V rámci osláv Víťazstva – 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktorá sa v Číne oficiálne označuje za víťazstvo čínskej ľudovej vojny odporu proti japonskej agresii v antifašistickej svetovej vojne, sa 3. septembra uskutočnila na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) slávnostná vojenská prehliadka. Bola najväčšia v dejinách Číny a v tomto storočí asi aj najväčšia na celom svete. Konkurovať jej môžu len ruské vojenské prehliadky na Červenom námestí.
Pekinskú prehliadku 2025 nebudeme urážať porovnávaním s tým, čo predviedli ozbrojené sily USA na prehliadke 14. júna 2025 pri príležitosti 250. výročia svojho založenia, ktorú presadil Donald Trump (v ten deň mal aj narodeniny). Bolo tam, v USA, dobre zorganizovaných viac ako 6 000 vojakov, 150 vozidiel, 50 lietadiel a aj kone. Najmä dojem z pochodujúcich formácií bol však slušne povedané „rozpačitý“. Amerikanofili to zachraňovali heslom, že armáda sa má pripravovať na vojnu, a nie defilovať na slávnostiach.
Predsa však len spomenieme, že diametrálny rozdiel bol medzi tým, ako sa tvárili americkí a čínski vojaci. Bolo vidieť, ktorá strana dala do pochodovania viac ducha. Aj tu bolo zrejmé, že obrana vlasti je spojená s väčším nadšením ako príprava na expedičné vojny.
Medzinárodnopolitické aspekty pekinskej vojenskej prehliadky
Vojenská prehliadka v Pekingu má širšie medzinárodnopolitické súvislosti. Okrem toho, že išlo o symbolickú odpoveď v čínskom štýle na stupňujúcu sa sinofóbiu USA a NATO, nadväzovala na samit bezpečnostno-politickej Šanghajskej organizácie spolupráce v Tchien-ťine (slovenský normovaný názov mesta je Tiencin) 31. augusta a 1. septembra, ktorý bol najväčší v jej dejinách od vzniku v júni 2001. Na samite sa mimo vodcov 10 členských štátov organizácie zúčastnili aj vedúci predstavitelia 14 ďalších štátov a viacerých medzinárodných organizácií. Význam samitu zdôraznila aj účasť generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Viacerí účastníci samitu zostali v Číne a zúčastnili sa na slávnostnej vojenskej prehliadke.
Z čestnej tribúny, okrem domácich prominentov, sledovalo prehliadku 25 zahraničných vodcov, hláv štátov a vlád. Defilé sledovalo aj asi 50 000 divákov. Najprominentnejšími hosťami boli prezident RF Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un, ktorí na tribúne sedeli pri čínskom vodcovi. Hosťom bol aj predseda vlády SR Robert Fico, ktorý sa na prehliadke zúčastnil ako jediný vedúci predstaviteľ zo štátu EÚ a NATO. Ďalší hostia boli (uvedieme ich v abecednom poradí): Ilham Alijev (prezident Azerbajdžanu), Serdar Berdymuhamedov (prezident Turkménska), Luong Cuong (prezident Vietnamu), Miguel Díaz-Canel (prezident Kuby), Anwar Ibrahim (predseda vlády Malajzie), Uchnágijn Churelsuch (prezident Mongolska), Aleksandr Lukašenko (prezident Bieloruska), Šavkat Mirzijojev (prezident Uzbekistanu), Emmerson Mnangagwa (prezident Zimbabwe), Mohamed Muizzu (prezident Malediv), Khadga Prasád Šarma Oli (predseda vlády Nepálu), Nikol Pašinjan (predseda vlády Arménska), Masúd Pezeškján (prezident Iránu), Emomali Rachmonov (prezident Tadžikistanu), Denis Sassou-Nguesso (prezident Konžskej republiky), Norodom Sihamoni (kráľ Kambodže), Thongloun Sisoulith (prezident Laosu), Prabowo Subianto (prezident Indonézie), Šáhbáz Šaríf (predseda vlády Pakistanu), Kasym-Žomart Tokajev (prezident Kazachstanu), Aleksandar Vučić (prezident Srbska) a Sadyr Žaparov (prezident Kirgizska). Väčšina hostí bola z globálneho Juhu, čo znovu symbolicky poukázalo na formovanie nového svetového multipolárneho systému v protiklade k upadajúcemu medzinárodnému poriadku Západu podľa pravidiel, ktoré sú, navyše, iné pre Západ a iné pre „zvyšok“ sveta.
Viacerí hostia prišli s manželkami. Všetkých vítal Si Ťin-pching s manželku Pcheng Li-jüan, ktorá je obľúbenou speváčkou ľudových piesní. Pôsobila vo vojenskom súbore a má hodnosť generálmajorky. Ide o prvú ženu čínskeho prezidenta, ktorá ho sprevádza pri rôznych oficiálnych akciách.
Stručne o priebehu prehliadky
Gong oznámil začiatok slávnostnej prehliadky o 9.00. Ceremoniál otvorila hymna ČĽR a premiestnenie štátnej vlajky za sprievodu čestnej jednotky z Pamätníka ľudových hrdinov na miesto jej vztýčenia na severnej strane námestia. Zazneli aj delostrelecké salvy.
Potom vystúpil zhruba so štvrťhodinovým prejavom Si Ťin-pching, ktorý je nielen prezidentom ČĽR a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, ale aj predsedom Ústrednej vojenskej komisie ČĽR. Zdôraznil, že základným cieľom prehliadky na počesť 80. výročia Víťazstva je spomenúť si na dejiny, uctiť si padlých hrdinov a chrániť mier v záujme vybudovania lepšej budúcnosti. Poukázal na to, že pod zástavou zjednoteného národného frontu proti japonskej agresii čínsky ľud statočne bojoval s hrozným nepriateľom, vytvoril nový Veľký múr z krvi a mäsa a porazil okupantov. Vojna odporu čínskeho ľudu bola dôležitou súčasťou svetovej protifašistickej vojny. Za cenu obrovských obetí čínsky ľud prispel k zabezpečeniu mieru vo svete. Čínsky vodca pripomenul, že jeho národ sa nebojí sily a spolieha sa na vlastné schopnosti a odolnosť ľudí. Čínska ľudová oslobodzovacia armáda je silou, ktorej strana a ľud úplne dôverujú. Na novej ceste do novej epochy ľudia všetkých etnických skupín v krajine musia neochvejne ísť po ceste socializmu s čínskym špecifikom, niesť v sebe veľký duch odkazu vojny odporu a rozhodne postupovať napred. „Omladenie čínskeho národa“ je nezastaviteľné a vyzval na podporu budovania silnej krajiny cestou modernizácie v čínskom štýle.
Po prejave Si nastúpil do automobilu, v ktorom prijal hlásenie veliteľa prehliadky, obišiel nastúpené formácie, pozdravil vojakov a vrátil sa späť na tribúnu. Na oblohe sa objavili formácie vrtuľníkov. Niesli štátnu zástavu ČĽR, zástavu Komunistickej strany Číny a vojenskú zástavu Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. 26 vrtuľníkov vytvorilo obrazec 80, ktorý symbolizoval výročie Víťazstva. Na koniec tri vrtuľníky niesli veľké slávnostné heslá. Pochodovanie vojakov, jazda formácií a prelet lietadiel trvali zhruba hodinu.
Pochodovalo 13 peších práporov:
– prápor čestnej stráže ČĽR,
– prápor pozemných síl (v ktorom boli nástupcovia 8. armády a Novej 4. armády),
– prápor námorníctva,
– prápor letectva,
– prápor raketových síl,
– prápor protivzdušnej obrany,
– prápor kybernetických síl,
– prápor informačnej podpory,
– prápor logistických síl,
– prápor Ľudovej ozbrojenej polície,
– prápor záložných síl,
– prápor milícií (zložený len zo žien),
– prápor mierových síl OSN.
Zbrane defilovali v 22 formáciách. Ich prehľad nebudeme uvádzať a poukážeme len na to, že okrem tradičných pozemných prostriedkov, ako sú tanky, delá a obrnené vozidlá a prostriedkov protivzdušnej obrany a námorníctva, ako aj prostriedkov logistickej podpory, boli zaradené aj formácie najnovších zbraní. Išlo najmä o drony a lasery, ale aj „neviditeľné“ prostriedky a prostriedky informačného boja. Na záver išli dve jadrové raketové formácie. V prvej boli balistické strely odpaľované zo vzduchu (JL-1), medzikontinentálne balistické strely odpaľované z ponoriek (JL-3) a medzikontinentálne balistické strely (DF-61 a DF-31BJ). V druhej boli medzikontinentálne balistické strely DF-5C.
V preletových kolónach boli okrem už spomenutých vrtuľníkov lietadlá včasného varovania a riadenia, protiponorkové/námorné hliadkové lietadlo, lietadlo elektronického prieskumu, lietadlo elektronického boja, dopravné lietadlá, strategické lietadlá, bombardéry (jadrové, konvenčné a námorné útočné), lietadlá na doplňovanie palív, klasické stíhačky a „neviditeľné“ stíhačky (J-20 na dosiahnutie vzdušnej prevahy a viacúčelové J-35A), ako aj ďalšie prostriedky.
Spolu (aj s pochodujúcimi) išlo o 45 formácií, v ktorých bolo viac ako 10 000 vojakov, vyše 100 lietadiel a niekoľko stoviek zbraní a prostriedkov pozemných síl a námorníctva. Mnoho zbraní sa verejnej ukázalo prvýkrát a západní experti o nich všelijako špekulovali už dopredu. Už len tento základný zoznam je nevídaný a vojenskí odborníci budú mať na dlhý čas postarané o námet na hodnotenia a analýzy.
Záver
Impozantná, na hranici dokonalosti zorganizovaná vojenská prehliadka nemusí osloviť každého. Predsa však treba vysoko oceniť to, čo sme videli v defilé vojakov a vojenskej techniky v Pekingu. Zopakujeme to, čo sme už viackrát napísali, že Číňania viedli v minulosti mnoho vojen doma i za hranicami, ale nikdy nemali na rozdiel od Západu dobyvačný, okupačný charakter.
ČĽR by nemusela takto predvádzať rozsah a pripravenosť svojej vojenskej sily, keby sa proti nej nestupňovali slovné útoky USA a NATO o tom, že predstavuje „hrozbu“ pre ne. Ak sa po rozpade bipolarity súhlasilo so zjednotením Nemecka, prečo by nemalo dôjsť aj k zjednoteniu Číny, ktorá sa tiež rozdelila v tých historických časoch. Strata Taiwanu pre Západ by však znamenala stratu jedného zo základných nástrojov nátlaku na komunistický Peking. Najmä NATO na označovanie ČĽR za „hrozbu“ nemá dôvod, ale ani kompetencie. O to viac vykrikuje, lebo potrebuje pre svoje prežitie obraz nepriateľa. Už mu nestačí len Rusko, ktoré ho máta najmä v Európe, ale zaraďuje tam aj Čínu, lebo sa chce nafúknuť na „globálny“ pakt. Peking roky zdôrazňuje, že nijaký štát na svet nepovažuje za svojho nepriateľa, hoci s viacerými má zložité vzťahy.
Podali sme len stručný medzinárodno-politický a vojensko-technický náčrt prehliadky v Pekingu. Jej globálnym bezpečnostným súvislostiam sa treba venovať samostatne a ohliadnuť sa po nich po nejakom čase, keď odznejú aj podrobnejšie západné ohlasy na ňu.
