Ak niekto z Bratislavčanov ešte nezavítal do galérie moderného umenia pri Čunove, sám seba sa ochudobňuje o nevšedný estetický zážitok. Aj keď sa nemusí dajako hlbšie zaujímať o súčasné výtvarníctvo. Ide totiž o čarovné miesto, kde sa snúbi umenie s krásami dunajskej prírody ojedinelým spôsobom nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Pritom si pripomíname už 25. výročie existencie tejto neobyčajnej inštitúcie.
Park, v popredí socha Usmievavé tváre (2004) od belgického umelca Billia Nica, v pozadí pôvodná budova galérie v tvare rímskej galéry.
Danubianu Meulensteen Art Museum, ako sa oficiálne volá, slávnostne otvorili 5. septembra 2000 necelých 20 kilometrov juhovýchodne od centra nášho hlavného mesta. Galéria je situovaná na polostrove Hrušovskej zdrže (súčasť sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros) spojeného s južným brehom Dunaja úzkou šijou. Zaslúžili sa o to najmä dvaja muži.
Vďaka tandemu Meulensteen – Polakovič
Holandský významný podnikateľ v elektronickom priemysle, zberateľ a mecenáš umenia Gèrard H. Meulensteen z Eindhovenu sa najprv zaujímal o práce súčasných holandských maliarov a sochárov. Neskôr ho oslovovalo aj moderné umenie zo štátov bývalého sovietskeho bloku v strednej a juhovýchodnej Európe.
Priestor pred vchodom do Danubiany, v popredí plastika od Svetozára Ilavského Bežec (1989).
Druhým mužom činu, doslova, bol Vincent Polakovič, zakladateľ prvej súkromnej galérii u nás – Žltého domu v Poprade. V polovici 90. rokov sa vydal po stopách Vincenta van Gogha v krajinách Beneluxu, kde sa bližšie zoznámil s Meulensteenom. Získal ho pre myšlienku investovať peniaze do zriadenia súkromnej galérie na Slovensku. Keď Holanďana došikoval k vodnej priehrade neďaleko trojmedzia Slovenska, Rakúska a Maďarska, bolo rozhodnuté. Mohol sa začať boriť so slovenskou príznačnou byrokraciou. Boj však zavŕšil úspešne. Aj vďaka ústretovému prístupu vtedajšieho generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Ivana Veselého.
Pôvodná budova galérie v šošovkovitom tvare na základe projektu architekta Petra Žalmana pripomínala loď, presnejšiu rímsku galéru či Noemovu archu. Základ jej stálej expozície tvoria výtvarné diela, ktoré bezplatne zapožičal Gèrad Meulensteen na dvadsať rokov, kým si Danubiana nevytvorí vlastnú zbierku. Mimochodom, pán Meulensteen sa stal honorárnym konzulom Slovenska v Holandsku a v roku 2003 mu Rudolf Schuster udelil Medailu prezidenta SR.
Ďalej vo väčších priestoroch
Onedlho sa ukázalo, priestory na rozvíjajúce aktivity nestačia. Odborníci i návštevníci poukazovali na to, že je škoda, ak múzeum – galéria sa prezentuje iba aktuálnymi výstavami, a nie aj dielami, ktoré mala dlhodobo prepožičané, alebo už vlastnila, no nachádzali sa v depozite. Pravda, na rozšírenie boli potrebné peniaze. Tie však nechcel Vincent Polakovič zase vyťahovať z vrecka holandského mecenáša. Preto ho v roku 2011 presvedčil, aby inštitúciu za určitých podmienok daroval Slovenskej republike.
Odštartoval zložité rokovania s členmi Radičovej vlády, osobitne so šéfmi rezortov zahraničných vecí, financií a kultúry. V spoluúčasti s ministerstvom kultúry sa vytvorila nezisková organizácia, ktorá mala pristúpiť k veľkorysej dostavbe Danubiany, aby mala k dispozícii väčšie výstavné priestory i sociálne zázemie s kaviarňou a artshopom.
Peter Pollág (SK) – Dunajské krídla (2000).
Mnohé dohodnuté veci sa ukázali ako prázdne sľuby, a tak sa veci dotiahli až po parlamentných voľbách v marci 2012, keď Daniela Krajcera vystriedal v ministerskom kresle Marek Maďarič. Danubianu rozšírenú podľa návrhu architekta Jána Kukuľu sprístupnili verejnosti 9. septembra 2014. Vzápätí sa medzinárodná porota zložená z architektov a staviteľov rozhodla udeliť jej ocenenie Stavba roka.
V marci tohto roku otvorili v Starom Smokovci Danubiana Art Point s cieľom poskytovať hosťom našich veľhôr možnosť, aby spoznali jedinečné múzeum moderného umenia a precítiť atmosféru, ktorá ich bude čakať v romantickom zariadení pri Čunove. Za uplynulé štvrťstoročie Danubiana Meulensteen Art Museum uskutočnila tri stovky výstav. Vyše miliónu domácich a zahraničných návštevníkov predstavila viac ako tisíc umelcov z pol stovky krajín sveta.
Plejáda známych umelcov
Pre milovníkov súčasného umenia iste veľa hovoria mená ako Joan Miró, Karel Appel, Sam Francis, Markus Prachensky, Walasse Ting, Hermann Nitsch, Martin Chirino, Robert Doisneau, Jan Kaplický, Jiří Georg Dokoupil, Takaši Murakami, Cleas Oldenburg, Paul Jenkins…
Hans van de Bovenkamp (USA) – Dunajská brána (2006).
Z našich umelcov tu vystavovali Miroslav Cipár, Rudolf Sikora, Rudolf Fila, Laco Teren, Vladimír Popovič, Peter Pollág, Milan Lukáč, Karol Kállay, Ján Kelemen, Svetozár Ilavský, Ivan Pavle, Katarína Vavrová či Dorota Sadovská. Obrazy a sochy mnohých z nich tu zostali natrvalo.
V priľahlom parku môžu domáci a zahraniční návštevníci, medzi ktorými boli aj korunované hlavy, vidieť plastiky akademických sochárov. Spomedzi nich treba spomenúť Ela Lisického, Magdalenu Abakanowiczovú, Jima Dineho, Hansv van de Bovenkamp, Jeana-Clauda Farhiho, Armana, Jozefa Jankoviča, Vladimíra Kompánka, Andreja Rudavského či Rudolfa Uhra. Ak už ktosi pred rokmi bol v Danubiane, nemusí sa obávať, že všetky sochy a obrazy pozná. Okrem permanentne vystavovaných diel sa ostatné v určitých intervaloch vystriedali.
Jozef Jankovič (SK) – Masochistické zátišie a v pozadí Každý má svoj štvorec (1993 – 1998).
Menšie plastiky nájdete na streche múzea, odkiaľ sa otvárajú čarovné výhľady, najmä keď zapadá slnko, na hladinu priehrady, ostrovčeky s vtáctvom, lode na Dunaji i v blízkom prístave, na areál vodných športov v Čunove, a keď je jasno, tak na obzore vidno Bratislavu s hradným návrším.
Ton Pret, Viera Kraicová, Gèrard Rancinan…
Koncom augusta tu uzavreli dve výstavy. Holandský umelec –samouk, maliar a dizajnér Ton Pret (narodený roku 1958, no začal tvoriť až ako 42-ročný) fascinuje svojím jedinečným štýlom so žiarivými farbami, ktorým i bežným predmetom vôkol nás dodáva dynamický život. Bohatá ukážka diel Nasleduj svoj sen pripomína aztécke umenie v predkolumbovskom Mexiku. Pretove obrazy poznajú v mnohých prestížnych ustanovizniach.
Ton Pret (NL) – Nasleduj svoj sen, kolekcia
Prevteľovanie – tak nazvali výber svojbytných obrázkov rodáčky z Modry Viery Kraicovej (1920 – 2012). Systematicky sa venovala ilustrácii kníh pre deti i dospelých (napr. Premeny Publia Ovídia Nasa). „Jej“ Babička od Boženy Němcovej vyšla v štyroch vydaniach. S obľubou sa venovala ľudovým baladám, rozprávkam Márie Rázusovej-Martákovej, Ľudmily Podjavorinskej či Karla Jaromíra Erbena. Získala množstvo čestných uznaní, päťkrát najvyššie ocenenie v súťaži Najkrajšia kniha Československa, Cenu Cypriána Majerníka i Ľudovíta Fullu.
Gérard Rancinan (F) – Úžasný svet
Tak isto od 1. mája vystavoval v Danubiane medzinárodne uznávaný francúzsky fotograf Gèrard Rancinan (1953), no jeho expozíciu Duch času sa vedenie galérie rozhodlo s umelcovým súhlasom predĺžiť o dva mesiace – do 28. októbra. Tak to treba využiť.
Profesionálne ostrohy získal ako vojnový fotoreportér. Portrétoval mnohé osobnosti z oblasti športu, kultúry a politiky, mal otvorené dvere do rozličných svetových médií. Jeho štylizované veľkoplošné fotografie sa stali súčasťou zbierok moderného umenia na troch kontinentoch.
Gérard Rancinan (F) – Anatómia, séria Hybridy
V spolupráci s Caroline Gaudrialtovou
Rancinan vyše dvoch desaťročí úzko spolupracuje so spisovateľkou, esejistkou a kurátorkou z Paríža Caroline Gaudrialtovou píšucou pre medzinárodné časopisy. Venuje sa v nich hlavným spoločenským udalostiam. Je tiež autorkou umeleckých kníh preložených do viacerých jazykov, vrátane reprezentačných publikácií s americkým politológom Francisom Fukuyamom a francúzskym maliarom Pierrom Soulagesom.
Spoločne vyvíjajú umelecké projekty, podporujú dialóg, ktorý sa začína fotografovaním a písaním a prechádza do inštalácií a kinematografických pásiem. Gèrard Rancinan má dlhodobo tematicky v merku politiku, mediálnu manipuláciu, popkultúru, spoločenské a klimatické zmeny.
Gérard Rancinan (F) – Nepokoje, séria Metamorfózy
O sebe tvrdí, že nie je komentátorom, ale iba svedkom našej doby, problémov v konaní ľudí a ľudstva. Samozrejme, že neostáva v tejto rovine, lebo nefotografuje len napredovanie súčasnej civilizácie. Satiricky glosuje i hlbšie analyzuje dobový chaos, pozérstvo, gýč, pretvárku či prepiaty individualizmus. Rancinan získal množstvo prestížnych ocenení, vymenovali ho za veliteľa Rádu umenia a literatúry (Commandeur de l‘Ordre des Arts et des Lettres).
Najnovšie výstavy do konca októbra
Tretieho septembra boli v Danubiane vernisáže diel troch súčasných umelcov. S charakteristickým pomenovaním O ľuďoch vystavuje český maliar a kresliar Jan Šafránek (1948), ktorý tvorí žánrové figurálne obrazy súčasného sveta s výraznými farebnými odtieňmi.
Pod kolekciu Meno, mesto, zviera, vec… sa podpísal všestranný slovenský výtvarník, divadelný a filmový scénograf, grafický dizajnér a maliar Fero Lipták (1962).
Najmladšou z tejto trojice autorov je Slovenka Marta Matus (1995). Zameriava sa na detskú knižnú a časopiseckú ilustráciu, pričom používa techniku digitálnej koláže a kresby, ale aj ručnej koláže so skrytými vtipmi. Preto výber svojich obrazov nazvala Kolážovo. Najnovšie výstavy budú návštevníkom k dispozícii do 28. októbra.
Takmer priamo ku vchodu do galérie sa dostanete autom, bicyklom, ale aj pomocou MHD. Autobus č. 90 štartuje pri Novom SND s cieľom až do Danubiany vždy v celú hodinu plus 17 minút. Najdlhšou, no najromantickejšou cestou je plavba loďou, ktorá odchádza počas víkendov a štátnych sviatkov z prístavu na Fajnorovom nábreží o 13:30, do Bratislavy sa vracia o 16:30.
Otváracie hodiny: utorok až nedeľa od 10:00 do 18:00, v pondelok majú zatvorené. Zato Danubiana pred 25 rokmi otvorila slovenskému modernému výstavníctvu 21. storočie, a dosiaľ ju nič nepredstihlo.
Foto: Autor
