Pred x-rokmi (ale nie až tak dávno) som sa z titulu svojej funkcie zúčastnil jedného sedenia v hlavnom meste Kazachstanu, kde sa preberala téma prechodu z cyriliky na latinku. Túto tému verejne vo vnútrokazašskom politickom diškurze otvoril terajší prezident Kasym-Žomart Tokajev.
Vtedajší prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev povedal – parafrázujúc -, že prechod na latinku je dôležitý, lebo vedecké poznatky sú fixované zväčša v anglickom jazyku, a preto treba prijať latinku, aby sa v Kazachstane ľahšie učili po anglicky.
Lenže v tej dobe bolo 85 % kazašských dizertačných prác písaných v ruskom jazyku a skoro 90 % vedeckých publikácií v univerzitných knižniciach Kazachstanu bolo v ruskom, resp. kazašskom jazyku. To sa, samozrejme, môže administratívnym zásahom „zhora“ zmeniť a aj sa to mení.
Lenže dlhodobo narastá počet dizertačných prác v kazašskom jazyku, ktoré sú na globálnej vedeckej platforme použiteľné asi tak ako tie v slovenskom jazyku. Ale aj keď to vyzerá ako najdôležitejšie, koncepčne bolo dôležitejšie pochopiť inú tézu. Prezident N. Nazarbajev sa vtedy vyjadril: „… ale ak príde čas a bude treba, budeme sa učiť po čínsky…“[1]
Čas sa blíži
Ostatný týždeň sa v Číne stalo veľmi veľa. Kúzlo novej doby je v tom, že v Číne sa počas summitu Šanghajskej organizácie spolupráce spustil asi nezadržateľný proces formovania nového typu (modelu) medzinárodných vzťahov.
Tu možno súhlasiť s názorom komentátora Andrewa Korybka, že tento proces bude trvať dlhý čas, „… možno dokonca jednu generáciu alebo dlhšie…“[2]
Len otázkou je, čo je to jedna generácia? Ak zoberiem do úvahy, že volebné právo z pôvodných dvadsaťjeden rokov sa postupne znížilo na osemnásť, dnes progresívci hovoria o šestnástich rokoch (plus demokratické pravidlá ignorujúca korešpondenčná voľba na diaľku) s perspektívou zníženia na štrnásť. Takže tá jedna generácia má iný parameter než vtedy, keď platili rozumné pravidlá hry.
Účasť K.-Ž. Tokajeva na podujatiach v Číne potvrdila, že Kazachstan je veľmi, ale veľmi relevantným hráčom v rámci geopolitiky Eurázie. Napokon, že je politicky a ekonomicky vplyvnou členskou krajinou Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS)[3]. Tu treba pripomenúť (okrem parametra počtu obyvateľov) aj (ale najmä) to, že väčšina krajín sveta, ktoré vlastnia legálne a aj zatiaľ nelegálne jadrové zbrane sú členmi ŠOS (Čína – 260 bojových hlavíc, India – 120, Pakistan – 120, Ruská federácia – 7 700, Severná Kórea – 8 a de facto aj Irán…). Mimo sú legalisti z USA (7 700 bojových hlavíc), Veľkej Británie (225) a Francúzska (30).[4] No a Izrael (80) má aj v tomto smere generálny pardon. Tento štát je nukleárna enigma a je jedinou krajinou s jadrovými zbraňami na Blízkom východe, ktorá to sebe dopraje, ale iným nie.
Efektivita cesty do Číny
Prezident Kazachstanu sa okrem aktívnej účasti na summite ŠOS a summite ŠOS plus zúčastnil aj na slávnostnej vojenskej prehliadke v Pekingu, z ktorej našim akože vojenským expertom a akože bezpečnostným analytikom plateným z Bruselu, Londýna, či cez GLOBSEC jednoducho spadla sánka.
Ak máte chvíľu času, pozrite si záznam z tejto dôležitej udalosti.[5] V stopáži 51,12 je jasne vidieť, že celej prehliadke dominujú dve vlajky bývalého Sovietskeho zväzu a vlajka Čínskej ľudovej republiky.
Dôležitosť tohto faktu a prítomnosti slovenského predsedu vlády R. Fica na tomto podujatí je nielen vzdaním holdu a úcty obetiam druhej svetovej vojny, pripomenutie si 80. výročia jej ukončenia, ale najmä (hlavný odkaz) konštatovanie, že progresivistické prepisovanie novodobej histórie je neprijateľné a nakoniec pre jej iniciátorov nebezpečné.
Nárast neonacizmu a neofašizmu na postbanderovskej Ukrajine s režimom V. Zelenského, ale aj v postnacistickom Nemecku, postfaštickom Taliansku, poskoloniálnej Veľkej Británii, v neduživých postsovietskych štátikoch, ako Litva, Lotyšsko a Estónsko, v krajinách Západu s predstieranou demokraciou, ale aj v Čechách, kde vlaje viac cudzích štátnych vlajok než tá historicky Česko-Slovenská, a zdechovčinami atakovanom Slovensku, potvrdzuje, že ak nepoznáš vlastnú históriu a nevieš sa z nej poučiť, budeš si ju musieť prežiť znovu.
Dynamika je na Východe
Okrem týchto multilaterálnych podujatí a protokolárneho podujatia prezident Kazachstanu slávnostne otvoril v Pekingu Kultúrne centrum Kazachstanu v Číne (ako sa vyjadril: „… ide o vyjadrenie úcty Kazachstanu čínskemu ľudu, pričom kultúra je zlatý most spájajúci rôzne národy…“)[6] a vystúpil s hlavným prejavom na VIII. zasadnutí Kazašsko-čínskej obchodnej rady.[7]
Prezident K.-Ž. Tokajev pri prejave.
Tu by mali spozornieť slovenskí apologéti, ktorí už viac ako tridsať rokov hovoria o ekonomickej dimenzii diplomacie, ktorá sa aj pod súčasným vedením MZVEZ SR (pod gesciou ŠTAT2 R. Chovanca) neposunula ďalej, než ako tomu bolo v minulosti – rušenie a otváranie úradov, vytváranie lukratívnych pozícii v zahraničí, bez ekonomickej zainteresovanosti. Jediné nóvum je, že z Hlbokej ul. (sídlo MZVEZ SR) sa najnovšie vysielajú do sveta ako slovenskí veľvyslanci dvadsiateho prvého storočia „perspektívni“ sedemdesiatnici (a viac)…
Takže 2. septembra 2025 sa konalo v Pekingu spomenuté zasadnutie obchodnej rady, ktorého sa zúčastnilo viac ako 500 zástupcov podnikateľských kruhov z Kazachstanu a viac ako 70 zástupcov hlavných (vedúcich) čínskych korporácii. Za čínsku stranu bol hlavným rečníkom prvý podpredseda Štátnej Rady Čínskej ľudovej republiky a člen sekretariátu a predsedníctva ÚV KS Číny Dīng Xuēxiáng.
Počas zasadnutia obchodnej rady bolo podpísaných 70 bilaterálnych obchodných dokumentov v hodnote (a teraz pozor!) 15 mld. $.
Čo povedal prezident
Prezident K-Ž. Tokajev vo svojom prejave na zasadnutí Kazašsko-čínskej obchodnej rady akcentoval, že osud tak rozhodol, že Čína je jeden z dôležitých susedov Kazachstanu. Pripomenul, že Čína je globálnou mocnosťou, súčasne strategickým partnerom Kazachstanu, s ktorým má Kazachstan obchodný obrat (za rok 2024) na úrovni 44 mld. $, pričom úroveň priamych čínskych investícií do ekonomiky Kazachstanu sa zatiaľ (to slovo „zatiaľ“ je dôležité!) ustálil na úrovni 27 mld.$.
Ďalej K.-Ž. Tokajev prezentoval svoju krajinu ako „… dynamicky rozvíjajúci sa útvar, ktorý predstavuje najväčšiu ekonomiku v Strednej Ázii, ktorá má stabilný vývoj…“. Pritom definoval niekoľko priorít, ktoré by mali zvyšovať kvalitu vzťahov medi Pekingom a Astanou (a vice versa).[8]
Po prvé, treba zdôrazniť tému dopravy a logistiky a zásadný projekt Jeden pás, jedna cesta, pričom (z pohľadu Kazachstanu) až 85 % všetkých kontinentálnych tranzitných dodávok z Číny do Európy prechádza cez Kazachstan.
Druhou prioritou spolupráce Astany a Pekingu je oblasť v energetickej oblasti (napr. modernizácia, za účasti čínskej korporácie CNPC, veľkej, ak nie pre Kazachstan rozhodujúcej rafinérie v Šymkente).
Po tretie, spolupráca v oblasti jadrovej energetiky (participácia čínskych firiem a expertov na budovaní prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane). Tu treba spomenúť, že K.-Ž. Tokajev a Si Ťin-pching sa dohodli na strategickom partnerstve v tejto sfére, čo predpokladá nárast čínskych investícií do jadrového segmentu kazašskej ekonomiky, no a, samozrejme, dodávky špeciálnych technológií a prípravu špecialistov (Kazachstan už začal prípravy na vybudovanie dvoch jadrových elektrární.)
Ďalšou tému je spolupráca Číny a Kazachstanu v agropriemysle. Nezabúdajme, že Kazachstan je podľa rozsahu poľnohospodársky využívaných plôch na šiestom mieste na svete, pričom pravidelne sa zaraďuje medzi prvú svetovú desiatku najväčších exportérov obilia. Do sveta cca desať miliónov ton pšenice a cca dva milióny ton múky. Preto je pre Astanu dôležitý čínsky trh, pričom (podľa vlastných vyjadrení) je schopná dodávať (s garanciou) dva milióny ton obilia ročne. A nielen trh v Číne. V Žambulskej oblasti Kazachstanu už úspešne vyvíja činnosť projekt čínskej spoločnosti Fufeng Group, ktorá zabezpečuje spracovanie kukurice a jej export nielen do Číny, ale aj smerom do Európy. A možno v Trnave na Trstínskej ceste už skladujú kukuricu z Kazachstanu, ktorú dodala niektorá agilná čínska firma. Ale to dnes nikto, pre istotu na Slovensku neprizná, ale za to kukurica nemôže.
Perspektívnou oblasťou, podľa kazašského prezidenta je aj, alebo najmä(!), sféra digitalizácie. Kazachstan ústami svojho prezidenta podporil čínsku iniciatívu vytvorenia Globálnej organizácie spolupráce v sfére umelej inteligencie, pričom Astana ponúka pre spoluprácu kazašské centrum Medzinárodného centra umelej inteligencie ALEM. A aj projekt nového mesta Алатау Қаласы – Alatau City.[9]
No a na záver – ide o rozšírenie a upevnenie kazašsko-čínskych obchodných a podnikateľských kontaktov vo finančnom sektore na báze Medzinárodného finančného centra v Astane, ktorý vznikol ako pozitívny relikt EXPO Astana 2017. Momentálne s centrom spolupracuje 4 200 spoločností z necelého sveta a 850 ich je z Číny.
Family foto zo zasadnutia Kazašsko-čínskej obchodnej rady.
Tu treba povedať, že v čase vzniku tohto centra slovenská strana na ponuku kazašskej strany nie že nereflektovala, ale ani nereagovala![10]
Aké bude ďalšie smerovanie?
Čína, dnes už ako nespochybniteľný globálny fenomén, je hlavným partnerom Kazachstanu v mnohých oblastiach – biznis nevynímajúc, ako už bolo uvedené. Prezident K.-Ž. Tokajev (vzdelaním sinológ) sa vyjadril, že Astana si dáva za cieľ v budúcej päťročnici latku posunúť vyššie a ešte vyššie.
A vraj je na to silná politická vôľa. Ako v Pekingu, tak aj v Astane. Nakoniec Kazachstan má celkovú dĺžku svojej štátnej hranice 12 560 km, z toho s Ruskou federáciou 6 500 km a len s Čínou 1 400 km, čo je tiež predpoklad k dobrým obchodným a cezhraničným vzťahom. [Len na ilustráciu, Slovensko má celkom dĺžku štátnej hranice 1 652,2 km a 97,8 km hranice s Ukrajinou si nevie (nechce?) ustrážiť pred nelegálnym dovozom tovaru (pašovaním).]
Nuž na mieste je potom korektná otázka: Už nastáva, alebo nastal, z pohľadu Astany, čas sa začať učiť po čínsky?
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Fotozdroj: www.akorda.kz
[1] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/od-azbuky-k-latinke-kazachstan-po-rozhodnuti/
[2] https://noveslovo.eu/komentare/sanghajska-organizacia-spoluprace-brics/
[3] Bližšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/dolezity-summit-sanghajskej-organizacie-spoluprace/
[4] Deväť atómových: krajiny, ktoré strašia svet jadrom | Aktuality.sk
[5] Pozri napr.: https://www.youtube.com/watch?v=6HZNCWr6JTs
[6] Slovensko má záujem otvoriť kultúrny inštitút v Pekingu do konca roka 2025. Zároveň je čínskej strane ponúknutá možnosť zriadiť Čínsky kultúrny inštitút v Bratislave.
[7] https://akorda.kz/kz/memleket-basshysy-kazak-kytay-iskerlik-kenesinin-segizinshi-otyrysynda-soz-soyledi-2810
[8] Pozri: https://akorda.kz/ru/glava-gosudarstva-vystupil-na-vosmom-zasedanii-kazahsko-kitayskogo-delovogo-soveta-28842
[9] Toto kazašské mesto budúcnosti sa má stať akýmsi regionálnym centrom inovácií, kryptoindustrie a technologického biznisu.
[10] Pozn.: ministrom financií bol vtedy Peter Kažimír (Hlas) a ministrom hospodárstva Peter Žiga (Hlas).
