Kapitulácia Ukrajiny prestáva byť problémom vojenským

Pomalý, ale účinný postup ruských vojsk na Ukrajine je obecne hodnotený, že víťazstvo Ruska je nezastaviteľné a kapitulácia je nezvratná.
Rusko sa v poslednom období sústreďuje na energetickú štruktúru Ukrajiny a privádza tak na bojovú scénu osvedčeného generála Mráza, ktorý ukázal svoju silu aj Napoleonovi i Hitlerovi.
Zdá sa však, že v rusko-ukrajinskom konflikte začína naberať na význame vnútropolitická kríza v Kyjeve.
Situácia na Ukrajine po krádeži storočia má väčší vplyv na rozklad ukrajinskej armády ako obliehanie Kramatorska a Slavianska.
Uvoľnenie troch priamo zodpovedných ministrov ukrajinským parlamentom a obvinenie troch najvyšších predstaviteľov ukrajinského štátu, t.j. Umerova – ministra obrany, Jermaka – vedúceho prezidentskej kancelárie i samotného prezidenta Zelenského vo veci ťažkej korupcie je bombou, ktorá presahuje účinky všetkých rakiet Tomahawk, ktoré dodali USA.
Účinky tohto výbuchu nie sú celkom zreteľné, pretože hlavný aktér pán Mindič je už v Izraeli a ostatní sú na „služobných“ cestách vo svete.
Protirečivé komentovanie týchto udalostí v USA i v EÚ má takú dynamiku, že hodnotenie či opis týchto udalostí má iný význam ráno a iný už večer…
S touto neurčitosťou sa pokúsim o vlastný pohľad na prebiehajúce udalosti a ich možný dopad na rusko-ukrajinský konflikt.
Nenásytná domáca oligarchia dusila Ukrajinu od rozpadu ZSSR a povýšila úplatky a sprostredkovateľské „odmeny“ z každej transakcie na neoddeliteľnú súčasť ukrajinského biznisu.
Ukrajinský Majdan nielenže nevyriešil tento problém, ale naopak, v rukách nových demokratov posunul korupciu na najvyššie politické poschodia.
Ukradnúť vyše 100 miliónov dolárov počas vojnového stavu, kedy väčšina občanov Ukrajiny je vystavovaná permanentným výpadkom elektrickej energie nie je tak obyčajnou lúpežou, ale skôr je tragickým obrazom miestnych politických elít.
Hrozivá nie je len výška lupu, ale najmä to, že komplicmi sú najvyšší predstavitelia vlády a prezidentskej kancelárie.

Sídlo NABU, Národného protikorupčného úradu Ukrajiny. Foto: Wikimedia

Hlavný architekt a organizátor tohto výpalného systému bol obchodný i osobný priateľ prezidenta Zelenského, pán Mindič. Tento biznismen vytvoril korupčnú štruktúru so štátnou jadrovou energetickou spoločnosťou, kde každá spoločnosť, ktorá chcela byť dodávateľom tejto organizácie, musela za túto možnosť zaplatiť 15 % z jej celkovej hodnoty.
Pán Mindič bol takou vplyvnou osobou, že prezidentský úrad ho nielen informoval o chystanej razii protikorupčnej polície, ale zabezpečil mu aj VIP taxi do Poľska.
Úradu proti korupcii zostali tak iba malé ryby: minister spravodlivosti, minister energetiky…
Keďže pán Mindič má izraelské štátne občianstvo a má tam 3 deti, je mimo ukrajinských zákonov.
Pán Mindič ale musel vedieť, že je odpočúvaný a sledovaný protikorupčným úradom. Jeho postavenie bolo natoľko silné, že mohol žiadať prezidenta Zelenského, aby tento úrad zrušil, čo prezident Zelenskyj aj urobil a čo mu jeho vlastný parlament aj schválil.
Po nečakanej a ultimatívnej ostrej reakcii americkej vlády bol prezident Zelenskyj nútený po 4 dňoch tento výnos zrušiť, v čom mu parlament bol opäť nápomocný.
Prezidentov priateľ Timur Mindič mal však smolu a podcenil reakciu Donalda Trumpa a nedocenil vážnosť toho, že v protikorupčnom úrade pracovali aj experti z FBI, ktorí mali vo svojich rukách viac ako 1 000 hodín odposluchov, v ktorom účinkovala väčšina predstaviteľov štátu.
S najväčšou pravdepodobnosťou by to aj tak išlo dostratena, nebyť amerických inštruktorov, ktorí vyhodnotili situáciu tak, že majú dostatok nezvratných dôkazov, aby mohli ovplyvňovať najvyšších predstaviteľov vládnej moci Ukrajiny.
Donald Trump sa niekoľkokrát usiloval presvedčiť pána Zelenského, aby zľavil zo svojich predstáv, že je reálne, aby Rusko bolo porazené a odporúčal mu, aby rokoval s Putinom o podmienkach mieru.
Prezident Zelenskyj nielenže tieto návrhy Donalda Trumpa vášnivo odmietal, ale spolčil sa s niektorými vojnychtivými krajinami EÚ, ktoré boli ochotné ho podporovať až do víťazného konca, čím marili aj americké snahy o mier.
Myslím si, že to bola len otázka času, kedy Amerika obviní ukrajinské vedenie z defraudácie americkej pomoci.
Obrovská korupcia bola všeobecne známa, na čo upozorňovali veľmi zdvorilo aj vojnychtivé krajiny EÚ. Pre tieto krajiny však bol významnejší geopolitický kontext rusko-ukrajinského konfliktu, ako strata niekoľkých miliárd z ich vojenskej i finančnej pomoci.
Minister obrany Ukrajiny pán Umerov je prvý, ktorý si uvedomil vážnosť situácie a odišiel so svojou rodinou do USA. Keďže minister obrany má aj americké občianstvo a jeho rodina s deťmi žije dlhodobo v USA, kde má aj podnikateľské aktivity, prihlásil sa na špeciálnom úrade, že je pripravený vypovedať i svedčiť proti tým, ktorí zneužívali americkú finančnú a vojenskú pomoc.
Tieto skutočnosti nemôže brať na ľahkú váhu ani druhý najvýznamnejší človek Ukrajiny, šéf prezidentskej kancelárie, pán Jermak, ktorý je rovnako služobne vycestovaný do zahraničia na dôležité rokovania.
Keďže pán Jermak má aj izraelské občianstvo, môže zvažovať, aká je jeho vhodnosť návratu na Ukrajinu.
Prezidenta Zelenského som od samého začiatku rusko-ukrajinského konfliktu označoval ako ukrajinského antihrdinu a zdá sa, že toto hodnotenie sa napĺňa.
Pán Zelenskyj má údajne až 3 občianstva: ukrajinské, izraelské a ruské, čo mu dnes však neponúka žiadne významné zlepšenie jeho osobného postavenia.
Jeho dnešná hodnota pre Ukrajinu je iba záporná a osobne vysoko riziková.
Ruské občianstvo je mu úplne zbytočné a takým sa môže stať aj izraelské.
Cena prezidenta Zelenského dnes spočíva iba v tom, že by sa mohol otvoriť americkému prezidentovi a vyznať sa mu koľko peňazí z americkej pomoci získal späť predchádzajúci prezident Joe Biden, resp. jeho syn.
Myslím si, že iba od takejto ochoty bude závisieť osud tohto ukrajinského antihrdinu.
Rovnako, zlé jazyky tvrdia, že ukrajinský prezident naskrblil z 350 miliárd americkej a európskej pomoci 30 miliárd pre seba a svojich najbližších.
K záchrane tohto majetku mu však nepomôže ani jedno z jeho občianstiev. Pre Ukrajinu, keby sa rozhodol vrátiť zo služobnej cesty, by ukončenie vojny bolo oveľa reálnejšie, čo by Ukrajina s úľavou uvítala.
Definitívne ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu však závisí aj od toho, kto by mohol mať a mal aj dostatok legitimity podpísať prípadnú kapituláciu krajiny.
Moskva považuje prezidenta Zelenského za nelegitímneho prezidenta, pretože presluhuje. Opätovné šance jeho zvolenia sú viac-menej mizerné. Preto mu zostáva iba pokračovať v rusko-ukrajinskom konflikte, v ktorom ho skupina ochotných z EÚ naďalej podporuje.
Keď sa pozrieme realisticky na osobné postavenie prezidenta Zelenského, vidíme, že mu zostáva iba hrať poker so svojim reálnym či domnelým obchodným tajomstvom týkajúcim sa možných obchodov s prezidentom Joe Bidenom, a tak si uchrániť svoju tvár i majetky.
Takáto hra by pri kladnom výsledku mohla pomôcť aj americkému prezidentovi, ktorý by si mohol vylepšiť svoje upadajúce volebné preferencie na konto informácií o Joeovi Bidenovi.
Keďže Rusko okrem USA nemá legitímneho partnera, s ktorým by mohlo ukončiť existujúci konflikt, zostáva mu iba Donald Trump.
Kapitulácia Ukrajiny by mohla mať formu nejakej obchodnej zmluvy, z ktorej by nemuselo byť zrejmé, kto vyhral a kto prehral v rusko-ukrajinskom konflikte.
Dnešná silná aktivácia ukrajinského parlamentu v boji o očistu Ukrajiny a zbavenia sa všetkých korupčníkov na čele s bývalými premiérmi pánom Porošenkom a pani Tymošenkovou je slušne povedané nepresvedčivá.
Reálne, či sa nám to bude páčiť, alebo nepáčiť, môžu tento konflikt ukončiť iba tí, ktorí ho iniciovali, t.j. USA a Rusko.
(Autor je konzervatívny socialistista)