Nepýtali sa, aký to bude mať význam, nefrflali na odbory, ale spoločne niekoľkými štrajkami dotlačili zamestnávateľa k dohode v prospech zamestnancov.
V spoločnosti Crown Bevcan vo východoslovenskom Kechneci sa 7. decembra štrajkovalo. Prvýkrát. Zamestnancom došla trpezlivosť s vedením závodu, ktorý sa napriek nadpriemerne ziskovému predchádzajúcemu roku (zisk 1,3 milióna eur v roku 2021) bránil pridať svojim zamestnancom 10 % k ich platom. Vyjednávanie o novej kolektívnej zmluve sa naťahovalo už od leta. Bez výsledku. Nepomohol ani sprostredkovateľ ministerstva práce.
Preto zamestnanci 7. decembra prerušili na štyri hodiny výrobu.
A 10. decembra opäť.
A 12. decembra znovu.
A takisto aj 17. a 18. decembra.
Dovedna päťkrát. Nerezignovali, nehľadali výhovorky, prečo sa do ďalšieho štrajku už nezapojiť, a preto dosiahli svoje. V januári sa rokovania s vedením závodu obnovili a podarilo sa uzavrieť novú kolektívnu zmluvu na dva roky. Mzdy porastú v roku 2023 a rovnako tak aj v roku 2024 o 8 %. Nie je to síce pôvodne požadovaných 10 %, no na druhej strane si v tomto roku zamestnanci prilepšia aj o jednorazový príspevok vo výške 350 eur, ktorý +/- kopíruje chýbajúce dve percentá.
V poslednom období sa na našich pracoviskách čoraz viac udomácňuje jednota – v BPC Beluša, v Crown Bevcan Kechnec a najnovšie aj v Košiciach, kde zamestnanci miestneho dopravného podniku vstupujú zajtrajším dňom do ostrého štrajku.
Takéto epizódy z konkrétnych pracovísk vo mne posilňujú nádej, že Slováci nie sú národom ufrflancov, ktorí len hľadajú výhovorky, prečo si neotvoriť ústa za svoje práva, ale že sa pomaly učíme jednote, solidarite a odhodlaniu.
Pevne verím, že takýchto príkladov bude len a len pribúdať!
(Status na FB 13. februára 2023)
