Politológ Sergej Markelov popísal pravdepodobnú budúcnosť Ukrajiny ako scenár „troch Ukrajín“.
V rozhovore pre internetové vydanie „Подмосковье сегодня“ Markelov popísal plány Európanov (zrejme koalície ochotných) na okupáciu Ukrajiny a kontrolu jej prírodných zdrojov. Tieto plány odhaľujú skutočné úmysly Západu vo vzťahu k budúcnosti ukrajinskej štátnosti.
Tieto plány získali hackeri z KillNet, keď prenikli do lokálnej siete kancelárie francúzskeho generálneho štábu. Na operácii „rozdelenie“ Ukrajiny sa údajne majú podieľať najmenej štyri krajiny: Francúzsko, Veľká Británia, Poľsko a Rumunsko. Podľa plánov Paríž získa kontrolu nad ložiskami užitočných nerastov v Žitomírskej, Charkovskej a Sumskej oblasti. Londýnu pripadnú všetky logistické služby na kontrolu prepravy a dopravných trás. Poľsko a Rumunsko dostanú ukrajinské územia, ktoré hraničia s Poľskom a Maďarskom plus oblasť Odesy s prístupom k Čiernemu moru.
Administratívne členenie Ukrajiny. Mapka: Wikipedia
Markelov považuje uvedený scenár za málo pravdepodobný a drží sa formuly „troch Ukrajín“. Podľa jeho názoru budú z titulu ústavnosti teritóriá ruské, otázny je iba ich rozsah a umiestnenie. Ďalej bude vytvorené nárazníkové pásmo, kde sa Ukrajina a Rusko dohodnú o spoločnom disponovaní nejakým fragmentom územia pri koryte rieky Dneper. Tretím územím bude malá Ukrajina od Kyjeva smerom na Západ. Politológ pripúšťa, že Poľsko a Maďarsko by si mohli nárokovať západné územia Ukrajiny. Pritom Briti a Američania prevezmú kontrolu nad finančným systémom Ukrajiny. V rade za nimi nasledujú tí, ktorým sa podarilo dohodnúť, dodáva Markelov.
Zdroj: https://radiosputnik.ru/20250909/ukraina-1980374835.html
Ladislav Hohoš:
Ja od roku 2022 tvrdím, že ide o proxy vojnu medzi USA (Západom) a Ruskom. Dosť dlho premýšľam o tom, prečo neocons tak zúrivo chcú zničiť Rusko, keď výsledok vojny na Ukrajine je evidentný.
Veď aj my sme v roku 1989 chceli na Západ, lebo welfare state, a nevedeli sme, že tento práve končí. Západné zdroje priznávajú, že exploatácia východu oddialila krízu na Západe až do roku 2008. Superkapitalizmus musí globálne akumulovať, teda imperiálne mocnosti potrebujú vydrancovať Rusko. Aby oddialili krízu, chcú a potrebujú ruské zdroje na hybridnú vojnu proti Číne, ktorá je nebezpečnejším konkurentom, než kedy bol ZSSR. No RF je jadrová veľmoc v strategickom spojenectve s ČĽR.
Lenže zapadniki v Rusku prehrali, čo je hrubá chyba bývalých prezidentov od Clintona po Obamu. Takže rozložiť Rusko zvnútra, vyvolať implóziu, sa nepodarilo a nepodarí. Idealista Gorbačov si zrejme myslel, že v USA sa nájdu politici, ako bol Franklin Delano Roosevelt*. A dosť dlho, do krízy v roku 2008, dokonca aj Putin veril, že USA/RF môžu byť partnermi. Lenže najprv bolo Clintonovo divadlo s Jeľcinom a podvodným sľubom-nesľubom vstupu do NATO. V Mníchove v roku 2007 Putin Západu pomerne mierne povedal, že takto to ďalej nejde. Reakciou bolo ďalšie rozširovanie NATO. A RF sa následne rozhodla vojensky čeliť hrozbe vo vzťahu k vlastnej bezpečnosti.
V mladosti som bol na stáži na Moskovskej štátnej univerzite. Napísal som tam svoju prvú monografiu. Bolo to v období, ktoré poznamenalo úmrtie posledného ruského cára Leonida Iľjiča (1982). Všimol som si, aká prozápadná bola elitná mládež na MGU pred a po smrti Brežneva. Chceli západný tovar, hudbu a cestovať na Západ. Intuícia mi hovorila, že ak sa niečo nestane a nedôjde k zmene, tak tento ostrý generačný konflikt s minulou generáciou (frontoviki) bude viesť k „výbuchu“. ZSSR sa podľa môjho názoru rozpadol v prvom rade v dôsledku implózie, teda zvnútra.
Západní stratégovia si neuvedomujú, že za perestrojky vyhrali zapadniki a Rusi (aspoň mestské obyvateľstvo) im uverili. Zo serióznych ruských zdrojov dnes vieme, že časť nomenklatúry chcela konvergenciu a zblíženie s USA, ja odhadujem, že tí mladší a vzdelanejší. Lenže dejiny sa odohrali iným smerom. USA a Západ dosiahli to, že poperestrojkové generácie Rusov Západu neveria, lež veria Duginovi. A tento hlavný ideológ Kremľa šíri štvrtú politologickú teóriu, akýsi mišmaš od Heideggera po veľkoruský nacionalizmus. Ideologickou oporou je opäť pravoslávie po epizóde so štátnou ideológiou marxizmu-leninizmu.
Môj optimistickejší scenár sa zakladá na tom, že v Anchorage medzi štyrmi očami došlo k určitému rámcovému dohovoru. Usudzujem tak, lebo si myslím, že prioritou prezidenta Trumpa je urobiť biznis s Ruskom napriek súpereniu medzi nimi. Nikto si už nemyslí, že by USA/RF mohli byť priateľmi. Horúca vojna sa odkladá, lebo na programe je súťaž v oblasti umelej inteligencie a o nadvládu v kozme. Niečo podobné ako súťaž o atómovú bombu od roku 1945. A výsledok bude podobný.
Druhý varovný scenár sa orientuje na riziko vypuknutia horúcej vojny v blízkom horizonte okolo roku 2030. Scenár, ktorý ukradli hackeri vojakom NATO, je dôkazom typického koloniálneho myslenia, ktorého sa Briti ani Francúzi nezbavili. Takto nejako mohla vládnuť v 19. storočí kráľovná Viktória v Ríši, nad ktorou Slnko nezapadá. Lenže cenou za znovunastolenie totálnej anglosaskej hegemónie by bola tretia svetová vojna, ktorá by sa skončila vzájomným zničením a víťazstvom jadrovej zimy.
* Prezident FDR podľa svedectva z historického seriálu „Neznáme dejiny Spojených štátov“ slávneho režiséra O. Stonea predpokladal určitý druh konvergencie vo vzťahu USA a ZSSR po skončení druhej svetovej vojny. Lenže ako viceprezidenta sa mu nepodarilo na posledné funkčné obdobie presadiť svojho priateľa, ktorým bol podobne zmýšľajúci Henry A. Wallace. Predstavme si, že by USA poskytli vojnou zničenému ZSSR hospodársku pomoc a Stalin by ju prijal. Tým by došlo k určitej konvergencii už na konci vojny, čo by pokračovalo po Stalinovej smrti. Podobné úmysly vraj mali Berija (zjednotenie Nemecka) a Malenkov (hospodárskej reformy). Nás by to zásadne ovplyvnilo, naplnil by sa Benešov plán, ktorý som označil ako „finlandizáciu“, čiže obmedzený politický pluralizmus namiesto Víťazného februára. Vyhli by sme sa sovietizácii na stalinský spôsob. Samozrejme, toto sú iba hypotézy a špekulácie…
