bardy) v úsilí spojiť svoj osud so staro-novou láskou Klárou Kučerovou, rodenou Almássyovou/Zacharovou (Kristína Svarinská), nerozvážne odovzdal polovicu Dunaja možno až nadmieru šikovnej, no ľstivej a pomstychtivej manželke Adele Brunovskej (Nela Pocisková), ktorá len takto súhlasila s rozvodom.
O osude obchodného centra teraz môže rozhodnúť splnomocnenec Ríše, nacista, zhmotnenie všetkého zla, pôvodne v civile geograf, Walter Klaus (Ján Koleník). Adela sa s ním ochotne spojila, keď mu vyzradila, že sa v Dunaji skrývali zhabané nemecké zbrane pripravené na slovenské povstanie.
Netrpezliví diváci sa tiež pýtajú: „Vráti sa na obrazovky ďalší populárny herec Tomáš Maštalír?“, ktorý ako charizmatický Leopold Kučera niekedy v druhej sérii spadol z koňa Admirála a odvtedy, pripútaný na vozíku, sa lieči vo Švajčiarsku. Autori to, samozrejme, nevyzradia, v podstate však ešte stále nevedia, ako s touto postavou naložiť. Scenár sa totiž tvorí za pochodu.
Posledná bola Sága rodu Forsytovcov
Nepatrím medzi fanúšikov nekonečných telenoviel, s výnimkou detektívok, kde každá epizóda prináša svoj príbeh. Nebavilo by ma pozorne sledovať a potom v práci či medzi známymi konšpirovať, ako sa budú vyvíjať dramaticky, no neraz plocho poňaté vzťahy medzi jednotlivými postavami. Pár dielov som z rozličných dôvodov vynechal, a už som bol mimo.
Hádam posledným dobovým seriálom, pre ktorý som každý nedeľný večer sedel očami prilepenými na televízor, bola strašia verzia Ságy rodu Forsytovcov z roku 1967. V prípade Dunaja, ktorý odštartovala premiéra prvej časti 17. januára 2023, som však urobil výnimku. Zo zvedavosti, ako tvorcovia vykreslia ľudí v takej komplikovanej dobe, v spoločnosti, ktorej vládnuci režim bol v spolupráci s nemeckými nacistami pripravovaný na to najväčšie zlo.
V posledných desaťročiach, priznajme si, sme v kinách či na televíznych kanáloch nové projekty o protifašistickom hnutí, Povstaní a oslobodení sotva videli, a keď, tak iba sporadicky. Dunaj k vašim službám ponúka svojím spôsobom viac-menej vydarenú epopeju nášho hlavného mesta na prelome 30. a 40. rokov a kúsok ďalej.
Sme to my v meniacom sa svete?
Na rozdiel odo mňa sú tvorcovia seriálu Dunaj presvedčení, že za jeho vysokou sledovanosťou sa skrýva akási pridaná hodnota. A to vo forme príbehov pôsobiacich autenticky a súčasne. Akoby chápanie takých pojmov ako láska, rodina, priateľstvo, zbabelosť a čestnosť sa od stredoveku, 19. storočia či od obdobia pred vyše 80 rokmi ľudstvom nemenili. Som presvedčený, že sa meníme, a obávam, že nie vždy špirálou smerom nahor.
Jeden z najvýznamnejších súčasných členov Činohry SND s najcharakternejšou rolou v tomto seriáli, Emil Horváth mladší (zahral Rudolfa Kučeru), v úvode knihy Evity Twardzikovej Dunaj k vašim službám s podtitulom Všetko zo zákulisia nakrúcania seriálu, ktorý nás vrátil k televíznym obrazovkám (vydal Pink medium s. r. o. v roku 2025) napísal, že seriál pre diváka usporiadal dlhú exkurziu „…do temného obdobia klérofašistického Slovenského štátu. Vtedy boli preverované charaktery, morálka, popierali sa základné ľudské práva, degradovala sa ľudská dôstojnosť. Divák vidí obrazy z našej minulosti, keď kolaboranti a prívrženci fašizmu degradujú židovských občanov na ľudí druhej kategórie, odsúvajú ich transportmi do táborov smrti a tak iniciatívne realizujú zvrhlé myšlienky nemeckého národného socializmu! Vykúpením z tohto pekla bolo až Povstanie.“
Český námet dostal slovenský obsah
Na jar 2022 sa objavil v Markíze námet z Česka o otvorení obchodného domu v roku 1939, v ktorom sa na oddelení módy zamestnali tri svojrázne dievčatá z vidieka. Dej by bolo treba transformovať na reálnu dobu Slovenského štátu, vymyslieť ľudské príbehy bližšie psychike nášho diváka. Ale najprv musel ktosi definitívne odpovedať na otázku: „Máme na to, aby sme uskutočnili taký rozsiahly dobový seriál?“
Riaditeľka Centra výroby skupiny Markíza Alexandra Dubovská, ktorá od roku 2011 stála pri každom úspešnom projekte tejto súkromnej televízie, sa vyslovila jednoznačne. Kladne. V producentke Evite Twardzikovej, autorke 15 kníh a troch celovečerných filmov, našla spriaznenú dušu. Tretím do partie nadšencov bol režisér a producent Peter Kelíšek. (Režisérmi sa neskôr stali aj Peter Magát a Peter Hoferica.)
Spolu sedávali v robote neraz do noci, dali dokopy autorský tím, napísali prvých 20 dielov, no jednotlivé scény postupne niekoľkokrát prepisovali. Pritom museli hľadať správny jazyk. Nemohli nechať postavy hovoriť úplne dobovými výrazmi, aby to dnešnému našincovi pílilo uši, no museli sa vyhnúť aj moderným slovám, hoci občas im dajaké sem-tam ušlo. Napokon však Dunaj rozbehli. Od tretej série je hlavným scenáristom absolvent divadelnej réžie a dramaturgie na VŠMU Jozef Koleják.
Pred náročnou úlohou stál filmový architekt Juraj Kuchárek. Musel navrhnúť dobové priestory a ich zariadenie podľa starých fotografií, časopisov či súdobých filmových záberov. A tak mala svojský charakter vila Kučerovcov, penzión pani Márie, byt Urbanovcov, ordinácie v nemocnici a samozrejme samotný obchodný dom. Interiér aj exteriér.
Dokrútky predstavujúce jednotlivé budovy vznikli zhodou okolností v našej starej záhradnej štvrti pod Slavínom (ja bývam v bytovom dome). Byt Klausovcov je s najdrahšími rekvizitami, takmer všetky sú dobové. Salón kučerovskej rodiny mi na 80 percent pripomína prijímaciu sieň v jednej inštitúcii, o ktorej názve radšej pomlčím. Napokon, všetky tieto vily stavali v historizujúcich štýloch na prelome 19. a 20. storočia dve-tri firmy, ktoré mali interiérových architektov jednej školy.
Fiktívny Dunaj stojí v blízkosti SZPB
Zložitejšie to bolo s obchodným domom. Sotva by mohli nakrúcať udalosti z vojnových čias na terajšom Námestí SNP pri reálnom Dunaji, stojacom medzi dvoma budovami (Československou obchodnou bankou a modernistickým Domom odievania). A tak ho imaginárne umiestnili na začiatok Štúrovej ulice medzi dvoma uličkami – Jesenského a Medenou – v priestore pretvorenej budovy bývalej Pravdy.
Keď ukazujú celkový iluzívny pohľad, tak sa vedľa vypína dodnes existujúci niekdajší Palác Rakúsko-uhorskej bankovej filiálky (teraz Lúčnica) z roku 1901 s novšou nadstavbou. Hneď za ním by mala stáť budova súčasného SZPB z roku 1904, ktorá však necitlivou rekonštrukciou v 60. rokoch minulého storočia stratila secesnú fasádu, dva štíty a balkón. V modernej verzii, samozrejme, tvorcom seriálu nevyhovovala, tak sem fiktívne premiestnili z Fajnorovho nábrežia budovu dnešnej Strednej priemyselnej školy strojníckej postavenú v roku 1904.
Pochopiteľne, história obchodného domu je trocha odlišná ako vo filmovom spracovaní. Slávnostne ho otvorili pod značkou B&B už 1. septembra 1936, pričom základný kameň položili iba päť mesiacov predtým – 1. apríla 1936! Modernú, nadčasovú budovu s prvým podlažným kúrením v rámci ČSR naprojektoval architekt Christian Ludwig pre obchodnú sieť českých podnikateľov Jaroslava Brouka a Josefa Babku.
Na Dunaj ho premenovali až po vojne, keď obchodný dom znárodnili. V roku 1985 k nemu pribudol Dom odievania, teraz tvoria jeden veľký komplex. Práve túto národnú kultúrnu pamiatku (vyhlásená roku 2000) rekonštruujú, staršia časť sa vracia k funkcionalistickej fasáde z roku 1936.
Exteriéry sa nakrúcali na Primaciálnom a Hlavnom námestí v Bratislave, v uličkách pri Katedrále (dómu) sv. Martina, na rybníku v Stupave, na Námestí sv. Mikuláša v Trnave a na iných miestach.
Dečky a obrusy sú od mamy výkonnej producentky
Samozrejme, jednotlivé epizódy v interiéri sa nakrúcali v ateliéri, ktorý je s 2 000 metrami štvorcovými najväčší na Slovensku. Pre taký rozsiahly seriál musia mať vlastné rekvizity. Polovicu nábytku vyrobili na mieru, zvyšok kupovali cez bazáre, starožitnosti, súkromných zberateľov a známych, neraz zaujímavé kúsky objavili na povalách a v pivniciach z celého Slovenska, vrátane kobercov, krištáľu, váz, pohárov, príboru, popolníkov. Dečky a obrusy sú od mamy výkonnej producentky Mirky Grimaldyovej.
Veľa práce mali umelecké maskérky, kaderníčky, kostýmové výtvarníčky. Prešívali sa vyradené pánske obleky a nohavice z Ozety, nakupovalo sa aj v „sekáčoch“, veď museli obliekať aj početný komparz, dospelých rozličného veku a sociálnych vrstiev i deti, ktoré dostali v seriáli veľký priestor. Spomeňme len postihnutého Klausovho brata Wolfiho, ktorého Walter udusil vankúšom, aby sa nedostal do rúk nacistických „liečiteľov“. Zahral ho Šimon Jakuš, chlapec s Downovým syndrómom.
Prebiehalo niekoľko kôl kastingu medzi hercami aj amatérmi. A tak rola odporného podliaka bez chrbtovej kosti, Editinho nevlastného brata, Antona Holubca, napríklad prekvapivo prischla srdečnému chlapíkovi a vtipkárovi Filipovi Tůmovi, vďaka ktorého prítomnosti na štábe vládla dobrá nálada. Dôraz sa kládol na výber trojice dievčat, nerozlučných kamarátok z módneho oddelenia: spomínaná Klára Kučerová (Kristína Svarinská), Eva Dušeková (Petra Dubayová) a AlenkaValentová (Lesanka Krausková).
Konečne si zahrali aj „neokukaní“ herci
Okrem kreácií dobre známych, už vyššie spomínaných hereckých es sa predstavil Maroš Kramár (hral Vladimíra Ruttkaya, majiteľa kameňolomu a podvodníka, pôvodného Editinho priateľa, s ktorým mala najstaršieho syna Leopolda), Ady Hajdu (predstavoval šarmantného bonvivána s aristokratickým pozadím, Ernesta Almásyho, ktorý bol, ako sa ukázalo, Kláriným otcom), Matej Landl (gardista Jano Kováč, pôvodne zapálený pre ľudácky režim sa obrátil na dobro), Ján Gallovič (predobrazom jeho postavy bol skutočný františkánsky kňaz Augustín Pozdech, ktorý aj za fašizujúceho režimu na čele s katolíckym klerikom mal pozitívny vzťah k ľuďom z odboja), Vladimír Černý (bývalý policajný prezident a vyšetrovateľ Pavol Horváth so zmyslom pre spravodlivosť), Petra Polnišová (netradične stvárnila vážnu rolu prenasledovanej Židovky Anny Urbanovej) atď.
Milo ma však prekvapilo, že tvorcovia z Markízy medzi mladými a vekovo stredne mladšími hercami dali možnosť najmä tým, ktorí nie sú okukaní (aspoň podľa mňa) ako, povedzme, tí, ktorých vídavame pomaly každý deň v televíznych šou všetkých kanálov a podaktorých aj rečniť na mítingových tribúnach.
Nech mi odpustia, ak sa pri viacerých mýlim; veď som napísal, že telenovely sledujem iba sporadicky, no dosiaľ som mnohých hercov z Dunaja videl, či počul iba v reklamách alebo v dabovaných filmoch. V posledných mesiacoch sa ich tváre viac objavujú aj inde. Zrejme ich posunulo dopredu úspešné účinkovanie v seriáli TV Markíza.
Okrem spomínaných troch dievčat – predavačiek by som rád neobišiel Moniku Hilmerovú (prísna, no spravodlivá šéfka módneho oddelenia Vilma Rusnáková, ktorá to svojou usilovnosťou dosiahne až na lekárku v nemocnici), Jakub Jablonský (odbojár David Guttmann), Jana Majeská (ako chladná, rafinová a lojálna Nemka Schatzi – Helga Klausová je nielen dôstojnou dvojicou svojho seriálového manžela Waltera Klausa, ale aj hereckou partnerkou Jána Kolníka), Marek Rozkoš (hlavný hrdina v prvých sériách, odvážny letec, odbojár, ktorý zomrel na následky Klausovej streľby), Barbora Andrešičová (za slobodna Irena Kučerová vydatá za Imricha Bočkaya, stvárneného Ivanom Šándorom, dosiaľ známy najmä z dabingu a reklám).
Prieniky z reálnej histórie do deja
Autorky a autori scenára sa snažia divákom priblížiť pomerne drsnú dobu nielen osobnými, neraz tragickými osudmi jednotlivých postáv, ale aj prostredníctvom známejších udalostí. Niekedy sú však ich prieniky medzi reálnymi dejinami a dejom seriálu pritiahnuté za vlasy. Iste, televízne produkty typu Dunaj k vašim službám nie sú akurát historické dokumenty a majú nárok na určitú fantáziu a autorskú licenciu. Nemali by však otvorene klamať, či nadmerne zveličovať úlohu Bratislavy a Bratislavčanov vo vojne a v protifašistickom hnutí.
Naše hlavné mesto aj vďaka špiónskej sieti v prospech spojeneckých síl, rozličným osobným kontaktov a rozhlasu nebolo celkom izolované od ostatného sveta, ale zase doň neviedli všetky nitky odboja. Prečo z Imricha Bočkaya museli hneď urobiť guvernéra Národnej banky Imricha Karvaša? Mohol byť jeho fiktívnym námestníkom, ktorý sa podieľal na odsune štátnych zásob zlata, hotovosti a materiálu, vrátane produktov Obilnej spoločnosti pre Slovensko sídliacej v budove dnešného Ministerstva zahraničných vecí SR (kedysi ÚV KSS) tam, kde bolo pred vypuknutím SNP potrebné – na stredné Slovensko.
Ohromujúcu správu o priemyselnom vraždení väzňov koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau predložili utečenci, slovenskí Židia Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler v Žiline a tam sa aj prekladala do viacerých jazykov, nie v Bratislave. No dobre, s oboma prižmúrenými očami mohli atentátnici kufrík, v ktorom plukovník Claus von Stauffenberg priniesol 20. júla 1944 časovanú bombu k Hitlerovým nohám do Vlčieho brlohu v dnešnom Poľsku, kúpiť v Dunaji, ale že by o chystanej operácii Valkýra tak často diskutovali nemeckí vojenskí pridelenci v Bratislave, tak to hádam nie.
Bratislavská apokalypsa aj v hranom seriáli
Autorov treba zase pochváliť, že veľký časový priestor vo viacerých epizódach venovali komplexu Apollo, ktorý sa stal 16. júna 1944 na 20 minút strelnicou pre bombardérov Spojencov. Z nich na rafinériu, priľahlý prístav a okolité ulice, vrátane Národného múzea, zhodili vyše 250 bômb. Zomrelo pri tom takmer 200 ľudí, ďalšie stovky boli zranené.
Až vtedy vojna dorazila so všetkou surovosťou do našej metropoly. Po tomto leteckom útoku už nič nebolo také ako predtým a zmenili sa pomery aj v OD Dunaj. Významnú úlohu pri tom zohrala najmladšia špiónka Európy 17-ročná Trixi, Beatrix Pospíšilová Čelková, inšpirovaná svojou tetou Bratislavčankou Františkou Hrubiškovou, známou ako Biela pani. K jej pamätnej tabuli na vysokoškolskom internáte Družba chodíme zo SZPB každý rok s kyticou.
Trixi sa infiltrovala do rafinérky, aby získala cenné informácie, ktoré spojenci potrebovali na bombardovanie. Hádam nebolo dobré, aby sa priamo do nej pretavila aj seriálová postava Alenka. Stačilo, keby jej ako priateľke pomáhala.
Nemci za vojny kradli a z okupovaných území vyvážali drahé a krásne umelecké diela do Ríše. Prečo to v seriáli musel byť práve slávny obraz Zajac od Albrecta Dürera z roku 1502, už vyše 200 rokov účasť zbierky Albertina vo Viedni? Nemci predsa nemali dôvod ho kradnúť zo „svojho“ mesta. Radšej si mohli autori vymyslieť dajaké menej známe Dürerovo dielo.
Ako sa správne už v trojročnej telenovele Markízy poukazuje, Bratislavčania v prvej polovici 40. rokov minulého storočia nezažívali len vojnové strasti, brutálne útoky na Židov a ich transporty do táborov smrti, ale aj zvýšenú kriminalitu, týranie, znásilňovanie, ba i vraždenie žien, nezmyselné smrti detí, vtedy ešte nevyliečiteľné choroby, intrigy, osobné tragédie a sklamania vo vzájomných vzťahoch.
Na záver hádam iba toľko: dvojmesačná prestávka prospeje k tomu, aby sme potom vo februári zase s novým nasadením sledovali osudy desiatok seriálových postáv v dramatických mesiacoch na Slovensku v rokoch 1944 a 1945.
Úvodná snímka: Plagát k seriálu, www.csfd.sk
Autor je predsedom OblV SZPB Bratislava
Jedna odpoveď
Martin Krno ,á pravdu: celý seriál má „celkový iluzívny pohľad“…, A mojimi slovami, JE TO FEIK!…
Tak ako píše „Iste, televízne produkty typu Dunaj k vašim službám nie sú akurát historické dokumenty a majú nárok na určitú fantáziu a autorskú licenciu. Nemali by však otvorene klamať, či nadmerne zveličovať úlohu Bratislavy a Bratislavčanov vo vojne a v protifašistickom hnutí.“…
Som rád, že moja mama už takýto tv-výplod neuvidí. Pracovala tam ešte za vojny ako zamestnanec, po vojne v OD Dunaj až do penzie ako riaditeľka kádrovej a personálnej práce a mama by čo tomuto výplodu vytmaviť…ja iba toľko, že je to predsa iba licencovaný formát českého seriálu Zlatá labuť ( tiež sa odohráva cez vojnu a v OD Bílá Labuť).
Aspoň toto dáva M.Krno k pravde v článku:“história obchodného domu je trocha odlišná ako vo filmovom spracovaní. Slávnostne ho otvorili pod značkou Brouk&Babka už 1. 09.1936… Modernú, nadčasovú budovu s prvým podlažným kúrením v rámci ČSR naprojektoval architekt Christian Ludwig pre obchodnú sieť českých podnikateľov Jaroslava Brouka a Josefa Babku. Na Dunaj ho premenovali až po vojne, “ Včetko sa prepisuje z histórie a nepokazte si historické vnímanie reality.