Už viackrát sme uviedli, že časy, keď Nemecko bolo prosperujúcim a pokojným štátom, sa stratili. Tento proces sa začal dávnejšie. Niektoré zdroje vidia jeho začiatok už v spôsobe, akým NSR „pohltila“ NDR v 90. rokoch minulého storočia a v jeho ekonomických, politických i kultúrnych následkoch. Ďalšími zdrojmi zhoršovania „kondície“ Nemecka sa stali ekonomická kríza (s mnohými prívlastkami) v roku 2008 a migračná kríza v EÚ v roku 2015. Ani Angela Merkelová si s týmito problémami nevedela poradiť, ale žila ešte zo zašlej slávy, ktorá však Nemecku už neprospievala. Nová semaforová koaličná vláda Olafa Scholza, ktorá nastúpila v decembri 2021, dostala Nemecko v nezávideniahodnom stave a „spasiteľskú“ úlohu nezvláda. Jej výsledkom je len ďalší rast ťažkostí a napätia v nemeckej spoločnosti, ktorý rôzne vidieť aj vo väčšine štátov EÚ. Je to najmä dôsledok neprirodzeného podriaďovania sa neoliberalizmu a požiadavkám USA, ktoré nadobudlo historicky nevídaný rozmer po februári 2022, po začiatku špeciálnej vojenskej operácie RF na Ukrajine.
O neutešenom stave Nemecka svedčia dva ukazovatele. Prvým je nízka úroveň hospodárskeho rastu podľa HDP, ktorá sa „potáca“ na hrane recesie (Scholzova vláda nedokáže dosiahnuť hospodársky rast, Slovo, 5. augusta). Druhým je mimoriadne nízka spokojnosť so spolkovou vládou. V najnovšom prieskume ARD-DeutschlandTrends na začiatku augusta boli zistené znovu už dlho rovnaké údaje. 42 % respondentov bolo so spolkovou vládou úplne nespokojných a 37 % nespokojných. Spokojných s ňou bolo 18 % dopytovaných a po čase sa objavili aj 2 % úplne spokojných. Ináč uvedené z 5 Nemcov sú 4 s vládou nespokojní.
Politicky motivovaná kriminalita v Nemecku
Prejavom ťažkej spoločenskej situácie je aj rast politicky motivovanej kriminality (politisch motivierte Kriminalität – ďalej len PMK). Podľa spolkového ministerstva vnútra ide o:
- Všetky trestné činy, ktoré napĺňajú jeden alebo viaceré znaky trestných činov proti bezpečnosti štátu, aj keď v konkrétnom prípade nemožno určiť politickú motiváciu. Sú to najmä propagandistické trestné činy, vytvorenie teroristickej organizácie a velezrady.
- Trestné činy, ktoré sa páchajú v rámci všeobecnej trestnej činnosti a sú spojené s náznakmi, že:
– sa snažia ovplyvniť demokratický rozhodovací proces, dosiahnuť alebo zamedziť niektoré politické ciele alebo sú proti realizácii politických rozhodnutí;
– sú namierené proti základnému slobodnému demokratickému poriadku alebo niektorej z jeho podstatných vlastností, existencii alebo bezpečnosti štátu, alebo majú za cieľ nezákonne sťažiť výkon funkcie členom ústavných orgánov;
– použitím sily alebo ináč pripraveným akciami môžu ohroziť záujmy štátu v zahraničí;
– sú namierené proti osobe pre jej politické názory, národnosť, etnickú príslušnosť, rasu, farbu pleti, náboženstvo, ideológiu, pôvod alebo pre jej vonkajší vzhľad, jej postihnutie, jej sexuálnu orientáciu alebo jej sociálne postavenie (tzv. zločin z nenávisti).
Dodáva sa, že evidencia PMK je iná ako pri všeobecnej kriminalite. V záujme včasnej identifikácie, lebo predstavuje mimoriadnu hrozbu pre spoločnosť, tieto trestné činy sa zaznamenávajú hneď po prvotnom podozrení. To má však riziko, že polícia v priebehu vyšetrovania dospeje k inému hodnoteniu a prvotné údaje sú spoľahlivé len v obmedzenej miere. Štatistika PMK sa považuje za dôležitý prvok včasného varovania.
Podľa správy Spolkového kriminálneho úradu (Bundeskriminalamt – ďalej len BKA) z mája 2024 sa počet politicky motivovaných trestných činov v roku 2023 zvýšil o 1,89 % na 60 028 trestných činov. Ide o najvyššiu úroveň PMK v tomto storočí. Najvyšší počet trestných činov, násilných činov a obetí násilia v tejto oblasti je spojený s krajnými pravicovými aktivitami. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet takto zameraných trestných činov zvýšil približne o 23 percent na 28 945 trestných činov (teda bola to takmer tretina politicky motivovanej kriminality), z čoho 1 270 malo násilný charakter (nárast o 8,6 %).
O islamistických zločinoch v Nemecku
Protirečivým problémom je, že nielen tzv. nesystémové sily, ale aj značná časť spoločnosti je nespokojná s tým, že z dôvodu falošnej politickej korektnosti sa málo uvádza všeobecná i politicky motivovaná kriminalita migrantov, najmä islamského pôvodu. Proti tomu stojí názor, že zdôrazňovanie rasy, národnosti či náboženstva páchateľov môže vyvolávať hnev až nenávisť proti niektorým skupinám a odvoláva sa pri tom na známe historické príklady. Existuje však aj PMK zameraná proti migrantom (cudzincom), takže s hodnotením udalostí v tejto oblasti to je zložité.
Bundeskriminalamt však oblasť islamskej zločinnosti v rámci PMK sleduje a v roku 2023 zaregistroval 990 islamistických zločinov (teda necelých 3,5 % z celej PMK). Oproti roku 2022 to bol nárast o 160 %. Podľa niektorých zdrojov aj iné údaje BKA naznačujú zvyšovanie počtu násilných trestných činov v dôsledku migrácie, aj keď nie všetky z nich majú politicky motivovaný charakter. Aj v prieskumoch sa zisťuje, že ľudia sa toho viac boja.
Aktuálne rozruch spôsobil útok nožom islamského extrémistu zo Sýrie v Solingene (Severné Porýnie-Vestfálsko) na Festivale rozmanitosti. 23. augusta prišli v jeho dôsledku o život traja ľudia a ďalších osem bolo zranených.
Útoky nožom patria k „starej“, veľmi častej podobe všeobecnej kriminality. V roku 2023 došlo v Nemecku podľa údajov na webovej stránke Statista k ďalšiemu nárastu týchto trestných činov takmer na 9 000, pričom skoro v 5 000 prípadoch išlo o lúpež.
Varovným sa stalo, že tieto útoky sa rozširujú najmä v peších zónach a na železničných staniciach, pričom sa na nich podieľajú aj migranti. Krátko pred incidentom v Solingene bolo po útoku nožom v Mannheime 31. mája zranených 6 osôb a zahynul policajt. Páchateľom bol 25-ročný Afganec, ktorý prišiel do Nemecka v marci 2013 ako 14-ročný utečenec bez sprievodu. Jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá v júli 2014, ale ako maloletý nemohol byť deportovaný. Oženil sa s Turkyňou s nemeckým občianstvom a dostal prechodný pobyt do roku 2026.
Podľa chronológie, uverejnenej 28. augusta na stránke ZDF heute, od februára 2016 bolo 9 islamistických útokov s použitím noža, po ktorých zahynulo 7 osôb a 34 bolo zranených. Okrem toho došlo k 4 iným islamistickým útokom (streľba, bomba a „nájazd“ autom), po ktorých bolo 15 mŕtvych a skoro 70 zranených. Najhorší z hľadiska počtu obetí sa stal 19. decembra 2016 „nájazd“ uneseným kamiónom na vianočný trh na námestí Breitscheidplatz v Berlíne, pri ktorom bolo zabitých 12 a zranených viac ako 50 ľudí. Pri použití noža mal najhoršie následky útok v Solingene.
Útoky proti kandidátom v predvolebných kampaniach
K politicky motivovanej kriminalite v Nemecku patria aj rôzne útoky proti kandidátom v predvolebných kampaniach. Násilie v predvolebných kampaniach je „tradičným“ fenoménom buržoáznej demokracie. Začína sa to strhávaním a prelepovaním volebných plagátov či útokmi proti bilboardom. Horšie to je už s narušovaním volebných zhromaždení (spomeňme si na vulgárne nechutnosti jedného slovenského vodcu dnes už upadajúceho opozičného hnutia pred voľbami v septembri 2023…), prípadne poškodzovaním agitačných stánkov a pod. Dochádza aj k hádzaniu paradajok, vajíčok a iných predmetov na kandidátov. Tieto aktivity sa stávajú nebezpečnými a neprípustnými, ak ohrozujú zdravie i životy kandidujúcich politikov a ich vrcholom sú atentáty. Najhorším sa stal atentát na Wolfganga Schäubleho (CDU) v kampani na jeseň 1990, ktorý bol v tom čase spolkovým ministrom vnútra. Streľbu útočníka prežil, ale potom sa pohyboval už len na invalidnom vozíku, ale aj tak zastával viaceré vládne a parlamentné funkcie
Násilnosti sa objavili aj v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu na jar tohto roku. Objektmi rôznych útokov sa stali spravidla pri lepení predvolebných plagátov najmä aktivisti Zelených, AfD, Voltu a Ľavice, pričom niektorí utrpeli aj ľahšie zranenia. Najhorším bol útok pravicových extrémistov na europoslanca SPD Matthiasa Eckea 3. mája v Drážďanoch pri vylepovaní volebných plagátov, po ktorom musel byť operovaný. Väčšina medializovaných útokov sa odohrala v nových spolkových krajinách.
Útok na Sahru Wagenknechtovú
Médiá poukazujú na to, že aj pred krajinskými voľbami v Durínsku a Sasku, kde sa očakáva úspech AfD i BSW, je zvýšené napätie, i hrozba násilných akcií. Zatiaľ však nedošlo k vážnemu incidentu so zranením kandidátov či aktivistov strán.
Zastavíme sa pri epizódnom útoku na Sahru Wagenknechtovú pri jej vystúpení 29. augusta na predvolebnej akcii Bündnis Sahra Wagenknecht (Aliancie Sahry Wagenknechtovej – BSW) v Erfurte (hlavné mesto Durínska). Do jej blízkosti sa dostal neznámy muž a postriekal ju z injekčnej striekačky niekoľkými kvapkami červenej farby. Usporiadateľská služba útočníka spacifikovala a politička, ktorá bola z útoku šokovaná, ale vyviazla bez zranenia, po prestávke pokračovala vo vystúpení. Hovorca BSW uviedol, že nie je vylúčené spojenie útočníka s vojnou na Ukrajine, ale od polície nie sú žiadne informácie. Väčšina médií hovorí o „farebnom útoku na S. Wagenknechtovú“.
Doplníme, že S. Wagenknechtová patrí k populárnym nemeckým političkám. S jej pôsobením vyjadrilo na začiatku augusta podľa údajov na webovej stránke Statista spokojnosť 30 % respondentov. V zozname politikov tak bola na 5. mieste za Borisom Pistoriusom z SPD (56 %), Friedrichom Merzom z CDU (34 %), Annalenou Baerbockovou (33 %) a Robertom Habeckom (30 %) – obaja zo Zelených. Za ňou zostali Christian Lindner z FDP, Olaf Scholz z SPD a Alica Weidelová s Tinom Chrupallom (obaja z AfD).
Podľa augustových prieskumov renomovaných agentúr by krajinské voľby v Durínsku mala vyhrať AfD (30 % preferencií) pred CDU (s podporou v rozmedzí 21 – 23 %.) a tretia by mala byť BSW (17 – 20 % preferencií). BSW chce zmeniť migračnú politiku, ukončiť podporu Ukrajiny, ale uskutočniť aj niektoré sociálno-ekonomické kroky. Ak aj kritizuje systém podobne ako AfD, navrhuje iné východiská zo zlej situácie Nemecka.
Záverom
Násilie podľa niektorých ukazovateľov preniká do štátov EÚ čoraz hlbšie. Nebudeme rozoberať, ako k jeho rastu nielen v Nemecku, ale aj v rámci celej EÚ môže prispievať vojnová hystéria a rusofóbna agresívna politika a celkovo aj neoliberalizmus. Neraz ide o rétoriku, ktorá sa už pomaly podobá islamistickej, ale aj nacistickej či fašistickej. Iste hrozba pravicového extrémizmu je vysoká a treba proti nej bojovať, ale moc, ktorá to robí, by sa mala vážiť aj vlastné slová a činy.
Pokrytectvo a šírenie rôznych hrozieb bez ohľadu na názory obyvateľstva patrí k prvkom volebnej agitácie strán, ktoré sa v Nemecku označujú za „demokratické“ a vystupujú proti „nesystémovým“ stranám, pričom nezabudnú strašiť aj ľavicovým nebezpečenstvom. A že nejde o ojedinelú záležitosť, vidieť aj na zostavovaní vlády vo Francúzsku.
Možno už 1. septembra neskoro večer budú známe neoficiálne výsledky krajinských volieb v Durínsku a Sasku. Predpokladá sa, že pôjde o ďalšie fiasko strán vlád semaforovej koalície, ktorá sa zubami-nechtami drží pri moci a už vypísala termín parlamentných volieb na 28. septembra 2025. Zrejme, aby ju nevyzývali k demisii.
V Durínsku a Sasku sa predpokladá volebné politické zemetrasenie. Vzhľadom na veľkosť týchto spolkových krajín sa na pomere síl na spolkovej úrovni toho veľa zmeniť nemôže. Môžu však nástojčivejšie nastoliť otázku, kto zmení nepriaznivú situáciu v Nemecku. A dnes už nejde len o rečnícku, ale čoraz viac politicky osudovú otázku, ktorá môže ovplyvniť aj EÚ.
Jedna odpoveď
Kto zmení nepriaznivú politickú situáciu v Nemecku?
No môžu to len voliči, kto iný? Problém je v tom, že tí „demokraciou odchovaní“ v bývalom západnom Nemecku ešte nedorástli na tých „totalitou odchovaných“ v bývalom východnom Nemecku.