A ešte niečo politicky aktuálne z Biškeku

Podľa dátumu sú prázdniny vo svojom finále. Súčasťou konca prázdnin na Slovensku je aj fakt, že sa v obsahovo podpriemerných miestnych celoplošných televíziách prezentujú (najmä vo vzťahu k záverom z Aljašky či priznaní smutnej vojenskej porážky ukrajinského režimu) rôzni politologizujúci „politológovia“ a analyzujúci „analytici“. Politický proces niekde inde o vo svete však ide svojou cestou.

Apropo, čo sa týka slovenských televíznych akože „politológov“ a „analytikov“, tak platí staré známe, že prázdny sud najviac duní!

No ale vráťme sa k téme politických procesov v Kirgizsku, ktorý sme čiastočne spomenuli na stránkach SLOVA minulý týždeň v komentári Horúce politické leto v Kirgizsku.[1]

Zmena volebného systému

Prezident Kirgizska Sadyr Žaparov o. i. podpísal aj ústavný zákon Kirgizskej republiky „O zmenách v ústavnom zákone Kirgizskej republiky O voľbách prezidenta Kirgizskej republiky a poslancov Žogorku Kenešu Kirgizskej republiky“ číslo 113/2025 („Кыргыз Республикасынын Президентин жана Кыргыз Республикасынын Жогорку Кеңешинин депутаттарын шайлоо жөнүндө“. Кыргыз Республикасынын конституциялык Мыйзамына өзгөртүүлөрдү киргизүү тууралуу).[2]  

Tento bol prijatý na zasadnutí kirgizského parlamentu dňa 30. apríla 2025 a následne 9. júla 2025.

Iniciátorom bola skupina poslancov Žogorku Kenešu, ktorá si dala za cieľ: … reformu volebného systému v Kirgizsku a tiež zvýšenie bonity priezračnosti a rovnosti volieb… Tak sa pozrime na to, ako sa im to teoreticky podarilo či nepodarilo.

Historická evolúcia volebného systému Kirgizska

Podľa oficiálneho stanoviska kancelárie kirgizského prezidenta[3] touto ústavnou zmenou Kirgizsko odstupuje od tvrdej voľby poslancov na základe straníckeho princípu, teda vidíme odklon od systému straníckej volebnej prevahy.

Pre potrebu volieb sa v krajine vytvorí 30 (slovom tridsať) viacmandatových teritoriálnych volebných okruhov, v ktorých sa budú voliť traja poslanci – z ktorých minimálne jedna musí(!) byť žena.

Zákon tiež predpokladá, že vo voľbách môže byť využité dištančné, alebo elektronické hlasovanie. Slovíčko „môže“ znamená, že rozhodnutie o tom musí byť prijaté príslušnou autoritou súbežne s oficiálnym vyhlásením volieb. Konkrétne ide o Ústrednú komisiu pre voľby a realizáciu referend Kirgizskej republiky (Кыргыз республикасынын шайлоо жана референдум өткөрүү боюнча борбордук комиссиясы).[4]

Vplyv politických strán sa udržiava tým, že v rámci viacmandátových teritoriálnych okruhov majú právo navrhovať svojich kandidátov. Plus je doplnená možnosť kandidovať ako občan – formou samo-navrhnutia.

Čo sa teda konkrétnejšie mení

Pozrime sa podrobnejšie na dikciu tohto ústavného zákona,[5] resp. vypreparujme z neho tie zásadné zmeny a úpravy:

1. ako sa budú konať voľby – ako sme už uviedli, budú sa konať v 30-tich volebných okruhoch, kde v každom dôjde k voľbe troch kandidátov, ktorí získajú najviac hlasov, pričom politické strany musia akceptovať zastúpenie maximálne 70 % kandidátov jedného pohlavia;
2. zmeny v registrácii a hlasovaní – podmienkou účasti vo voľbách je, že politické strany musia deponovať volebnú zálohu vo výške 3 mil. somov a samokandidáti 100 tis. somov (KGS).[6] Samotný proces registrácie kandidátov sa uzatvára 40 dní pred voľbami. Pri rovnakom počte hlasov mandát získava ten kandidát, ktorý bol skôr oficiálne registrovaný;
3. aký je proces registrácie – doteraz sa volilo 54 poslancov podľa proporcionálneho (straníckeho) systému a 36 v jednomandátových okruhoch. Zmeny v zákone znamenajú prechod na viacmandátový systém – 30 viacmandátových okruhov, kde sa budú voliť traja poslanci. Všetci poslanci budú zvolení na základe počtu získaných hlasov. Kandidát musí mať trvalý pobyt a nepretržite žiť v Kirgizku minimálne päť rokov pred svojou kandidatúrou, pričom sa akceptuje neprítomnosť v krajine do šiestich mesiacov v roku v súvislosti so služobným pobytom v zahraničí. Politické strany môžu ako kandidátov navrhovať aj takých, čo nie sú členmi strany, ale nesmú dať na kandidátku členov iných politických strán. Navyše minimálne 30 mandátov je blokovaných pre ženy, ktoré získajú najviac hlasov vo svojich volebných okruhoch;
4. opakované voľby – v prípade že voľby budú uznané (ako celok, alebo v konkrétnom okruhu) za neplatné a kandidáti, registrovaní vo viacmandátovom volebnom okruhu teda neboli zvolení, vyhlasujú sa opakované voľby;
5. kedy môže dôjsť k strate mandátu – poslanec Žogorku Kenešu môže predčasne ukončiť svoj mandát:[7]
6. dobrovoľné odovzdanie mandátu – ak sám podá zvolený poslanec písomnú informáciu o zložení mandátu, alebo odíde zo svojej politickej frakcie
7. strata spôsobilosti – ak súd uzná poslanca nespôsobilým, automaticky stráca mandát;
8. úmrtie – v tomto prípade nastupuje do parlamentu nasledujúci kandidát v poradí;
9. nezvestnosť, alebo vyhlásenie smrti súdom – ak súd oficiálne vyhlási poslanca za nezvestného, alebo rozhodne o jeho úmrtí;
10. rozhodnutie súdu o vine – ak je poslanec obvinený a súdom právoplatne odsúdený, stráca právo byť poslancom;
11. nezlučiteľnosť – ak poslanec prijme prácu, ktorá nie je kompatibilná s jeho mandátom a dobrovoľne sa nevzdá mandátu;
12. opustenie krajiny – ak sa poslanec presťahuje do zahraničia, kde získa dlhodobý pobyt;
13. zmena občianstva – ak sa zistí, že poslanec má aj iné občianstvo;
14. absencia – ak poslanec bezdôvodne nepracuje ako poslanec desať a viac dní počas rokovania konkrétnej schôdze – jeho mandát sa pozastavuje;
15. vyhlásenie volieb neplatnými – ak príslušný súd rozhodne, že príslušná voľba, voľby boli neplatnými.

Ešte treba pripomenúť, že kandidát, ktorý získal vo voľbách, mandát je povinný do troch dní oznámiť Ústrednej volebnej komisii, že jeho nový mandát nie je v rozpore s jeho neposlaneckými aktivitami. Ide o tie, ktoré by mohli byť v rozpore s prípadným konfliktom záujmom.[8]

V prípade, že novozvolený poslanec nesplní tieto požiadavky v stanovenej lehote, automaticky tento poslanecký mandát sa presúva na nasledujúcu kandidatúru, ktorá získala najviac hlasov v konkrétnom volebnom obvode.

Boj proti politickej korupcii

Na záver možno len napísať, že aj Slovensku by prospel efektívny, a nie propagandistický boj (cez optimalizáciu volebného zákona) proti politickej korupcii, čo však pri fakte, že napr. tu máme brzdy v podobe už známych politických subjektov: SaS, Progresívne Slovensko, Demokrati, HLAS(!) či Hnutie Slovensko…, v politickom „preddverí“ tu máme novovznikajúce subjekty: Jilo, Jednotní Slovania, Farmárske hnutie, Dunaj, Košické hnutie 2030, Spoločnosť Slovensko, Právo na pravdu, Roma Východ, Spoločný Cieľ alebo Východné pobrežie, takže tu máme na tejto ceste problém. Dosť veľký problém!

Boj proti politickej korupcii prostredníctvom skvalitnenia volebného systému (nielen v Kirgizsku) môže znamenať len jediné – zvýšenie úrovne dôvery občanov voči svojim volebným zástupcom.

Niekomu však záleží na tom, aby bola dôvera na úrovni NULA.

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

Foto: Autor

[1] Pozri: Horúce politické leto v Kirgizsku – Noveslovo
[2]  Text pozri: https://cbd.minjust.gov.kg/230027968/edition/33028/ru
[3] www.president.kg/ru/news/21/39229
[4] www.shailoo.gov.kg/kg/
[5] https://base.spinform.ru/show_doc.fwx?rgn=45509
[6] Pozn.: podľa oficiálneho kurzu – 1,- € = 102,2 KGS
[7] https://fergana.agency/news/138297/
[8] www.uz.kursiv.media/2025-06-09/zhaparov-izmenil-konstituczionnyj-zakon-o-vyborah-prezidenta-kyrgyzstana/