Dnes a zajtra sa konajú v Českej republike voľby do dolnej komory tamojšieho Parlamentu – čiže do Poslaneckej snemovne. Volených bude všetkých 200 poslancov tejto komory. Volebné obdobie je stanovené na 4 roky. Na zvolenie zástupcov akejkoľvek strany kandidujúcej v týchto voľbách je potrebných 5 % voličskej podpory.
Rozdiel oproti voľbám na Slovensku spočíva v tom, že Česká republika nie je jedným volebným obvodom. Volebným obvodom v ČR je každý jeden kraj – pričom krajov je v ČR 14. Spôsob prepočtu poslaneckých mandátov je daný celkovým počtom ľudí, ktorí prídu – celorepublikovo – voliť / čiže závisí od takto definovaného celorepublikového mandátového čísla. Od tohto čísla a počtu odovzdaných hlasov v rôznych krajoch sa prepočtom stanoví počet zvolených poslancov z jednotlivých krajov. Takže nie je dopredu jasné, koľko zástupcov bude mať ten-ktorý kraj v Poslaneckej snemovni.
Spomínaná hranica – volebné kvórum – pre zvolenie poslancov do Poslaneckej snemovne je stanovené celorepublikovo – a to na spomínaných 5 % (identicky ako v SR). Nestačí, ak dáka politická strana v niektorom zo 14-tich krajov ČR získa viac ako 5-percentnú voličskú podporu, aby automaticky obdržala miesta pre svojich zástupcov do českého parlamentu. Potrebné kvórum 5 % percent je nutné získať spomedzi všetkých platne odovzdaných hlasov vo voľbách v celej Českej republike.
Na zostavenie vlády je potrebná väčšina hlasov zo všetkých 200 poslancov – čiže 101 hlasov. Toľko k faktografii nadchádzajúcich volieb v Českej republike.
K uvedeným faktom pridám aj vlastný komentár k aktuálnym českým politickým pomerom a najmä k zhodnoteniu vlády pod taktovkou súčasného premiéra Petra Fialu.
Celá koalícia strán, ktoré po voľbách spred štyroch rokov vďaka svojim predvolebným sľubom získala väčšinu poslancov v parlamente a zostavila vládu, sa dušovala, čo všetko bude robiť inak a lepšie, ako predošlá vláda Andreja Babiša a spol. Sľubovala sa transparentnosť, boj s korupciou, slušnosť, zodpovednosť a dodržiavanie volebných sľubov…
Sľubovalo sa znižovanie daní, nezvyšovanie odchodového veku do dôchodku, veľká digitalizácia štátnej správy, úspory na strane štátneho aparátu, zrýchlenie stavebného konania, stabilizácia verejných financií, navýšenie verejných zdrojov pre školstvo či rozvíjanie najužších priateľských vzťahov na všetkých úrovniach so susediacimi štátmi.
Výsledkom vlády Petra Fialu a jeho koaličných partnerov je úplný opak všetkých uvedených sľubov. Aby bolo jasné, o čom hovoríme, tak výsledok vládnutia pána Fialu a spol. je nasledovný:
Dane sa zvýšili (tak DPH ako aj dane z nehnuteľností).
Dôchodkový vek sa posunul vyššie (zo 65-tich rokov na 67).
Digitalizácia štátnej správy skončila úplným fiaskom (nezvládnutá digitalizácia stavebného konania dokonca celý proces povoľovania stavieb dokonca oproti pôvodnému stavu ešte spomalila – čo vo výsledku stálo šéfa koaličnej Pirátskej strany ministerské kreslo).
Zoštíhlenie a najmä zefektívnenie a zlacnenie štátnej správy sa nekonalo (verejný dlh zrástol nominálne ako aj v pomere k hrubému domácemu produktu – a to iba za posledný rok o 254 miliárd českých korún (cca. 10,3 miliardy eur), čo znamená nárast z 40,8 % HDP na 42 % HDP)
Sľub vlády navýšiť výdavky štátu na školstvo na úroveň 4,6 % HDP (čo by mala byť priemerná hodnota v krajinách OECD) sa nekonal – na jeho splnenie chýba alokácia približne 80 miliárd CZK (čo je približne 3,3 mld. EUR) – keďže hodnota 4,6 % HDP ČR predstavuje 370 miliárd CZK.
Ako je to s rozvíjaním najužších priateľských vzťahov na všetkých úrovniach so susediacimi štátmi najlepšie ukazuje snaha ministra zahraničných vecí – akéhosi pána Lipavského. Ten sa môže chváliť aktívnou snahou o rozbitie formátu spolupráce krajín Vyšehradskej 4-ky a premiér Fiala sa z ideologických dôvodov rozhodol zrušiť obvyklé spoločné zasadania vlád Českej republiky a Slovenskej republiky (z dôvodov iného prístupu k Ukrajine – čo je absolútne nepodstatná záležitosť pri rozvoji vzájomných vzťahov medzi predmetnými štátmi – či už v oblasti ekonomiky, hospodárstva, kultúry, športu alebo cezhraničnej spolupráce).
Súčasná vláda Českej republiky pod taktovkou Petra Fialu sa však môže chváliť viacerými aktivitami, ktoré svojim voličom nikdy nesľubovala, a ktoré ani neboli predmetom ich volebných sľubov. Spomenul by som najmä nasledovné:
Uskutočnením najdrahšieho armádneho nákupu v histórii Českej republiky – a to konkrétne nákupu 24 lietadiel typu F-35 vyrábaných v Spojených štátoch amerických za 150 miliárd českých korún (čo je približne 6,1 miliardy eur).
Podpísaním takzvanej Dohody o spolupráci v oblasti obrany so Spojenými štátmi americkými (skratka DCA). Ide o zoznam oprávnení poskytovaných zo strany Českej republiky príslušníkom armády Spojených štátov amerických (vrátane ich rodín) a taktiež ich dodávateľom – a to nad rozsah oprávnení a možností, ktoré im vyplývali z členstva oboch krajín v NATO. Ide o oprávnenia ako napríklad obmedzenie trestnoprávnej právomoci ČR voči personálu armády Spojených štátov amerických, právo neplatiť dane v ČR, právo na nekontrolovaný pohyb armády USA po ČR, právo armády USA vyžiadať si zabranie určitých logistických uzlov v prípade potreby a množstvo ďalších výhod, pričom pre ČR žiadne dodatočné oprávnenia nevznikajú. Ide výhradne o obmedzenie českej zvrchovanosti (suverenity) a úplné podriadenie sa záujmom, ktoré si armáda Spojených štátov amerických vo vzťahu k ČR stanoví.
Podporou ukrajinskej vláde a ukrajinským utečencom (čiže emigrantom) po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny. V tejto téme sa vláda ČR vzhliadla a spravila si z nej základ svojej zahraničnej politiky. Základom tejto politiky je bezpodmienečná vojenská i politická podpora kyjevskej vlády na čele s Volodymyrom Zelenským. Finančné náklady tejto českej aktivity pravdepodobne presiahli 5 miliárd eur – pričom približne 3 mld. z nej išli na vojenskú, materiálnu a finančnú pomoc ukrajinskej vláde a približne 2 mld. na pomoc ukrajinským občanom žijúcich v ČR. Uvedené čísla sú približné a ich výpočet závisí od použitej metódy. Najmä vyčíslenie týkajúce sa pomoci ukrajinským občanom žijúcim v ČR je možné poňať rôznymi spôsobmi (ich pôsobenie v ČR – ak pracujú – má aj príjmovú stránku pre verejný rozpočet ČR).
Súčasná vláda Českej republiky sa popri uvedených ,,výsledkoch“ svojej politickej práce nevyhla ani viacerým zásadným kauzám. Spomeniem aspoň niektoré z nich:
Kauza Dozimeter. Ide o kauzu v súvislosti s miliardovými verejnými zákazkami najmä v pražskom dopravnom podniku. Kauza sa dotýka aj verejných zákaziek pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo pre Krajskú správu a údržbu ciest. Predmetná kauza sa týka najmä politikov súčasnej vládnej strany STAN (Gazdík, Rakušan, Polčák, Hlubuček), no neobchádza ani stranu ODS (Kupka, Šnajdr) či TOP09 (Doležal, Fremr, Marek). Vedenie celej korupčnej skupiny je pripisované Michalovi Redlovi a na svoju komunikáciu používali aj šifrované telefóny. Jeden takýto telefón používal aj súčasný minister vnútra – Vít Rakušan, ktorý inému ministrovi (školstva) Gazdíkovi odporúčal, aby ten svoj šifrovaný telefón rozšliapal – nakoľko sa vecou zaoberala polícia. Za zmienku určite stojí aj fakt, že 5 ľudí figurujúcich v tejto kauze za posledné 2 roky za rôznych okolností už umrelo.
Kauza Bitcoiny. Ide o úplne šialenú schému, v ktorej figuruje najmä minister spravodlivosti Petr Blažek (ODS) a istý Tomáš Jiřikovský – odsúdený internetový podvodník a obchodník s drogami. Kauza spočíva v ochote ministra Blažeka a jeho spolupracovníkov legalizovať bitcoiny, ktoré Tomáš Jiřikovský nadobudol s pravdepodobnosťou blízkou jednej (aj) svojou kriminálnou činnosťou. Predmetné bitcoiny sa nachádzali na počítačoch, ktoré mu štát pri jeho zadržaní zabavil a ani po prepustení z výkonu trestu mu ich nemal vrátiť – nakoľko boli používané na trestnú činnosť. Na týchto zaheslovaných počítačoch však p. Jiřikovský mal uložené bitcoiny v hodnote niekoľkých miliárd. Snažil sa preto počítače získať späť – čo sa mu podarilo až potom, čo ministerstvu spravodlivosti (Petrovi Blažkovi) ponúkol odmenu vo výške 30 % bitcoinov, ktoré sa na týchto počítačoch nachádzali.
Legalizácia bitcoinov mala prebehnúť dohodou so štátom (čiže ČR – prostredníctvom ministerstva spravodlivosti) s tým, že za túto legalizáciu pán Jiřikovský daruje štátu 30 percent z hodnoty legalizovaných bitcoinov. Táto legalizácia sa aj skutočne udiala – no za absurdných okolností a iba z menšej časti bitcoinov, ktoré mali byť predmetom daru zo strany podvodníka Jiřikovského. Vzhľadom na súčasnú burzovú cenu bitcoinov predstavuje táto kauza finančnú hodnotu o objeme približne 12,5 miliárd CZK (cca 500 miliónov eur). Približne takúto hodnotu totiž môžu mať bitcoiny, ku ktorým odsúdený a z výkonu trestu medzičasom už prepustený Jiřikovský získal prístup po dohode s ministerstvom spravodlivosti.
Aktuálnu českú vládu považujem aj vzhľadom na uvedené za absolútne najhoršiu vládu v dejinách tzv. Českých zemí. Je to vláda pokrytecká, ideologicky fanatická, neschopná hájiť záujmy Českej republiky a jej občanov, no inak schopná úplne všetkého. Naozaj nerozumiem, ako túto skupinu – ktorá v mnoho pripomína organizovanú zločineckú skupinu – môže niekto dobrovoľne voliť.
Súčasný – ešte stále – premiér Fiala sa v jednom zo svojich video príhovorov priznal, že jeho vláda predvolebné sľuby síce nesplnila, no to predsa nemôže byť dôvodom, prečo by ho občania Českej republike nemali zvoliť opätovne.
Prečo požadovať po premiérovi výsledky politickej práce, ak by mohli stačiť ideologické žvásty, vojnová propaganda, pokrytecké moralizovanie… a rozkrádanie verejných zdrojov pre spriaznené podnikateľské, či mafiánske skupiny?
Pán Fiala sám seba očividne vníma a aj verejne prezentuje ako záruku pro-západného smerovania ČR a voľba kohokoľvek z opozičných strán predstavuje riziko vlastizrady, pro-ruského smerovania a úpadku. Skutočne absurdné na týchto jeho úvahách je to, že najväčšie ekonomické, bezpečnostné i morálne riziko pre Českú republiku plynie z hypotetickej možnosti, že by takýto človek aj so svojimi spolupútnikmi a koaličnými partnermi mohol dostať ďalšiu šancu škodiť – a to zostavením ďalšieho vládneho kabinetu.
Myslím si, že mnoho úradníkov súčasnej českej vlády ako aj ľudí z českých spravodajských služieb i Armády ČR by po nadchádzajúcich voľbách nemalo iba odísť z verejného života… Uvidíme, či to výsledky nadchádzajúcich volieb takúto možnosť prinesú a následne, či nová česká vláda bude mať aj vôľu vyvodzovať trestno-právnu zodpovednosť za konkrétne činy tých ľudí, ktorí namiesto sledovania záujmov štátu a jeho občanov sledovali najmä záujmy svoje.
Predpokladám, že väčšina občanov ČR chápe, že je nevyhnutné zmeniť kurz, ktorým sa ČR za vlády Petra Fialu a spol. vybrala. Považujem za nanajvýš žiadúce odstaviť ľudí zo spravodajských služieb od politiky (ich úlohou nie je riadiť štát a jeho orgány, ale štátu a jeho orgánom slúžiť a vecne správne ich informovať), vrátiť sa k vecnému a užitočnému dialógu i spoločnému postupu krajín V4 najmä vo vzťahu k EÚ, odmietnuť nezmysly, ako sú politika tzv. zeleného údelu a militarizáciu zahraničnej i domácej politiky.
Ktorú stranu vo voľbách do Poslaneckej snemovne z kandidujúcich strán zvoliť… to je už na každom občanovi ČR. Všetkým, ktorí voliť pôjdu, prajem, aby vláda ČR, ktorá z týchto volieb vzíde… bola nielen lepšia, než je tá súčasná, ale aby to bola vláda, ktorá Českú republiku skutočne posunie dopredu.
Karel Čapek vraj povedal: ,,Starý zákon má pravdu. Niekedy padajú hradby samotným krikom. Ale samotným krikom sa nedá postaviť nič.“ Snáď ľudia z budúcej vlády ČR budú mať popri schopnosti kričať (… a vyhrať voľby) aj schopnosť budovať. Držím palce!
