Klerikalizmus prekvitá a politici na to kašlú

Slovensko sa tvári ako sekulárny štát, ktorý sa v zmysle Ústavy SR „neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“ pri súčasnom zaručení úplnej náboženskej slobody veriacich. Pokiaľ druhá časť je naplnená do dôsledkov, prvá sa zásadným spôsobom a trvale porušuje, a to zasahovaním klerikálov v politických stranách a cirkví do chodu štátu. Náboženskí fundamentalisti si užívajú, a preto si možno položiť otázku, dokedy budeme trpieť flagrantné porušovanie nášho základného zákona, Ústavy SR?

Vzťahom cirkví a štátu som sa opakovane v Slove zaoberal v príspevkoch Peripetie odluky cirkvi od štátu (1. časť, 2. časť), Otázniky, ktoré vyvoláva návšteva pápeža Františka a Smeruje Slovensko ku klerikálnemu štátu?! Po voľbách v roku 2020 i v roku 2023 sme v novej situácii, keď klerikáli znovu a znovu „vystrkujú rožky“ a politici na to nereagujú. Preto treba o tomto probléme otvorene hovoriť. Často sa vyťahuje a oslavuje politický a ekonomický prevrat z novembra 1989, ktorého 35. výročie sme si nedávno pripomenuli, ale zabúda sa na jeho nenaplnené sľuby; medzi inými – nevstúpime do žiadneho vojenského paktu a vyvinieme snahu o odluku cirkví od štátu.

Ilustračná snímka: www.pixabay.com

Pokiaľ ide o tému odluky, na Slovensku je hrobové ticho a nevidieť ani len svetielko na konci tunela. Uvedomujem si, že táto téma je veľmi citlivá a rozdeľuje spoločnosť na dva tábory. Zároveň je pri našich celospoločenských vážnych problémoch otázne, do akej miery odluka cirkví od štátu trápi občanov a s akou naliehavosťou ju treba riešiť. Skôr či neskôr sa však s cirkvami budeme musieť vysporiadať.

Pri moci sú sociálno-demokratické strany, ktoré túto tému paradoxne obchádzajú. Prirodzene tu nechcú mať kultúrne vojny, boja sa reakcie voličov a jej riešenie – ba čo i len otvorenie diskusie o financovaní cirkví – donekonečna odkladajú. Pravda, máme iné problémy ako sú verejné financie, kolabujúce zdravotníctvo, klesajúca úroveň školstva, či vojna na Ukrajine, a teraz i vážna kríza v koalícii. Problémy vždy boli aj budú, kedy teda bude ten správny čas? Čakajú azda vládni sociálni demokrati, že to za nich vyriešia progresívci alebo liberáli? A nie je to hanba?

Do slovenskej politiky sa dostáva najmä od roku 2020 čoraz viac neoľudákov, klerikálov a  náboženských fanatikov. Najviac ich bolo počas Matovičovo-Hegerovej vlády, kde vynikal  predseda vlády, tváriaci sa ako „spasiteľ“ Igor Matovič, ktorého neskôr nahradil Eduard Heger, ktorý bol dokonca kazateľom. Boli tam však i bývalí ministri zdravotníctva Marek Krajčí, sociálnych vecí Milan Krajniak, či školstva Ján Horecký. V parlamente to bol jeho predseda a zároveň multiotecko Boris Kollár, náboženská fanatička Anna Záborská a mnohí ďalší. Došlo tak k stavu, keď na Slovensku náboženskí fundamentalisti riadili štát.

Aby som neboli len kritický, tak v minulej vláde uvažovala SaS o preskúmaní Vatikánskej zmluvy Ústavným súdom SR. V roku 2022 chcela tiež problematiku nevýhodnej Vatikánskej zmluvy, odluky cirkvi od štátu a reformu financovania cirkví otvoriť v parlamente. Ako sa dalo čakať, Matovičovi, Hegerovi i Kollárovi kresťanskí fundamentalisti tento návrh hneď v zárodku zablokovali a doteraz sa k tomu nik nevracia.

Počet veriacich, hlásiacich sa k niektorej cirkvi, postupne klesá, ich financovanie štátom sa však zvyšuje. Čoraz viac občanov odmieta finančne prispievať cirkvám cez svoje dane a prikláňa sa k modelu daňových asignácií, čo znamená financovanie jednotlivých cirkví len cez dane veriacich. Napriek tomu sme pri riešení tohto problému opatrní a bojazliví. Ak sa pritom pozrieme do okolitých, zväčša katolíckych štátov, tak tam problém s financovaním cirkví úspešne riešia. V nepopierateľne katolíckejšom Poľsku sa nebáli v roku 2014 prijať zákon, podľa ktorého si veriaci svoju cirkev financujú sami. Poľská vláda dokázala to, čo je na Slovensku utópiou, a to odstrihnúť cirkev od štátneho rozpočtu zavedením asignačnej cirkevnej dane.

Viac či menej podobne to riešia i ďalšie vyspelé demokracie EÚ, napr. Francúzsko, Taliansko, Írsko, Rakúsko, Nemecko, i ďalšie katolícky silné štáty, Španielsko a Portugalsko. Ako vidieť, v mnohých štátoch to bez problémov funguje, to len my sme pápežskejší ako pápež a neberieme si príklad z vyspelejších demokracií.

Za posledných vyše 15 rokov sa posilnila predstava, že cirkvi a náboženské spoločnosti by mali žiť iba z vlastných majetkov a z ich výnosov, milodarov, kostolných zbierok či poplatkov za krsty, sobáše a pohreby.

Miliardové majetky cirkví nemožno presne vyčísliť, vie sa však, že na Slovensku vlastnia okolo 10-tisíc nehnuteľností (sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky) a približne 120-tisíc hektárov ornej a lesnej pôdy. Tri najväčšie cirkvi disponujú majetkom okolo 800 miliónov eur.

Počet veriacich postupne z roka na rok klesá, no paradoxne, výška štátnych dotácií rastie. Katolícka cirkev žije v blahobyte, evanjelická prežíva a malé cirkvi živoria a sú v úpadku. Jedným z hlavných dôvodov, ktoré vedú občanov k názoru o samofinancovaní, sú obrovské majetky cirkví získané v dvoch kolách reštitúcií po roku 1989.

Štát prostredníctvom štátneho rozpočtu dotuje registrované cirkvi napriek ich bohatstvu stále štedrejšie. Kým v roku 2023 to bolo viac ako 57 milióna eur, v 2024 už 62 a v roku 2025 to má vzrásť v zmysle zákona, ktorý je teraz v parlamente, na 67 miliónov a v roku 2026 až na 72 miliónov eur! To znamená nárast za tri roky o 15 miliónov eur! Tieto financie idú prevažne na platy duchovných, ktorých tak financujú všetci občania bez rozdielu, či sú, alebo nie sú veriaci.

Najbohatšia, Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, má majetok v hodnote okolo 660 miliónov eur s ročným výnosom 80 miliónov eur. To by hádam mohlo stačiť na jej samofinancovanie.

Na Slovensku sa pri financovaní cirkvi stále zohľadňuje názor náboženských fundamentalistov a nerešpektujú sa oprávnené požiadavky takmer tretiny neveriacich a ateistov. Tí sú nútení financovať duchovnú činnosť, ktorá je v rozpore s ich svetonázorom.

V súčasnosti pri nutnosti konsolidácie verejných financií je na stole i otázka, či máme financovať cirkvi, alebo i politické mimovládky, ale občania si majú uťahovať opasky.

Reálne riešenie odluky cirkvi od štátu v značnej miere blokuje Vatikánska zmluva, presnejšie Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicu. Presadila ju prvá vláda Mikuláša Dzurindu vďaka iniciatíve KDH. Táto zmluva obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky najmä v prijímaní zákonov, ktoré akýmkoľvek spôsobom súvisia s cirkvami a náboženstvom, čoho typickým príkladom je najmä oblasť školstva a zdravotníctva.

Odtrhnúť financovanie cirkví od štátneho rozpočtu nie je celkom možné, keďže nám v tom bráni Vatikánska zmluva, ktorá je vraj nevypovedateľná. Žiaľ, či je to aj právne nepriestrelné, tak tým sa nik nezaoberá. Bolo by však potrebné expertne to posúdiť Ústavným súdom SR a aspoň vyvinúť snahu o obmedzenie vplyvu Vatikánskej zmluvy na náš právny systém a našu spoločnosť.

V posledných rokoch sa uskutočnilo viacero prieskumov na tému odluky cirkvi od štátu, vzťahu občanov k cirkvám a ich financovaniu. Môžeme ich vnímať rôznym spôsobom, no nájdeme v nich základné trendy vývoja v spoločnosti. Ten najpodstatnejší je, že rastie podiel obyvateľov, ktorí chcú úplnú, alebo aspoň finančnú odluku cirkví od štátu.

Jeden z významnejších prieskumov uskutočnila agentúra NMS Market pred predčasnými voľbami 2023, keď za odluku cirkví od štátu, myslelo sa tým finančnú, bolo až 61 percent respondentov a za ponechanie súčasného modelu financovania cirkví 19 percent opýtaných. Za odluku cirkví je najviac respondentov v Bratislavskom kraji, až 70 percent, v Banskobystrickom kraji takmer 65 percent opýtaných a najmenej, ako sa dalo očakávať, na východe Slovenska.

K tejto téme bola i anketa Pravdy, do ktorej sa zapojilo viac ako 42-tisíc hlasujúcich, ktorí si ukončenie financovania cirkví štátom, to jest všetkými občanmi, prialo takmer 60 percent opýtaných.

Najnovší je reprezentatívny výskum Generácie a viera 2024, ktorý pre SAV a Univerzitu Komenského realizovala agentúra Focus v apríli 2024. Výskum konštatuje, že aktuálne sa 70 percent respondentov v prieskume považuje za veriacich, a to aj tých pasívnych, čo nepraktizujú vieru, len sa tak cítia. Za neveriacich sa označilo 21 percent opýtaných a za presvedčených ateistov 6,4 percenta. Najviac, až 3,6 milióna veriacich, sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi a k evanjelickej cirkvi 316-tisíc. K ďalším cirkvám z 18 pôsobiacich na Slovensku sa však hlási výrazne menej občanov.

Ak hovoríme o dlhodobých trendoch, tak výrazne vzrástol počet ľudí, ktorí sú za úplnú odluku cirkví od štátu. Tí tvoria viac ako 42 percent opýtaných, kým v roku 2014 to bolo len 31 percent, čo je viac ako 10-percentný nárast. Medzi rokmi 2014 až 2024 došlo k výraznému nárastu podielu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka.

Pokiaľ ide o zastúpenie neoľudákov a náboženských fundamentalistov v parlamente a vo vláde, tak dnes je to rovnako zlé, ak nie ešte horšie, ako za Hegera. V parlamente vedie jeho podpredseda a predseda SNS Andrej Danko a s ním dnes extrémne problémový  Rudolf Huliak z Národnej koalície, a stále tam prežíva i Anna Záborská, Richard Vašečka či Marek Krajčí. Vo vláde je to Tomáš Taraba zo strany Život – NS a osobitne fanatickí fundamentalisti, štátni tajomníci Štefan a Filip Kuffovci.

Predseda potápajúcej sa SNS Andrej Danko opakovane hovorí o súčasnej vláde Róberta Fica ako o národnej a kresťanskej, pričom vláda má takýto charakter ani nie z jednej pätiny. Vláda je z viac ako troch štvrtín sociálno-demokratická, pravda, neraz v rozpore so svojím ideologickým základom nadbieha v záujme popularity u voličov cirkvám, najmä tej katolíckej.

Možno pripomenúť, že Andrej Danko, tváriaci sa ako veľký kresťan, ponúkal pred voľbami 2023 spoluprácu a spojenectvo KSS, čo zablokoval Taraba, i Socialistom.sk, ktorí ho odmietli. Očividne mu bolo jedno, s kým spolupracuje, chce sa len za každých okolností dostať do Národnej rady SR a potom do vlády. Preto sú mu teraz dobrí aj sociálni demokrati a Fico, ktorému sa chce zavďačiť a  vychvaľuje ho do nebies.

Práve Danko mal na svojej kandidátke katolíckych fundamentalistov ako je Huliak s jeho skupinkou, o niečo miernejší Taraba s jeho stranou Život – NS, štátnych tajomníkov Kuffovcov, ktorí sú katolícki fanatici.

Predseda KDH Milan Majerský, o ktorom som si myslel, že je síce farizej, ale triezvo uvažujúci človek, hovoril v relácii TA3 V politike o konzervatívnom, kresťanskom a pravicovom Slovensku, čo v súčasnosti už nie je realitou. On, veľký kresťan, chce zjednotiť národné,  kresťanské a konzervatívne strany a dokonca má ambíciu zostavovať takúto vládu, k čomu vyzval aj Andreja Danka. Majerský len potvrdil svoje odtrhnutie od reality – veď KDH je len mierne nad hranicou zvoliteľnosti so šiestimi-siedmimi percentami podpory. Mimo parlamentu by zostala národná, konzervatívno-kresťanská strana SNS a Slovensko (OĽaNO) podobného charakteru s približne štyrmi percentami. Ďalšie národné kresťanské ministrany majú marginálny charakter, keď Huliakova Národná koalícia, Tarabov Život – NS, Záborskej Kresťanská únia nedosahujú ani dve percentá preferencií.

KDH v spojení so všetkými jej podobnými stranami by vo voľbách nedosiahlo viac ako 10 percent, jej prípadní súputníci by zostali mimo parlamentu, a tak by KDH zostalo spojenectvo a spolupráca len s Republikou, ktorá má fašistický nádych.

Zdá sa, že v opozícii nevie počítať nielen Remišová, ale ani Majerský, ktorý nevidí realitu v podobe 22-percentných strán Smeru SSD a PS, ako i 14-percentného Hlasu SD a strany SaS pohybujúcej sa na úrovni sedem percentného KDH. 

V Národnej rade SR pokračujú i snahy katolíckej fanatičky Anny Záborskej o obmedzenie práv žien a sprísnenie či dokonca zákaz interrupcií, ktoré na Slovensku nie sú problémom. V rokoch 2020 až 2023 predložila šesť takýchto návrhov a hoci jej v parlamente neprešli, otravuje s nimi politické ovzdušie i teraz.

Najvyšší ústavní činitelia a väčšina lídrov strán si uvedomujú, že potrebujú hlasy veriacich voličov, a tak nekriticky nadbiehajú cirkvám, osobitne tej katolíckej, pričom porušujú Ústavu a zákony SR.

Na odluku cirkví od štátu zatiaľ chýba politická vôľa. Nemá podporu politických strán ani katolíckej a evanjelickej cirkvi. Napriek tomu je potrebné začať o tejto téme širokú diskusiu, ktorá by mala viesť k návrhu jej riešenia.

SÚVISIACE:
Roman Hradecký: Ďalšie kabinetne dohodnuté zvyšovanie štátneho príspevku pre cirkev

(Celkovo 100 pozretí, 99 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter