A Seymour Hersh: Bidenovo posledné hurá
V slovenskom parlamente prechádza vydieranie príživníkov do konečnej fázy. Poslanec Huliak sa oháňa svojimi sto desiatimi tisícmi hlasov, ktoré získal vo voľbách a zabudne dodať, že tak trochu spolu s Dankom hrali s kartou pod stolom – spolčili sa, ale nie pod vlastnou značkou, lebo s tou by boli zostali pred bránami parlamentu všetci. Vyzeralo to ako geniálny ťah. Nech neprepadnú národné hlasy! Ak by boli už vtedy priznali farbu, museli by so svojimi ministraničkami vytvoriť zákonom predpísanú koalíciu a získať 7 percent, nie päť, ako keď sa viezli pod zástavou SNS. Preliezli krkolomne a dali možnosť vzniku koalície Smer – SSD, Hlas – SD, SNS. Vládu čaká ťažkú cesta, od začiatku je medzinárodne odstrkovaná do kúta, lebo nie je dosť bruselská a dosť atlantická. No našich „národných“ hrdinov zaujíma iba prístup k žľabu, veď na to do tej veľkej politiky išli, aby sa nachlípali. Danko chce byť so svojím jediným mandátom za SNS predsedom parlamentu, Huliak a jeho dvaja poslanci chcú ministerstvo. Veď keď môže byť minister Taraba a Šimkovičová, prečo oni nie?! A my, ktorí sme tejto vláde dali hlas, zhrozene sledujeme, ako sa k nám blíži vojna. A ako sa bude treba proti šialencom, ktorí začnú vyzývať do zbrane, postaviť. S kým?!
Zatiaľ, čo musíme sledovať túto príšernú nenažranosť, denne vypúšťa pravdepodobne cielené informácie New York Times, hlásna trúba amerických Demokratov, ale aj porazený Biden osobne.
Seymour Hersh vo svojom novom blogu, (26. novembra 2024), ktorý nazval Bidenovo posledné hurá proti Rusku a Putinovi, sleduje stupňujúcu sa frustráciu tejto chromej kačice. Pripomenula mu satirickú novelu Nathanaela Westa z roku 1933 Miss Lonelyhearts. Publicistka novín v New Yorku dostane list od dospievajúceho dievčaťa, ktoré o sebe hovorí, že má predpoklady stať sa Miss, lebo je štíhla a všetci sa za ňou obzerajú, no nikdy nemala rande. A pýta sa – môže to byť preto, že nemá nos? Táto scéna zišla Seymourovi na myseľ tento týždeň, keď uvažoval o horkosti prezidenta Joea Bidena. Zdá sa byť plný nevôle, pretože skupina bigwigov z Demokratickej strany, vedomá si toho, že zlyháva, ho prinútila vzdať sa kandidatúry a odovzdať boj proti Donaldovi Trumpovi viceprezidentke Kamale Harrisovej. No a tá nedokázala poraziť Trumpa ako on, Biden, v roku 2020.
Prezident už nehovorí o svojej neúspešnej politike na Blízkom východe, hoci americké bomby a iné zbrane stále prúdia do Izraela a rozosievajú smrť. Biden sa teraz snaží zastaviť svoje straty vo vojne Ukrajiny s Ruskom. Pred týždňom dal ukrajinskej vláde povolenie odpáliť dlho zadržiavanú pokročilú americkú balistickú strelu, o niekoľko dní neskôr sa rozhodol poskytnúť Ukrajine nášľapné míny schopné mrzačiť a zabíjať mladých aj starých, priateľských, aj nie.
Podľa informácií S. Hersha strategické dôsledky prezidentovej eskalácie – Biden aj ruský prezident Vladimir Putin majú jadrové bomby na dosah ruky – neboli v Pentagóne úplne analyzované a niektoré dôležité úrady, ktoré majú na eskaláciu určite odlišné názory ako Biden, nikdy neboli požiadané o analýzu. Po Bidenovom rozhodnutí (a odpálení rakiet) Putin odpovedal na eskaláciu odpálením ruskej balistickej rakety schopnej niesť jadrovú nálož a povedal, že regionálny konflikt „teraz nadobudol prvky globálneho charakteru“. Denník New York Times poznamenal, že táto reakcia „bola určená na vzbudenie strachu v Kyjeve a na Západe“.
Putinovo výslovné varovanie prišlo deň po Bidenovom rozhodnutí povoliť použitie amerických protipechotných nášľapných mín v snahe spomaliť ruský postup v regióne Donbas. Ani Washington, ani Moskva nie sú signatármi medzinárodnej zmluvy o zákaze mín, ktorú podpísalo 164 strán, ale Bidenovo rozhodnutie použiť túto ničivú zbraň kritizovali všetky organizácie pre ľudské práva.
Medzitým vyčerpaná ruská aj ukrajinská armáda bojujú proti sebe, ruská postupuje proti svojmu nedostatočne vybavenému nepriateľovi. Úspešný prienik Ukrajiny do Kurska, dejiska dramatickej nemeckej porážky v druhej svetovej vojne, je teraz objektom brutálneho ruského protiútoku s obrovskými ukrajinskými stratami na mužoch a technike. Dlhodobá prognóza pre ukrajinskú armádu zostáva hrozivá.
Prečo Putin, očividne nahnevaný na Bidenovu ochotu nechať Zelenského vypustiť rakety na ruské ciele, nemieni ísť naplno proti oslabenej ukrajinskej armáde a hlavnému mestu Kyjev?
Odpoveďou by mohla byť správa od Donalda Trumpa, ktorý nominoval najneskúsenejší a politicky najradikálnejší kabinet v americkej histórii. Trump často na verejnosti poukazuje na to, že Amerika nebola vo vojne počas jeho prvého funkčného obdobia prezidenta, ktoré sa skončilo v januári 2021, pričom bez problémov zabúda na okupáciu Afganistanu, ako aj na vojenské operácie USA inde vo svete. Bol dôsledným podporovateľom Izraela a absolútnym zástancom súčasnej izraelskej vojny proti Hamasu, ktorá sa pretavila do krutého vraždenia obyvateľstva Gazy. Všetky jeho doterajšie nominácie v budúcej vláde zdieľajú v zahraničnej politike horlivý záväzok a nespochybniteľnú podporu Izraelu.
Rusko je iná vec. Trump svoju pozíciu chrakaterizoval presne v septembrovej debate s Kamalou Harrisovou. A to, čo povedal vtedy, je v súlade s tým, čo teraz vidíme.
Povedal: „Keby som bol prezidentom, vojna by sa nikdy nezačala. … Putina poznám veľmi dobre. Nikdy by to neurobil. … aby išiel naUkrajinu a zabil milióny ľudí. … Skončím vojnu s Ruskom a Ukrajinou.“ V tej chvíli dodal: „Ak budem zvolený za prezidenta, urobím to ešte predtým, ako sa stanem prezidentom. … Je to vojna, ktorá sa sama nevie dočkať, kedy bude urovnaná.“
Jeden z moderátorov položil otázku: „Chcete, aby Ukrajina vyhrala túto vojnu?“ Bola to otázka, na ktorú by viceprezident musel povedať áno. Trump nie. „Chcem, aby sa vojna zastavila,“ povedal. „Chcem zachraňovať milióny životov zbytočne zabitých ľudí.“ A o Putinovi dodal: „Má niečo, čo iní ľudia nemajú: má jadrové zbrane!“
Počty obetí, o ktorých Trump hovoril, sú možno nižšie, ale zdá sa byť dôveryhodné, že o porozumení mechanizmov na ukončenie vojny sa diskutovalo medzi neformálnymi poradcami Trumpa a Putina. Podľa spoľahlivého zdroja Seymoura Hersha sú medzi tými, ktorí zastupujú týchto dvoch mužov „linky sú otvorené“.
Odborníci vo Washingtone, ktorí poznajú ruské politické záležitosti, mu tiež povedali, že Putin nechce uzavrieť dohodu so Zelenským, „kým nebude spoľahlivý a pripravený“ – čo znamená, že počká do zavŕšenia ofenzívy v Donecku a Kursku. V Moskve údajne panujú obavy z rozsiahlej spravodajskej a operačnej činnosti na Ukrajine, o ktorej sa predpokladá, že ju organizujú americké a britské agentúry.
Biden počas svojho prezidentovania Putina nazýval „vojnovým zločincom“, „vražedným diktátorom“ a „čistým zločincom“. Je dobre známe, že v roku 2011 sa počas stretnutia v Moskve zahľadel Putinovi do očí a povedal mu: „Nemyslím si, že máte nejakú dušu.“ Putin podľa Bidena odpovedal: „My dvaja si rozumieme.“
Putina, bývalého sovietskeho spravodajského agenta, ktorý je brutálny voči svojim politickým oponentom a riadi vládu, ktorá zatvára zahraničných novinárov do väzenia, napriek tomu mnohí v americkej spravodajskej komunite považujú za kompetentného a informovaného vodcu.
Či sa vražedná vojna na našom blízkom pohraničí skončí nejakou mierovou dohodou, to ukáže už veľmi blízky čas. A čo sa stane so slovenskou vládou, ktorú odmietajú podporiť príživníci a iní potenciálni vydierači, to bude naša lekcia do budúcich (možno predčasných) volieb.
