Všetci politici sú po dvoch rokoch od volieb spokojní – len občan nie!
Vo volebnom polčase sú politici koalície i opozície so svojou prácou, ako sami hovoria, spokojní; čo na tom, že ich voliči rozhodne nie! Máme za sebou dva roky chaosu, stupňovania nenávisti, rozdeľovania spoločnosti a stagnácie ekonomiky i životnej úrovne občanov. Za dva roky klesla morálka takmer až na dno, zvýšila sa agresivita, vulgárnosť a nenávistné prejavy v spoločnosti, o parlamentnom cirkuse ani nehovoriac.
Nastupujúca koalícia po voľbách 2023 sľubovala ukončenie chaosu, pokojnejší a lepší život, zníženie verejného dlhu i cien potravín. K tomu sa Smer SSD, Hlas SDS a SNS priblížili len veľmi málo. Chaos sa neutíšil, ale zosilnel, a to vďaka koaličným krízam, či jemnejšie povedané, nonstop nezhodám vládnych strán. K chaosu výrazne prispela opozícia, ktorá od predčasných volieb rozoštváva spoločnosť, vyvoláva masové protivládne protesty, ktorými však dovedna nič nedosiahla. Namiesto navrhovania riešení zúrivo bojuje proti vláde, osobitne proti jej premiérovi Robertovi Ficovi, a to doma i v Bruseli. Zatiaľ je to bezvýsledný, márny boj, a tak o predčasných voľbách takmer nik nehovorí.
Koaličné plusy a mínusy dvojročného vládnutia
Na prelome volebného obdobia možno konštatovať viacero pozitív. Vláde sa podarilo udržať sociálny charakter štátu, zachovať všetky dosiahnuté benefity, kompenzácie cien energií, rovnako ako 13. dôchodky. Dynamicky sa rozvíja dopravná infraštruktúra, a to najmä vďaka hádam najlepšiemu ministrovi tejto vlády Jozefovi Rážovi. Nezamestnanosť je na historickom minime, pod štyrmi percentami, verejné financie sú viac-menej stabilizované, aj keď k výraznejšiemu zníženiu dlhu nedošlo. Slovensko má ratingový stupeň A+, čo je mimoriadne pozitívna správa.
Problémom je rastúca inflácia, ceny potravín a palív, konsolidačné balíčky, ktoré zasiahli najmä občanov a podnikateľov, na ktorých sa štát (vláda, ministerstvá a ich organizácie) podieľali najmenšou mierou.
Koalícia sa sústredila na boj proti progresivizmu, na zmenu trestných zákonov, na novelu Ústavy SR, či tri nevyhnutné konsolidácie verejných financií. Všetky návrhy vláde v parlamente prešli, a tak nemožno hovoriť o totálnej kríze koalície, iba o jej vážnych problémoch. Schválené zákony boli však vo viacerých bodoch diskutabilné a problematické a určite nie všetky boli v prospech života občanov Slovenska.
V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť slová bývalej ministerky financií SR Brigity Schmögnerovej z článku Reštart alebo rozpad v polčase?, v ktorom hovorí: „Isté je, že víťazmi troch konsolidácií – a to napriek zavedeniu progresívnej dane, zostávajú najvyššie príjmové a majetkové lobistické skupiny.“
Okrem toho majú vládne strany, ktoré si hovoria sociálnodemokratické, ďalšie dva problémy: a to, že kolaborujú s katolíckou cirkvou a nepriamo, prostredníctvom súkromných či pološtátnych firiem, podporujú vojnu na Ukrajine. Najnovším kontroverzným „hitom“ koalície, vyvolaným Rudolfom Huliakom, je zákon o hazardných hrách, ktoré chce mať pod štátnou, no skôr pod svojou kontrolou. Aj tu, namiesto obmedzovania hazardu, alkoholizmu, fajčenia či dokonca zbrojenia – všetko získava podporu, aby štát na tom zarobil. Je to celé amorálne a zvrátené. Koaliční lídri by si mali uvedomiť, že občania to súčasnej vláde v najbližších voľbách nemusia odpustiť.
Pokiaľ ide o problémy v koalícii, tak tie si na jednej strane spôsobuje samotný Smer SD a jeho dvojtvárnosť, pokrytectvo, či až oportunizmus, o čom som však podrobnejšie písal v predchádzajúcej časti, a tak nemá význam vracať sa k tomu. Oveľa väčším problémom počas dvojročného vládnutia boli koaličné nezhody, ktoré znemožňovali dosiahnuť lepšie výsledky v napredovaní spoločnosti a brzdili vládu pri riešení reálnych problémov ľudí. Nestabilita poslaneckých klubov SNS a Hlasu SD vyústila do problémov, ktoré hraničili s rozpadom koalície. Všetko to zachraňoval, ako vždy, skúsený stratég a štátnik Robert Fico. Práve on bol nútený riešiť neschopnosť Andreja Danka a Šutaj Eštoka riadiť vlastné poslanecké kluby a zabezpečovať jednotnú podporu koaličným návrhom zákonov. Fico nemal iné riešenie, ako zachrániť klub SNS jeho posilnením o vlastného poslanca Dušana Muňku, ale čo je horšie, i návrhom na obsadenie ministerstva cestovného ruchu a športu Rudolfom Huliakom a ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuelom Migaľom. Neboli to šťastné, ale vynútené riešenia, ktoré oslabili vládu, jej odbornosť a akcieschopnosť.
Hádam najväčším problémom koalície sú opakované útoky najslabšieho koaličného partnera SNS a jej predsedu Andreja Danka voči prezidentovi Petrovi Pellegrinimu a samotnému Hlasu SD, ktoré nemajú konca-kraja. Na druhej strane sa predseda Hlasu SD Šutaj Eštok stále len hľadá, vyťahuje nepodstatné témy a potom sa čuduje poklesu preferencií. Nestabilnými „partnermi“ koalície sú i rebeli, teraz už ministri Huliak a Migaľ. Obaja, osobitne však Migaľ, útočí na Hlas SD, čo oslabuje celú koalíciu.
Nezhody v koalícii sú permanentné od jej vzniku a stále pretrvávajú. Nič nie je zažehnané, o čom svedčí aj najnovšia rozbuška a možné pokračovanie vojny medzi koaličnými stranami v súvislosti so zákonom o hazardných hrách. Potvrdil to i poslanec SNS Roman Michelko, ktorý uviedol: „Očakávame vendetu zo stany huliakovcov.“
Dlhodobým koaličným problémom je Andrej Danko, Rudolf Huliak a Samuel Migaľ. Olej do ohňa prilieva i splnomocnenec vlády Peter Kotlár a nevyjasnené názory koaličných strán na Covid 19. Nejednotné sú tiež postoje k podpore Ukrajiny, výdavkom na zbrojenie a Kaliňákovým prehnaným nákupom armádnej techniky. Je preto najvyšší čas, aby Robert Fico znovu zasiahol, „buchol do stola“ a umravnil koaličných rivalov. Mal by im dať na výber: buď budú ťahať za jeden koniec povrazu, alebo sa povraz roztrhne a rebeli pôjdu dolu vodou.
Koalícia sa už takmer rok nevie alebo skôr nechce vysporiadať s návrhmi opozície na odvolávanie až šiestich ministrov a vyslovenie nedôvery samotnej vláde. Je to koaličná, nič neriešiaca obštrukcia. Podobne, už dva roky nevie obsadiť jedno miesto sudcu na Ústavnom súde SR. Koalícia má pritom, najmä pri dôležitých zákonoch, viac-menej stabilnú podporu 79, resp. minimálne 78 poslancov, a tak si robí prakticky, čo chce.
Smer SSD je stabilnou stranou a lídri SNS i Hlasu SD sú si vedomí nevyhnutnosti podržať vládu, keďže inak by došlo k predčasným voľbám a oni by prišli o slušne platené pozície, no a skupinky okolo Huliaka a Migaľa by skončili na politickom smetisku. Preto je vláda relatívne stabilná a môže vydržať až do riadnych volieb v roku 2027.
Dvojročná opozičná tragikomédia
Opozícia zúri a tápe v tme, preto sa od nej nedá nič dobré čakať. Stráca totiž nervy a radikalizuje sa. Podrobnejšie som sa jej venoval v 1. časti. Zatiaľ sa jej darí len rozoštvávať a deštruovať spoločnosť a škodiť, čo je podľa Michala Šimečku hlavnou úlohou opozície. Niet sa čo čudovať, ak ju vedú takí politickí amatéri a nekompetentní lídri, ako prostoduchý a voči Bruselu poslušný Michal Šimečka, arogantný tárajko a plagiátor Branislav Gröhling, farizejský vajatajúci moralista Milan Majerský, psychopatický „atómovkár“ Igor Matovič a mimoparlamentný vojnový štváč, agresívny zurvalec Jaroslav Naď. Títo opozičníci a ich klony vystupujú na námestiach, ale i v Národnej rade SR čoraz vulgárnejšie, zúrivejšie a správajú sa v duchu goebbelsovskej nenávistnej, až hysterickej neofašistickej propagandy.
Marketingové názvy iniciatív opozície, o ktorých som už písal, ako Veľký tresk PS, Generálny štrajk SaS, Hlboká orba Demokratov, Prevrat 2027, nemajú nič spoločné s realitou a nevedú k napredovaniu Slovenska, ale k jeho rozkladu a úpadku.
Doterajší neúspech opozície tkvie aj v tom, že sa správa ako „kaviarenská elita“, čo osobitne platí o PS, SaS a Demokratoch, ktorá nepozná problémy bežného občana a nerozumie mu. Sama používa polopravdy až hoaxy na vyvolávanie negatívnych emócií, no neprináša žiadne riešenia.
Vážnym problémom je radikalizácia opozície, ktorá smeruje až k politickému extrémizmu (azda okrem KDH), ktorá prerástla do atentátu na premiéra Fica a ktorý sa môže opakovať v pokusoch o vyvolanie nepokojov a o politický prevrat.
Keďže opozícia je neschopná a plná amatérov, spája sa s politickými mimovládkami, mainstreamovými protivládnymi médiami a najmä s progresívno-liberálnymi aktivistami bruselskej administratívy. Tí všetci jej radia, čo a ako majú opozičné strany robiť, dodávajú jej manuály, vlastných aktivistov, organizátorov a neraz i financie. V tom im pomáhajú protivládni a protislovensky orientovaní politickí pseudoanalytici i účelovo zamerané prieskumné agentúry. Ak by som to zhrnul: opozičné strany škodia doma i v zahraničí a snažia sa smerovať k farebnej revolúcii a majdanizácii Slovenska. Dúfajme, že ide len o upotenú fantazmagóriu lídrov opozície.
Sen o vláde PS, SaS, KDH, Slovenska-OĽaNO a Demokratov je pre Slovensko nebezpečný a neprijateľný. Verme občanom, že sa nedajú zmanipulovať a vo voľbách týmto stranám nedajú dostatočný počet hlasov, ktorý by im umožnil zostaviť vládu.
Všetky doterajšie aktivity opozície potvrdzujú jej nepripravenosť a neschopnosť vládnuť a riadiť štát. Súčasná, nie najlepšia koalícia tak nemá žiadnu alternatívu.
Záverom
Vláda čelí v súčasnosti energetickej kríze a vojne na Ukrajine. Koaličné strany sú zásadne proti Green Dealu a emisným kvótam, povolenkám ETS 2, za ktoré by občania platili nemalé peniaze a ktoré by viedli k zdražovaniu tovarov a služieb. Robert Fico sa tiež tvrdo stavia proti financovaniu vojny na Ukrajine a akýmkoľvek zárukám za finančné pôžičky na jej bežný chod a obnovu. Zároveň bude vláda v najbližších dvoch rokoch čeliť vnútorným výzvam, rozbrojom v svojom vnútri a stále rastúcej agresivite opozície.
Koalícia strán Smer SSD, Hlas SD a SNS tak stojí pred zásadnou otázkou, či zvládne svoj vládny reštart v druhej polovici volebného obdobia, alebo bude smerovať k predčasným voľbám.
Táto stručná trilógia o aktuálnych turbulenciách v slovenskej politikesa končí, no turbulencie budú naopak pokračovať a silnieť, čím väčšmi sa budú blížiť voľby. Občanov tak celkom iste nečaká nič dobré. Musíme sa obrniť trpezlivosťou, naučiť sa prijímať kompromisy a riadiť sa ľudovým porekadlom „Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže.“
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Aktuálne turbulencie v slovenskej politike | 1. časť | Nie spájanie, ale rozklad opozície a jej neschopnosť je realitou
Aktuálne turbulencie v slovenskej politike | 2. časť | Dvojtvárnosť, prehrešky a pokrytectvo Smeru SSD
2 Odpovede
Čo tak asi má robiť koalícia v tak zložitej dobe, aké stupne voľnosti má, zviazaná Bruselskou greedealovou a vojnychtivou byrokraciou, neobjektívnyvnymi, presnejšie, zaujatými médiami, opozíciou, mimovládkami a emotívnym a neracionálnym volením slovenskej populácie?
Aj v tomto komentári uvádzate, že „Problémom je rastúca inflácia, ceny potravín a palív…“ Presne takto klamlivo „argumentujú“ médiá, či opozícia. Sám člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Šuster v jednom z rozhovorov o dôchodcovskej inflácii uvádza:
„Hoci sa často hovorí o drahých potravinách a energiách, práve tieto položky v poslednom období rástli pomaly, čím sťahovali valorizáciu nadol. Potraviny v dôchodcovskom nákupnom koši rástli podpriemerne rýchlo, iba o 2,5 percenta. Podobne aj energie rástli pomaly, iba o 1,1 percenta.“ Teda ešte raz, sám člen RRZ prizná, že o drahých potravinách a energiách sa len „často hovorí“, čiže klame, ale ich skutočná inflácia je „podpriemerná“ len 2,5 %(!), resp. 1,1 %(!).
A takto je to aj so všetkými kampaňami, Ficova dražoba – obyvateľstvo si nemôže dovoliť kvalitné potraviny, kriminalita v obchodoch, strašná chudoba slovenských obyvateľov, ktorí síce už majú aj dve až tri autá v rodine, pritom 1,3 milóna cestovalo na dovolenky do zahraničia s cestovnými kanceláriami a jeden milión vlastnými autami. Len dodám, všetky hyper-, či supermarkety a iné obchody na Slovensku sú plné nakupujúcich.
Napriek všetkým problémom, na rozdiel od mnohých krajín na západ od nás, na Slovensku je bezpečne, a Slováci sa ešte nikdy (!) nemali tak dobre ako teraz.
Tak vám teda pekne ďakujem! Komentoval som slušne, mierne kriticky a komentár ste neuverejnili. Dostal som tvrdú ranu zo smeru, z ktorého som to najmenej očakával. Pýtam sa, prečo umožňujete vyjadriť sa, keď to cenzurujete? Uvedomujete si akú medvediu službu páchate vznešeným pojmom „demokracia“ a „sloboda vyjadrovania“. Nenechám si to pre seba…