Hrdinský kapitán Adolf Weinhold v spomienkach Gustáva Neštiaka
V polovici septembra som bol na udeľovaní Ceny Vojtecha Zamarovského v Stropkove. O podujatí podrobne písal v Novom slove Štefan Nižňanský v článku Sviatok autorov literatúry faktu – tentoraz v Stropkove. Jeho článok by som chcel doplniť ešte o jednu udalosť. V rámci prehliadky mesta Stropkov sme navštívili aj Park kapitána Adolfa Weinholda, pomenovaný po tomto stropkovskom rodákovi, ktorý len nedávno sprístupnili verejnosti.
O kapitánovi Weinholdovi som vedel už pred návštevou Stropkova. Niekoľko ráz mi o ňom rozprával môj starý otec Gustáv Neštiak, ktorý sa ako dôstojník zapojil do Slovenského národného povstania. S kapitánom Weinholdom sa stýkal ešte pred Povstaním v rámci ilegálnej činnosti v Zemianskych Kostoľanoch. Po vypuknutí Povstania prevelilo Veliteľstvo Československej armády v Banskej Bystrici môjho starého otca bojovať v jednotke kapitána Weinholda v Zemianskych Kostoľanoch. Jednotka mala brániť hornú Nitru pred útokmi jednotiek SS skupiny Schill. Niekoľko dní po príchode môjho starého otca k jednotke kapitán Weinhold pri vojenskej akcii padol do zajatia a odvtedy je nezvestný. Môj starý otec na dva dni prevzal velenie nad jednotkou kapitána Weinholda, kým za veliteľa nebol vymenovaný pplk. Ján Malár. Môj starý otec sa stal zástupcom veliteľa a náčelníkom štábu jednotky, ktorá bola premenovaná na IV. taktickú skupinu s krycím menom Muráň až do pádu Banskej Bystrice. Vo velení sa neskôr vystriedali plk. Mikuláš Markus a plk. Pavol Kuna.
Dedko napísal spomienky na boje IV. taktickej skupiny Muráň v rozsahu asi 30 strojopisných strán niekedy v roku 1975. Z nich teraz predkladám niekoľko úryvkov, ktoré sa dotýkajú osobnosti kapitána Weinholda, zaznamenávajú jeho ilegálnu činnosť, bojové akcie i zajatie. Myslím si, že spomienky môjho starého otca dopĺňajú o mnohé neznáme skutočnosti portrét statočného bojovníka za našu slobodu Adolfa Weinholda. Spomienky možno budú zaujímavým prameňom aj pre historikov zaoberajúcich sa dejinami Slovenského národného povstania, najmä bojov na hornej Nitre.
V Slovenskom národnom povstaní bojovali dvaja dôstojníci s menom Ján Malár. O obidvoch píše môj starý otec v spomienkach. Prvý – pplk. jazdectva Ján Malár (1900 – 1992), mladší brat generála Augustína Malára, v roku 1959 odsúdený v procese proti Imrichovi Karvašovi na 9 rokov, druhý – kpt. del. Ján Malár (1908 – 1979) bol po vojne povýšený na generála.
Pri úprave spomienok starého otca som sa usiloval zachovať autentický charakter, do textu som zasahoval len minimálne.
+++
Zo spomienok kapitána Gustáva Neštiaka na kapitána Adolfa Weinholda
Vojenský priemysel Ministerstva národnej obrany mal svoj vysunutý orgán ako vojenský dozor v Železiarni Podbrezová. Veliteľom vojenského dozoru v Podbrezovej bol kpt. zbroj. Adolf Weinhold. Weinhold bol od prvopočiatku presvedčením a hlavne činmi antifašistom. Podporoval a zastával sa robotníkov železiarne a získaval si ich absolútnu dôveru. Nemecký spravodajský orgán Pavol Jandl so sídlom v Podbrezovej nedôveroval kpt. Weinholdovi, bol jeho zaťatým nepriateľom a usiloval sa o jeho odstránenie. Nikým iným ako ním mohol byť pripraveným, ale našťastie nevydareným atentát na Weinholda – bol poliaty kyselinou. Po mnohých intervenciách bol Weinhold zachraňovaný tým, že bol premiestnený do Zemianskych Kostolian (Vojenský technický a chemický ústav – VTCHÚ). Weinhold v započatej činnosti v odboji pokračoval aj na novom pôsobisku. Nadviazal známosti s Trojanom, Hagarom, Predmerským a ďalšími. V samotnom VTCHÚ boli prakticky všetko antifašisticky zmýšľajúci ľudia ako napr. mjr. Ing. Krátky, npor. Hurta, Kolník a ďalší. Z vojakov si spomínam na Ladislava Vozatára, Janka Kvetka, mnohých ďalších, žiaľ, priezviská si už neuvedomujem.
Veliteľ posádky plk. Lifka bol starší pohodlný človek, do odboja nezasvätený, ktorý nemútil vodu.
Weinhold bol dobre pripravený a robil tiež aj potrebné prípravy pre SNP. Samotný Vojenský technický a chemický ústav bol opravdu iba ústavom a nedisponoval bojovou jednotkou, ktorá by zavážila. Ústav mal ale bezpečné skladové priestory. Pre ciele povstania sa tu zhromažďovali pohonné hmoty. O toto sa v značnej miere zaslúžil pplk. Makoň.
V júni 1944 oficiálne poveruje Golian Weinholda organizovaním obrany na hornej Nitre. Pripadá mu úloha pripraviť Nováky, Bošany, Zemianske Kostoľany a Topoľčany. Z hľadiska vojenského prakticky iba sklady, ktoré disponovali iba s minimálnym počtom strážneho mužstva. Pokiaľ ide o Topoľčany, bola to posádka delostrelecká bez pechotnej ochrany. Skutočná obrana hornej Nitry sa musela opierať o vojenskú posádku Nitra a Nitru mal zabezpečiť pplk. Černek. Nedostatočná politická príprava umožnila posádkovému veliteľovi v Nitre mjr. Šmigovskému držať posádku pevne v rukách. Šmigovský napriek viacerým výzvam sa k povstaniu nepridal a jeho pričinením až na nepatrné výnimky zlyhala celá posádka Nitra. Šmigovský teda prakticky otvoril Nemcom cestu na hornú Nitru.
Dôsledok: Dňa 29. augusta 1944 o 16.00 hod. na rozkaz Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici posádkový veliteľ Topoľčany kpt. del. Oravec o akcii SNP neinformovaný, do SNP nezapojený, vyhlásil bojovú pohotovosť a rozmiestnil 4 delá podľa dôležitosti smeru:
– 1 delo na smer Nitra
– 1 delo na smer Ripňany
– 1 delo na smer Prašice
– 1 delo na smer Trenčín
Zo zvyšku mužstva vytvoril ochranu palebných postavení.
V noci na rozkaz mjr. Noska premiestnil 1 delo zo smeru Trenčín a posilnil ním smer Nitra.
V ďalšom vydal mjr. Nosko rozkaz povolať kpt. del. Malára a odovzdať mu velenie nad posádkou. Vzápätí vydal ďalší rozkaz Golian: „Posádkové veliteľstvo Topoľčany bude prijímať a vykonávať rozkazy, ktoré bude vydávať kpt. Weinhold zo Zemianskych Kostolian.“
Dňa 30. augusta 1944: kpt. Weinhold v naprosto jednotnom postupe s civilným odbojom, menovite Trojanom, Hagarovcami, Grznárom zabezpečil vyhlásenie mobilizácie.
Dňa 31. augusta 1944: Weinhold po preskúmaní situácie nariaďuje:
1. Delostrelectvo Topoľčany sa presunie a zaujme postavenie na čiare Baťovany – Šimovany – Malé Uherce.
2. Presun delostrelectva zabezpečuje pechota, ktorá zaujme postavenie na čiare Klátova Nová Ves – Bošany – Chynorany – Žabokreky – Veľké Ostratice.
Delostrelectvo vykonalo presun pod vedením kpt. del. Jána Malára. Presun zabezpečovali narýchlo zmobilizované, nedostatočne vystrojené a vyzbrojené, neprezentované vojenské jednotky a partizáni z Baťovian. Početné stavy sú prakticky nezistiteľné.
Úmysel: Vybudovať obranu na čiare Klátova Nová Ves, Bošany – Chynorany, Žabokreky, Veľké Ostratice.
Nadviazať spojenie na východe s partizánskou skupinou v Skýcove a na západe so skupinou Bánovce nad Bebravou.
Úmysel zrealizovaný, ale samotná obrana je skôr improvizovaná a podobá sa skôr partizánskemu spôsobu bojových operácií ako obrane vojensky organizovanej.
Príčina: Narýchlo zmobilizované, nesúrodé, neprezentované mužstvo, jednoduchým odpočítaním zaradené do jednotiek, naprosto nedostatočne vystrojené a vyzbrojené, bez skúsených veliteľov. V priestore pôsobilo niekoľko partizánskych skupín bez koordinácie a bez jednotného vedenia. Ich rozmiestnenie nebolo a vstávajúcej situácii ani nemohlo byť presne podchytené.
Pokiaľ možno hovoriť o úspechoch, tie treba pričítať obrovskému nadšeniu a odhodlaniu „biť Nemcov!“
Židovská rota: Dňa 30. augusta 1944 povstalecký posádkový veliteľ Zemianskych Kostolian kpt. Weinhold vydáva rozkaz na rozpustenie židovského pracovného tábora. Židovský pracovný tábor bol rozpustený a vytvorila sa Židovská rota.
Dňa 3. sept. 1944: Za takejto situácie prichádza veliteľstvom ČSA (Československej armády) v Banskej Bystrici určený nový veliteľ pre Skupinu Weinhold pplk. letectva Jozef Tóth s kpt. Gustávom Neštiakom-Černým. Kpt. Weinholda nachádzajú priamo v bojovej línii, ako osobne zastavuje utekajúce jednotky. Kpt. Weinhold na privítanie vydáva kpt. Neštiakovi-Černému ihneď prvý rozkaz: „Zastaviť a organizovať na západnej strane cesty Malé Uherce – Oslany ustupujúce jednotky, previesť ich do protiútoku západne od železničnej zastávky Uherce. Podľa možnosti prekročiť Nitricu a ostať v obrannom postavení. Určiť veliteľa tejto časti, potom sa vrátiť na križovatku železnice a cesty u zastávky Uherce!“
Na východnej strane organizáciu a protiútok uskutočnil sám kpt. Weinhold.
Po ukľudnení situácie vrátil sa kpt. Weinhold s kpt. Neštiakom-Černým do Zem. Kostolian.
Po porade s pplk. Tóthom v Zem. Kostoľanoch bol tento záver: Pplk. Tóth odíde do Banskej Bystrice na vel. ČSA. Zariadi okamžité vystriedanie jednotiek, ktoré boli iba narýchlo zmobilizované, bojom sú vyčerpané a rozvrátené, čerstvými, dobre organizovanými jednotkami, náležite vyzbrojenými. Vráti sa späť do Zemianskych Kostolian najneskôr 4. septembra 1944 ráno o 4.00 hodine.
Čerstvé jednotky nedošli a pplk. Tóth sa nevrátil. Bol ustanovený veliteľom letectva a kpt. Weinhold velil skupine ďalej.
„Kľud“ pred búrkou na fronte mal sa využiť na pozdvihnutie bojového ducha. Weinhold vydáva rozkaz Kataríne Lazarovej (známa slovenská spisovateľka – pozn. J. B.), členke spravodajského oddelenia, zorganizovať vydávanie a kolportáž dajakých frontových novín. Tak vzniká časopis Povstanie.
Dňa 6. septembra 1944: Ukázalo sa naliehavo potrebné dostať Skačany a sceliť frontovú líniu cez Vestenice, Skačany, Krsteňany. Weinhold zavolal vel. del. kpt. Malára, veliteľa židovskej roty umiestnenej na severnom okraji Veľkých Krštenian, veliteľa roty Dolné Vestenice a v prítomnosti ešte niektorých ďalších vydal tento rozkaz: „Dňa 7. sept. 1944 o 7.00 hod. prevedie rota Dolné Vestenice násilný prieskum do Skačian. Cez Skačany nadviaže spojenie s rotou severne od Veľkých Krštenian. V prípade potreby podporuje tento prieskum delostrelectvo. Na podporu násilného prieskumu dávam 2 tančíky, ktoré sme práve dostali (dostali sme 3 tančíky, z nich jeden bol nepojazdný).“
Dňa 7. sept. 1944: Ráno kpt. Weinhold vyšiel napriek protestom k Uherciam, aby pozoroval priebeh prieskumu. Nemci urobili veľké prekvapenie, ktoré bolo tragické. Začali útok o 6.00 hod. všetkými bojovými prostriedkami vo smere Uherce, Krštaňany s pokračovaním na Oslany. Telefonické spojenie vo všetkých smeroch bolo okamžite prerušené. Do Zem. Kostolian priniesla správu motocyklová spojka.
V priebehu boja priletelo aj lietadlo, bez nášho výsostného označenia. Ostreľovalo nás! Strieľali sme teda i my! Konečne lietali potom naši letci s našimi znakmi. Morálkou otriasla správa bleskovo rozšírená o zranení kpt. Weinholda a kpt. Tkáča pri Uherciach, o obchvatnom manévri Nemcov, ktorým sa títo dvaja dostali do rúk.
Velenie skupiny si z vlastnej iniciatívy ponechal kpt. Neštiak-Černý. Vzhľadom na novú situáciu nariadil evakuáciu pohonných hmôt a vôbec skladov v Zemianskych Kostoľanoch. Nedostatok koordinácie a nejednotnosť velenia zavinili, že partizáni demolovali železničnú trať, v dôsledku čoho sa evakuácia spomalila a mohla pokračovať iba cisternami a nákladnými autami.
Dňa 9. septembra 1944: Sotva kpt. del. Malár prevzal velenie, dostavil sa pplk. jazd. Ján Malár. Prevzal velenie skupiny WEINHOLD, ktorá bola súčasne premenovaná na IV. TAKTICKÚ SKUPINU MURÁŇ.
Snímky: Pavol Vitko a www.vhu.sk
