Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu každodenne sleduje politiky Donalda Trumpa a je z nich zhrozený. Pochopiteľné je, že ako volič Demokratov, je k novej administratíve kritický. Ale jeho každodenné blogy sa opierajú o fakty z relevantných a hodnoverných zdrojov. Po ázijskej ceste Donalda Trumpa zhodnotil jej prínos pre USA sarkastickým titulkom:
Veď sme číslo dva!
Paul Krugman hodnotí svojho prezidenta z pohľadu Američana a veľmi mu jeho politiky zazlieva, pre Európanov by to mohol byť trochu budíček. Ak by mu práve v predklone neleštili topánky…
Efektivita colných sadzieb USA pre vyvážajúcu krajinu
* Okrem Kanady a Mexika
Zdroj: Yale Budget Lab
Uvedomuje si Donald Trump, že odovzdal svetové vedenie Číne? Pravdepodobne nie: počas svojej nedávnej ázijskej cesty ho zahraniční vodcovia lichotivo zasypali osobnými darmi, takže sa vrátil domov s egom ešte viac nafúknutým ako zvyčajne. Nikto, kto je mu blízky, by sa neodvážil povedať mu, aká je podstata toho, s čím súhlasil. Keď Chuck Schumer poukázal na skutočnosť, čo Trump nedosiahol, jeho reakcia bola hysterická:
„Pracoval som naozaj tvrdo, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, zarobil som bilióny dolárov a Chuck Schumer povedal, že výlet bol ,úplný prepadák‘, aj keď vie, že to bol veľkolepý úspech. Takéto slová sú takmer vlastizrada!!!“
Celý svet vie, čo Trumpovi jeho lichotníci nepovedia: jeho konfrontácia s Čínou nakoniec demonštrovala čínsku silu a americkú slabosť.
Teraz nie som merkantilista. Trump si môže predstavovať, že svetová ekonomika je hra s nulovým súčtom, kde je zisk jedného národa stratou iného národa. Ale skutočnosť taká nie je. Ohromujúci nárast Číny od ekonomických reforiem Teng Siao-pchinga neurobil Ameriku chudobnejšou. Ak niečo spôsobil, tak čínsky rýchly vzostup nás urobil bohatšími, rozšíril svetové trhy a poskytol nám vyrobené tovary, ktoré by boli oveľa drahšie, keby sme ich vyrábali sami. Zároveň národ s 1,4 miliardami ľudí dostal Teng zo zúfalej chudoby do postavenia so strednými príjmami (na obyvateľa, Čína stále zaostáva za Amerikou a Európou).
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Rast Číny však vyvolal geopolitické zmeny. V osemdesiatych rokoch boli všetky najväčšie svetové ekonomiky demokraciami, spojené so Spojenými štátmi tak formálnymi zmluvami, ako aj spoločnými politickými hodnotami. Demokracie ako skupina stále dominovali svetovej ekonomike v prvých rokoch 21. storočia. Ale teraz je čínska ekonomika, meraná skutočným množstvom tovarov a služieb, ktoré vyrába, väčšia ako americká a oveľa väčšia ako ktorákoľvek iná krajina:
Percento svetového HDP (v parite kúpnej sily)
Zdroj: Medzinárodný menový fond
Okrem toho, že obrovská čínska ekonomika je v niektorých ohľadoch pokročilejšia, ako by ste mohli očakávať, to stále je to len krajina so strednými príjmami. Čína dominuje obnoviteľnej energii, jednej z najdôležitejších technológií 21. storočia a Amerike vážne konkuruje aj v oblasti informačných technológií.
Prečo je niečo z toho problém? Čína nie je zlá a hoci milujem svoju krajinu, neverím, že Amerika a jej spojenci majú prirodzené právo vládnuť svetu. Ale podľa historických štandardov bola Amerika relatívne neškodným hegemónom, hlavne preto, že sme boli viac ako národ: boli sme nápad. A Pax Americana, napriek všetkým jeho mnohým zlyhaniam a niekedy ťažkým hriechom, bol v rovnováhe so silou slobody. Nazývať nás vodcom slobodného sveta bolo viac ako politické motto: znamenalo to niečo skutočné, napriek mnohým škvrnám v našich záznamoch.
Čína, naopak, nie je demokraciou: je to autokratický režim a očakávania, že rast čínskej strednej triedy bude neúprosne viesť k politickej liberalizácii, sa ukázali rozhodne ako nesprávne.
Takže vzostup Číny ohrozuje liberálny, všeobecne pro-slobodný svetový poriadok, ktorý Amerika pomohla vybudovať. Čo s tým máme robiť?
Bidenova administratíva brala potenciálnu hrozbu z čínskeho vzostupu oveľa vážnejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje, a snažila sa implementovať dosť silnú politiku na zvládnutie tejto hrozby. Bidenova administratíva konala najmä na troch frontoch:
1. Podpora obnoviteľnej energie: Zákon o znižovaní inflácie poskytoval dotácie na zelenú energiu – a to tak na účely jej použitia, napr. na nákup elektrických vozidiel, ako aj na domácu výrobu kľúčových zariadení, ako sú batérie. Tieto dotácie mali slúžiť viacerým účelom, vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie a pomoci depresívnym regiónom, ale jedným z cieľov bolo narušiť dominanciu Číny v dôležitých technológiách.
2. Podpora pokročilých technológií: Zákon o CHIPS poskytoval dotácie na pokročilé technológie, najmä na výrobu polovodičov, s cieľom udržať USA na špičke a znížiť našu závislosť od zahraničných dodávateľov.
3. Kontroly vývozu: Administratíva Bidena zaviedla kontroly vývozu polovodičov a zariadení na výrobu polovodičov do Číny s cieľom udusiť čínsky prístup k budúcnosti AI a vysokovýkonnej výpočtovej technike.
Boli by tieto politiky účinné pri obmedzovaní Číny a pomáhali USA udržať si technologickú výhodu? Nikdy sa to nedozvieme, pretože Trumpova administratíva ich opustila.
Amerika už nespochybňuje dominanciu obnoviteľnej energie, pretože Trump a jeho okolie nenávidia veternú a solárnu energiu. Nielenže rušia dotácie, ale snažia sa zabiť obnoviteľnú energiu vo všeobecnosti.
Trump ostro kritizoval zákon o čipoch a celú myšlienku použitia dotácií na podporu domácej výroby. Uprednostňuje clá. A ako ukazuje graf na začiatku tohto príspevku, spočiatku uvalil na Čínu veľmi vysoké clá. (Toto je colná sadzba z 15. apríla – nie počiatočná tarifa na „Deň oslobodenia“, ale revidovaná tarifa uložená o týždeň neskôr, po tom, čo Scott Bessent, minister financií a minister obchodu Howard Lutnick presvedčili Trumpa, aby úplne prehodnotil svoje plány, zatiaľ čo Peter Navarro, obchodný cár, bol na inom stretnutí.)
Teraz však Trump znížil clá na Čínu. Podľa odhadu spoločnosti Budget Lab sú clá na Čínu podobné clám na iné krajiny okrem Kanady a Mexika. Napríklad Čína teraz čelí clám, ktoré nie sú výrazne vyššie, ako clá uvalené na našich bývalých spojencov v Európskej únii.
A Trump naznačil, že Nvidia, ktorá vyrába najpokročilejšie čipy AI, ich bude nakoniec môcť predávať do Číny.
Takže v podstate Trump ustúpil vo svojej konfrontácii s Čínou. Ak to bola obchodná vojna, Čína vyhrala. Prečo práve teraz?
Veľká časť odpovede je, že Číňania mali na nás väčší vplyv, ako my nad nimi. Sme, alebo sme boli, dôležitým vývozným trhom pre Čínu, ale Čína má takmer monopol na vzácne zeminy, ktoré sú rozhodujúce pre oveľa pokročilejšie technológie. A čínske limity na vývoz vzácnych zemín do Spojených štátov boli pre nás oveľa väčším problémom, ako Trumpove clá pre nich.
Trump nespôsobil túto nerovnováhu, ktorú sa nepodarilo riešiť po sebe idúcim administratívam USA. Bol však jasne nevšímavý, uvalil represívne clá bez akéhokoľvek zjavného vedomia, že Čína by mohla zaútočiť.
Trump tiež dokázal, že je ochotný dojato prijať sľuby, že Čína obnoví nákupy amerických sójových bôbov. Dalo by sa povedať, že postúpil budúcnosť výmenou za misu šošovice. Je to obzvlášť úžasné, keď si pamätáte, že Čína urobila podobné sľuby o kúpe amerického tovaru počas prvej Trumpovej administratívy a k splneniu týchto sľubov sa nikdy sa nepriblížila.
Všeobecnejšie povedané, napriek tvrdým rečiam o Číne, Trumpova colná horúčka sa jasne nezameriavala na kľúčovú geopolitickú otázku rastúcej čínskej moci. Namiesto toho bol zaneprázdnený uvalením ciel na Brazíliu, pretože sa mu nepáči jej domáca politika – odvážili sa odsúdiť bývalého prezidenta, ktorý sa pokúsil o prevrat – a na Kanadu, pretože provincia Ontário odvysielala televíznu reklamu, ktorá ho rozčúlila. Ego je viac, ako MAGA.
Celkovo bola celá táto konfrontácia ukážkou čínskej sily a americkej slabosti. Pridajte do toho spôsob, akým sa Trump odcudzil od našich spojencov, a zdá sa spravodlivé povedať, že Amerika už nie je vedúcou svetovou mocnosťou. Ak budúci prezident nedokáže vytvoriť zázračné zotavenie v našom globálnom postavení, budúcnosť teraz patrí Číne.
Zdroj: https://substack.com/@paulkrugman
(Pripravila G. Rothmayerová)
