Z Washingtonu smer Moskva

Ostatné zamyslenie nad výsledkami predvolania prezidentov Strednej Ázie do Washingtonu sme zakončili konštatáciou: „… lenže, každá akcia vyvoláva protireakciu. Na to nezabúdajme!…“[1]

Tento pohybový zákon Isaaca Newtona (dajme si ho do súvislosti s medzinárodnou politikou a medzinárodnými vzťahmi), ktorý v zásade hovorí, že ak jedno teleso pôsobí (napr. predvolanie prezidentom krajiny, ktorá bola 43 dní v shutdowne predstaviteľov krajín Strednej Ázi,e do Washingtonu s agendou energetické a surovinové zdroje) na druhé teleso, to pôsobí na prvé rovnako veľkou silou opačného smeru (reakcia).

Tieto sily sú rovnako veľké a opačne orientované, vznikajú a zanikajú súčasne a navzájom sa nerušia, pretože pôsobia na dve rôzne telesá. Inak povedané, tretí Newtonov zákon uvádza, že pre každú akciu existuje rovnako veľká, ale opačne orientovaná reakcia.

Matematicky to je možné vyjadriť nasledujúco: 𝐹=−𝐹′. Čiže sily pôsobia na seba v jednej priamke, ale v opačnom smere.[2]

Ako vidno, týka sa to aj geopolitiky!

Všetky cesty aj tak vedú do Moskvy

Vo Washingtone – na nedávnom summite prezidentov SA5 + USA – išlo v zásade o to, aby sa Spojené štáty cestou ekonomických (a iných) vyhrážok v kombinácii s čachrami colných sadzieb, použitím zdevalvovaných sankcií a samozrejme, tiež úplatou pre naklonených miestnych politikov, snažili (a úspešne) siahnuť na ložiská prvkov vzácnych zemín v Strednej Ázii.

Inak podľa dostupných informácií, v priestore Strednej Ázii (nie rovnomerne) je cca 170 typov vzácnych zemín na doteraz fixovaných 28 náleziskách, ktoré by podľa plánovačov v USA mohli nahradiť to, čo dodáva na svetový trh Čína.

Napokon priložená mapka to dokazuje.[3] Zelené bodky sú náleziská, ktoré sú už dnes ekonomicky rentabilné. Šedé bodky sú perspektívne náleziská, ktoré ešte potrebujú ekonomickú podporu. Inak mapka bola spracovaná s pomocou údajov US Geogolical Survey.[4]

No a k téme sa vyjadrila aj americká mimovládka Carnegie Endowement for International Peace, ktorej pobočka sídli v Moskve, v materiáli Temura Umarova (11. novembra 2025) s názvom: How Serious Is the Rapprochement Between the United States and Central Asia?[5]. Autor sa pýta – ako predznamenáva titulok textu – či je reálne a vôbec na akej úrovni vážnosti je možné skutočné „zblíženie“ medzi USA a Strednou Áziou.

Inak povedané, je takéto zblíženie možné? S najzadlženejšou krajinou sveta, kde tlie občianska vojna, kde je pri moci náladový prezident, principiálne a dokonca poza chrbát rozhodujúcich veľmocí pre funkčnú vitalitu Strednej Ázie? Personifikovane, poza chrbát Si Ťin-pchinga či Vladimira Putina.

No v progresívnom svete je vraj možné všetko (ak je to podľa ich strihu), lenže vo vzťahoch normálnej geopolitiky – NIE! Astana si to uvedomovala, uvedomuje a zjavne bude uvedomovať.

Čas postwashingtonský

Pred svojou prvou postwashingtonskou zahraničnoucestou, a to do Moskvy[6], prezident Kazachstanu (ktorý je v analýzach US expertov označovaný ako najmenej odolný štát, čo sa týka politickej stability) Kasym-Žomart Tokajev publikoval na stránkach vplyvného a celofederálneho denníku Российская газета svoj autorský (teda oficiálny pohľad oficiálneho Kazachstanu, nie zaplatenej piatej kazašskej kolóny) pohľad na aktuálne vzťahy Ruskej federácie a Kazachstanu.

Prezidenti V. V. Putin a K.-Ž. Tokajev pri rozhovore v Kremli. Foto: www.akorda.kz

Jej názov Вечная дружба – путеводная звезда для наших народов (Večné priateľstvo je hviezdou, ktorá vedie naše národy) hovorí za všetko.[7]

Nech sa páči pár náhodne vybraných citátov textu, aj keď čítanie v origináli, t .j. v jazyku A. S. Puškina, L. N. Tolstého, B. L. Pasternaka, či z najnovšej tvorby A. A. Nosovej, J. A. Nagubina…, v oficiálnom jazyku OSN, OBSE, ŠOS, SNŠ…, nikdy nič nenahradí:

„… Kazachstan a Ruská federácia sú spojencami a strategickými partnermi. Samotná história predurčila naše večné priateľstvo, rozsiahlu spoluprácu vo všetkých odvetviach a úzku spoluprácu v humanitárnej oblasti…“

„… naše národy žili po stáročia bok po boku, zdieľali radosti a starosti a spoločne vytvorili jediný kultúrny priestor v Eurázii. Spája nás spoločné vnímanie tradičných hodnôt,[8] podobné názory na aktuálne otázky moderného života a spoločná práca na zaistení blahobytu našich bratských národov….“

„… vzťahy medzi Kazachstanom a Ruskou federáciou sa posúvajú na úroveň komplexného strategického partnerstva…“

„… Kazachstan a Ruská federácia vybudovali skutočne vzorové medzištátne vzťahy. Už viac ako tri desaťročia neustále rozvíjame našu mnohostrannú spoluprácu v prospech oboch národov. A nadchádzajúce rozhovory s prezidentom V. Putinom majú osobitný význam z hľadiska ich ďalšieho naplnenia novým obsahom…“

„… vo všeobecnosti v Kazachstane úspešne pôsobí viac ako 20 000 spoločností s ruským kapitálom. Nie je to len póza, ale je to skutočný výsledok vzájomne prospešného partnerstva, vďaka ktorému sa otvárajú nové výrobné zariadenia, vytvárajú sa desaťtisíce pracovných miest, presúvajú sa pokrokové technológie a posilňujú sa väzby medzi regiónmi a ľuďmi….“

„… Energetický sektor zaujíma v našej spolupráci osobitné miesto. Spoločne zabezpečujeme nepretržitý tranzit ruských energetických zdrojov do Číny a krajín Strednej Ázie. Budujeme a modernizujeme veľké energetické zariadenia. Tu bude, samozrejme, zásadným projektom výstavba prvej Kazašskej jadrovej elektrárne za účasti medzinárodného konzorcia pod vedením ruskej štátnej energetickej korporácie Rosatom. Výstavba jadrovej elektrárne umožní našej krajine dokončiť celý jadrový palivový cyklus od ťažby uránu po výrobu elektriny. Okrem toho projekt otvára nové vyhliadky na transfer technológií, odbornú prípravu špecialistov, vytváranie nových pracovných miest a rozvoj súvisiacich odvetví vrátane strojov a prístrojov…“

„… vzťahy medzi Astanou a Moskvou majú rozhodujúci vplyv na mnohé základné politické a ekonomické procesy v celom euroázijskom priestore…“

„… tento rok sa niesol v znamení významných výročí udalostí vo svete, v Kazachstane, v Ruskej federácii. Najdôležitejšie z nich je 80. výročie víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Toto je jedna z najvýznamnejších historických udalostí pre naše národy…!“

No a nemožno si nevšimnúť záverečný akord textu prezidenta Kazachstanu: „… národy Kazachstanu a Ruska (v zmysle Rossii) sa pozerajú do budúcnosti, pričom zostávajú verné svojim historickým a duchovným koreňom. To nám dáva istotu, že strategické partnerstvo a spojenectvo našich krajín bude vždy baštou tvorenia, bezpečnosti a spolupráce pre celý (pozn. Eurázijský) kontinent…“

Zrátané a podčiarknuté, prezident K-Ž. Tokajev to zhrnul do jednej vety (veľmi dôležitej vety), ktorá hovorí o tom, že multipolárna zahraničná politika (na všetky, alebo ak chcete štyri svetové strany) Kazachstanu má svoje morálne limity.

Konkrétne znie: „… Ruskej federácii a Kazachstanu sa podarilo udržať spoluprácu napriek ,sankčným orgiám a medzinárodnému napätiu…‘“[9]

Výsledky návštevy

Počas oficiálnej štátnej návštevy K.-Ž. Tokajeva (11.-12. novembra 2025) delegácie podpísali viaceré zmluvné dokumenty. Prvý je zásadný. Ide o:

Deklaráciu o prechode medzištátnych vzťahov medzi Kazašskou republikou a Ruskou federáciou na úroveň komplexného strategického partnerstva a spojenectva.

Ďalej podpísali:

Komplexný program ekonomickej spolupráce medzi vládami Kazachstanu a Ruskej federácie na roky 2026-2030;
Dohodu medzi vládami Kazachstanu a Ruskej federácie o organizácii spolupráce v oblasti tranzitnej železničnej dopravy a prepravy ruských a kazašských zásielok určených na export do tretích krajín;
Dohodu medzi vládami Kazachstanu a Ruskej federácie o vzájomnej spolupráci v oblasti zaistenia dopravnej bezpečnosti;
Dohodu medzi vládami Kazachstanu a Ruskej federácie o zriadení Medzištátnej KZ-RU komisie na vykonávanie letových skúšok vesmírneho komplexu Sojuz 5 a raketového komplexu Baiterek;
Dohodu vo forme výmeny nót medzi vládou Kazašskej republiky a vládou Ruskej federácie o zriadení Generálneho konzulátu Ruskej federácie v meste Aktau[10];
Dohodu medzi vládou Kazašskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti zlepšovania sanitárno-epidemiologickej situácie obyvateľstva;
Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom priemyslu a výstavby Kazašskej republiky a Ministerstvom hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie o spolupráci pri rozvoji osobitných ekonomických zón;
Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom školstva Kazašskej republiky a Ministerstvom školstva Ruskej federácie o zriadení Kazašsko-ruských vzdelávacích inštitúcií v Kazašskej republike a Rusko-kazašských vzdelávacích inštitúcií v Ruskej federácii;
Spoločný akčný plán medzi Ministerstvom ekológie a prírodných zdrojov Kazašskej republiky a Ministerstvom prírodných zdrojov a ekológie Ruskej federácie na prípravu dovozu amurských tigrov z Ruskej federácie do Kazašskej republiky a na ich počiatočnú adaptáciu;
Memorandum o porozumení medzi Agentúrou pre atómovú energiu Kazašskej republiky a Federálnou službou pre environmentálny, technologický a jadrový dohľad Ruskej federácia o spolupráci v oblasti regulácie jadrovej a radiačnej bezpečnosti pri využívaní atómovej energie na mierové účely;
Akčný plán medzi Ministerstvom dopravy Kazašskej republiky a Ministerstvom dopravy Ruskej federácie o rozvoji cestných kontrolných bodov na spoločnej štátnej hranici;
Dohodu medzi a.s. KTŽ (kazašské železnice) a a.s. RŽD (ruské železnice) o rozvoji medzištátnych stykových bodov;
Memorandum o spolupráci medzi a.s. Kazpošta a a.s. Pošta Ruskej federácie.

Návšteva – obojstranne úspešná

Na záver oficiálnej štátnej návštevy obaja prezidenti – hostiteľ V. Putin a hosť K.-Ž. Tokajev – na verejnom brífingu zhodnotili jej priebeh a výsledky.[11]

V zásade unisono tvrdili, že obe krajiny aktívne a úspešne spolupracujú na rôznych projektoch a na rôznych úrovniach.

Čo je dôležité, obaja potvrdili ďalšiu koordinácii svojej práce v rámci Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ), Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) a v iných mnohostranných štruktúrach a medzinárodných organizáciách.

Ďalej bolo verejne pripomenuté, že potenciál kazašsko-ruských vzťahov je veľký a spoločná práca nemá konca. V súčasnosti prakticky neexistujú oblasti, v ktorých by krajiny efektívne nespolupracovali. Medzi Kazachstanom a Ruskom neexistujú žiadne nevyriešené otázky, je to jasný príklad vysokej zodpovednosti strán a ich úprimnej ochoty spolupracovať.

Kazašský prezident sa pri hodnotení osobitne zameral na výstavbu prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane, ktorá sa začína budovať s pomocou konzorcia vedeného Rosatomom.

Ešte raz si pripomeňme, že prezidenti Ruskej federácie a Kazachstanu sa stretli 10. októbra 2025 v Dušanbe na summite prezidentov ŠNŠ. Vtedy K.-Ž. Tokajev povedal: „… pripravovanej návšteve Moskvy dávame stupeň najvyššej dôležitosti. Myslíme si, že to bude zlomové stretnutie z pohľadu impulzu pre naše strategické partnerstvo…“[12]

A stalo sa!

Úvodné foto: Prezidenta na letisku v Moskve vítal prvý podpredseda vlády RF Denis V. Manturov, vpravo. Zdroj: www.akorda.kz

Súvisiace články:
Ďalší summit prezidentov Strednej Ázie – tentoraz americký – Noveslovo
Zvýšený výskyt prezidentov v Dušanbe – Noveslovo

[1] https://noveslovo.eu/komentare/dalsi-summit-prezidentov-tentoraz-americky/
[2] Pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1kon_akcie_a_reakcie
[3] Zdroj: https://www.ekhokavkaza.com/a/kazahstan-priglashaet-ssha-v-dobychu-volframa-sammit-v-vashingtone-/33583766.html
[4] Mapa: RFE/RL GraphicsИсточник: U.S. Geological Survey
[5] How Serious Is the Rapprochement Between the United States and Central Asia? | Carnegie Endowment for International Peace
[6] Pozn.: Pre zaujímavosť, dňa 11. novembra 2025 sa uskutočnil telefonický rozhovor prezident V. Putina s prezidentom Uzbekistanu Šavkatom Mirzijojevom (tiež sedel vo Washingtone a prikyvoval). Podľa oficiálnej tlačovej informácie, boli: „…posúdené otázky ďalšieho rozvoja bilaterálnych vzťahov strategického partnerstva…“
Zdroj: Телефонный разговор с Президентом Узбекистана Шавкатом Мирзиёевым • Президент России
[7] Plný text pozri: https://rg.ru/2025/11/11/prezident-respubliki-kazahstan-kasym-zhomart-tokaev-vechnaia-druzhba-putevodnaia-zvezda-dlia-nashih-narodov.html
[8] V čase návštevy poslanci Mažilisu Parlamentu Kazachstanu (dolná komora) prijali (12. novembra 2025) zákon, ktorý predpokladá zákaz propagandy LGBTI v Kazachstane (v RF je hnutie LGBTI označené ako extrémistické a súdne zakázané).
Zdroj: Запрете ЛГБТ-пропаганды в Казахстане одобрили депутаты