Vlaňajšia laureátka Národnej Ceny Vojtecha Zamarovského za literatúru faktu PhDr. Slavomíra Očenášová-Štrbová, PhD. a jeden z dvoch najnovších nositeľov tohto prestížneho ocenenia, rektor Prešovskej univerzity Dr. h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. Foto: Fedor Mikovič
Náš priateľ, spisovateľ a kolega Milan Stano je chodiacou reklamou na Kocúrkovo. Nemyslím pritom našu samostatnú republiku, ktorá sa od „nástupu“ Matoviča do politiky Kocúrkovu čoraz viac podobá… Milan Stano je aj výtvarník a karikaturista, ba ešte aj šedivý šéfredaktor tohto humoristicko-satirického mesačníka. Vari najdlhšie pôsobiaci šéfredaktor v Európskej únii…
Aj v Stropkove, ktorý sa 17. septembra 2024 na tri dni stal hostiteľským mestom odovzdania tohtoročnej národnej Ceny Vojtecha Zamarovského, súkal počas obeda jeden vtip za druhým. Zatiaľ čo v reštaurácii čašníčky nosili jedlo, obklopený troma desiatkami slovenských i českých spisovateľov literatúry faktu, nezadržateľne perlil a pokračoval:
- Knihy si kupujú len bohatí ľudia, preto bude dépéhačka na knihy zvýšená na 23 percent.
Niektorí sa fóru (automaticky či skôr reflexívne) zasmiali, iní asi len zo slušnosti. No zopár z nás sa na Milana otočilo a zaostrilo pozornejšie. „Vari mu vyschol atrament v tlačiarni…?!“
- To nie je vtip, kamaráti, to povedal teraz, pred chvíľou, minister financií Kamenický. Čítam to tu v správe z tlačovky o konsolidácii verejných financií…
Ukázal mobil a pre istotu z neho aj zacitoval:
- Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva, takže budú za základnú sadzbu. Kamenický vraj vychádzal z analýzy Inštitútu finančnej politiky, spadajúceho pod rezort financií.
Nebudem radšej citovať krátke slovné reakcie a glosy od ľudí, ktorí aktívne prispievajú k pestrosti, bohatosti i k rozvoju slovenskej aj českej kultúry. Niekoľkí nielen ako autori literatúry faktu, no tiež ako vydavatelia, ktorí presne vedia, prečo sú dnes na Slovensku „najlepší papieroví priatelia človeka“ v kníhkupectvách takmer luxusným, tovarom…
- Tomu se nechce věřit, přátelé! – polohlasne prehodil Peter Zamarovský, syn najprekladanejšieho slovenského spisovateľa literatúry faktu žijúci v Prahe. U nás je přeci na knížky nulová daň…
Mali by sme k tomu obratom napísať nejaké vyhlásenie alebo aspoň stanovisko – zašomral som v súlade s trendom progresívnych aktivistov z bratislavskej kaviarne, pripravených kedykoľvek a proti čomukoľvek protestovať. Nechceli sme si ale kaziť príjemný pobyt so slávnostným programom v čistom a prehľadnom mestečku na východnom Slovensku, hádaním sa o každé slovíčko v texte nejakej petície, ktorá by si od silnej skupiny spisovateľov vyžadovala seriózny a konštruktívny prístup. Využili sme preto individuálne úplne iné postupy a kontakty, aby sme svoj názor na takú „hlúpotu“ jasne vyjadrili. Každý sám za seba, bez zákernej koordinácie a bez zlého úmyslu. I tak sme si na druhý deň z mainstreamu prečítali zlomyseľné a útočné titulky: „Potom príde už len pálenie kníh!“ Viem, že o pekle písali Hugolín Gavlovič, Dante Alighieri, Jean-Paul Sartre, John Milton a isto i ďalší. Neviem však, či si politici dokážu uvedomiť, ktoré rozhodnutie bolo tým prvým, rozhodujúcim krokom do zatratenia…?
Moderátorka večera Andrea Majtnerová, prof. Jozef Leikert, laureát Národnej ceny Vojtecha Zamarovského prof. Kónya, Peter Zamarovský a primátor mesta Stropkov Ondrej Brendza. Foto: Anton Hričan
O inom som ale chcel. O kultúre, ktorá mala, má a isto bude mať v severovýchodnom Stropkove vždy svoje miesto. A nielen ako rodisko textára Alojza Čobeja, spisovateľov Ivany Ondrejovej či Miroslava Majerníka, známych slovenských speváčok Mariky Gombitovej a Beaty Dubasovej. Mužom a dámam na radnici – pod dirigentskou taktovkou primátora Ondreja Brendzu – sa už tretie funkčné obdobie darí v 620-ročnom mestečku kultúru nielen držať pri živote, no dôstojne a sebavedomo ju rozvíjať. Videli sme to na vlastné oči počas slávnostného večerného programu s vyhlásením a odovzdaním národnej Ceny Vojtecha Zamarovského 2024 udeľovanú za celoživotné dielo autorom literatúry faktu. Laureátmi sa tento rok stali: Dr. h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD., rektor Prešovskej univerzity v Prešove a prof. ThDr. Viliam Judák, PhD., nitriansky diecézny biskup. Slávnostného odovzdávania ocenení sa zúčastnil aj prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster a syn Vojtecha Zamarovského Peter. Ten pricestoval z Prahy aj napriek zdravotnej indispozícii. Kvalitný, pôsobivý kultúrny program zostavili Stropkovčania z vlastných zdrojov, bez bulvárnych celebrít a bez falošných cudzích vzorov.
Účastníci stropkovského stretnutia. Foto: Anton Hričan
Kým v západnej časti domoviny ohrozovali mestá i obce vysoké povodňové hladiny Dunaja, Moravy či Myjavy, početnej skupine slovenských i českých literátov vedených predsedom Klubu slovenských spisovateľov literatúry faktu prof. PhDr. Jozefom Leikertom na Hornom Zemplíne počasie žičilo. Návštevu Vojenského historického múzea vo Svidníku, Pamätníka československého armádneho zboru na Dukle, pamätníka so sochou osloboditeľa generála Ludvíka Svobodu (ktorý je jediným na území bývalého Česko-Slovenska!), vzácne historické a sakrálne objekty, kultúrne pamiatky mesta i okolia si literáti užili nerušene. Po dvojhodinovej besede na miestnom gymnáziu mohla cesta domov rýchlikom z Kysaku do Bratislavy pripadať dlhá. V každom prípade kratšia, než zmena rozhodnutia vládnej koalície o konečnej výške DPH na knihy so sadzbou 5 percent.
„Bez literatúry je život peklom“, odkazuje americký spisovateľ Charles Bukowski pred hlasovaním v slovenskom parlamente.
