O meniacej sa podobe militarizácie súčasného sveta

Austrálsky Inštitút ekonomiky a mieru (The Institute for Economics & Peace – ďalej len IEP) so sídlom v Sydney, o ktorého materiáloch sme už viackrát písali (naposledy Mier vo svete sa zhoršil už deviaty rok za sebou, Slovo, 3. júla 2023), vydal v júli okrem tradičnej správy o Globálnom mierovom indexe 2024 aj správu nového typu „Súčasné trendy v militarizácii“ (Contemporary Trends in Militarisation – ďalej len Správa). Ide opäť o jeden z varovných prehľadov o stave súčasného sveta, ktorému dominujú (temné) sily západného nadnárodného vojensko-priemyslového komplexu napojené predovšetkým na anglosaské bankové domy. Doplníme, že podľa Globálneho mierového indexu 2024 sa úroveň globálneho mieru sa zhoršila o 0,56 %.

Správa prehľadným a stručným spôsobom podáva vybrané súhrnné informácie o politicko-mediálne zahmlievanej oblasti militarizácie súčasného sveta. Majú prevažne kvantitatívny charakter, ale naznačujú, že hoci podoby militarizácie sa menia, vo svete podľa neoliberálnej globalizácie na spôsob USA a medzinárodného poriadku podľa pravidiel stále citeľne pôsobí.

Po zhrnutí (Executive Summary), ktoré je vlastne jej abstraktom, Správa pozostáva z dvoch základných časti. Prvou časťou je prehľad (Overwiev), ktorý obsahuje dve oblasti: dlhodobé trendy v militarizácii a novšie trendy v militarizácii, charakterizované na základe vojenských výdavkov a početnosti (personáli) ozbrojených síl. Druhú časť tvorí meniaca sa podoba militarizácie (The Changing Shape of Militarisation), kde sa rozoberajú zmeny v jej štruktúre a trendy vo vývoji vojenských spôsobilostí.

Text na 17 stranách obsahuje aj tabuľky a grafy. Dopĺňa ho štvorstránková príloha porovnávajúca  zmeny v štátoch vo vojenských výdavkoch podľa percenta na HDP v roku 2008 a 2023.

Vo všeobecnosti spôsobilosti ozbrojených síl vyjadrujú stav personálu a materiálu (zbraní a vojenskej techniky), ktoré ovplyvňujú schopnosť viesť vojnu. Možno ich vyčleňovať podľa mnohých kritérií. Pojem sa v západnej bezpečnostnej teórie začal používať v 90. rokoch minulého storočia. Voľne sa považuje aj za synonymum vojenskej sily.

Nekorektne poznamenáme, že spôsobilosti ozbrojených síl sa stali nielen populárnym, ale najmä rôzne vysvetľovaným pojmom. Svojím voľným chápaním vytvárajú širší „priestor“ pre aktivity rastúceho počtu bezpečnostných analytikov v oblasti medzinárodných vzťahov a vojenskej politiky, z ktorých mnoho má len „salónne“ skúsenosti z vojenskej oblasti.

Zaujímavá je pozornosť venovaná vojenským spôsobilostiam v „progresivistickej“ EÚ. V Európskej obrannej agentúre, ktorá bola zriadená v roku 2004, pôsobí Riaditeľstvo spôsobilosti, vyzbrojovania a plánovania (Capability, Armament & Planning Directorate) na čele s talianskym generálmajorom Stefanom Contom. Má 6 organizačných zložiek. Vytvárajú sa aj expertné skupiny agentúry, a to projektové tímy v oblasti rozvoja spôsobilostí a technologické skupiny spôsobilostí v oblasti výskumu a technológií. Spracúva sa Plán rozvoja spôsobilostí EÚ (EU Capability Development Plan). V novembri 2023 bol prijatý dokument Rozvoj priorít spôsobilostí EÚ (pozri Factsheet: The 2023 EU Capability Development Priorities, prístupné na https://eda.europa.eu/publications-and-data/latest-publications/factsheet-the-2023-eu-capability-development-priorities). Je v ňom vymedzených 22 vojenských spôsobilostí na posilnenie európskych ozbrojených síl. Tie majú síce mnoho organizačných zložiek, ktorých velitelia sú známi, ale sú bez vrchného veliteľa. Uvádza sa len, že EÚ nemá stálu vojenskú veliteľskú štruktúru.

Politicky nekorektne, v EÚ ide v bezpečnosti tiež viac o peniaze (dobre platené pracovné pozície), než o vytvorenie skutočnej, samostatne fungujúcej vojenskej organizácie, ktorá nesmie konkurovať NATO vedenému USA. Uvidíme, či niečo vymyslí v novej Európskej komisii agresívna Ursula von der Leyenová, najmä či sa zriadi nová funkcia eurokomisára pre obranu, ale zrejme sa nič ani tak nezmení.

V štruktúre NATO sme nenašli samostatnú zložku, ktorá má v kompetencii spôsobilosti, ale pojem sa používa tiež často. V spojení so Strategickou koncepciou z roku 2022 možno ukázať na tlačovú správu z 21. februára 2022 „Spôsobilosti NATO“ (NATO’s capabilities). 13. júna 2024 bola zverejnená ďalšia správa na túto tému „Mnohonárodná kooperácia spôsobilostí“ (Multinational capability cooperation).

Zhrnutie zdôrazňuje, že Správa poskytuje dva nové prístupy k chápaniu spôsobilostí ozbrojených síl štátov sveta.  

Prvý prístup sa zaoberá ukazovateľmi militarizácie. Jeho hlavným zistením je, že vojenské výdavky síce v absolútnom vyjadrení rastú, ale ako percento HDP klesli. Pohybujú sa zhruba na polovici úrovne, ktoré mali v čase vrcholiacej studenej vojny. Dochádza k poklesu početných stavov ozbrojených síl, čo naznačuje, že rastúca sofistikovanosť zbraní a vojenskej techniky zvyšuje závislosť od technológií.

Ak si uvedomíme fakt, že vojenské výdavky v absolútnych sumách rastú, ale ich podiel na HDP klesá, pochopíme stupňujúcu sa, priam zúrivú, snahu jastrabov v NATO bezpodmienečne vyžadovať od všetkých členov vojenské výdavky minimálne na úrovni 2 % HDP, čo však už poniektorým nestačí. Podnetný je nemecký návrh, že do 2 % HDP na vojenské účely zaradia aj prostriedky na opravu a údržbu dopravnej infraštruktúry, lebo sa po nej majú presúvať kontingenty NATO.  

Druhý prístup ukazuje, že sa opiera o novú a originálnu metodiku, ktorá meria vojenské spôsobilosti štátov na základe zohľadnenia generácií ich prostriedkov (zbraní). Táto kvantifikácia spôsobilostí mení ich úroveň podľa tradičných prístupov, ktoré vychádzajú len z počtu zbraní a výšky vojenských výdavky.

V zhrnutí sa okrem toho zdôrazňuje, že svet je na križovatke, pričom sa opiera o závery Globálneho mierového indexu 2024. IEP napočítal podľa svojej metodiky v súčasnosti 59 ozbrojených konfliktov, čo je historicky najvyšší počet od druhej svetovej vojny. Konflikty sa čoraz viac internacionalizujú a 92 štátov je do nich zapojených za svojimi hranicami. Dochádza k rastúcej konkurencii medzi hlavnými mocnosťami a ďalšie mocnosti strednej úrovne sa stávajú asertívnejšími. Nebezpečným je stav, že je aj najviac nevyriešených konfliktov od druhej svetovej vojny, čo vytvára viac príležitostí na vypuknutie veľkých konfliktov.

Správa pri dlhodobých trendoch pracuje s dostupnými údajmi od roku 1960, aj keď sa uvádza, že nie sú vždy úplné a dopĺňajú sa odhadmi. Jeden z najzáhadnejších trendov, ktorý meranie GMI od roku 2008 odhalilo, predstavuje pokles priemernej úrovne militarizácie štátov, pri ktorom sa však konfliktnosť dramaticky zvyšuje a svet sa stáva výrazne menej mierovým. Doplníme, že militarizáciu IEP vyjadruje kvantitatívne údajmi o vojenských výdavkoch v percentách HDP, v ich absolútnej výške a celkových počtoch zbraní a vojakov.

Svetové vojenské výdavky ako percento HDP klesli z viac ako 6 % v roku 1960 na niečo vyše 2 % v roku 2022. Ak v roku 1970 sa odhadovalo, že vo svete na 100 000 ľudí pripadalo 700 príslušníkov ozbrojených síl, v roku 2016 ich počet klesol na 250. Nová metodika merania vojenských spôsobilosti štátov podľa IEP umožňuje lepšie pochopenie meniacej sa dynamiky militarizácie.

Pokles militarizácie nebol konzistentný. Početné stavy ozbrojených síl a relatívna výška vojenských výdavkov vo väčšine štátov klesajú, ale celkové vojenské výdavky a vojenské spôsobilosti, najmä v súvislosti s využívaním technológií, sa zvyšujú.

Hoci za posledných 60 rokov došlo k viditeľnému poklesu úrovne militarizácie podľa hodnotenia IEP, potenciál na jej zvýšenie v budúcnosti paradoxne zostáva vysoký. Za jeden z jeho ukazovateľov sa považuje „tvrdá sila“ v zmysle pripravenosti štátov využiť ekonomické prostriedky na rýchle budovanie vojenských kapacít.

Novšie trendy militarizácie sa v správe hodnotia za posledných zhruba 30 rokov (od roku 1992). Niektoré údaje sa vzhľadom na ich špecifiku, resp. dostupnosť sledujú aj v iných časových úsekoch. Najčastejšie sa porovnávajú údaje z rokov 1995 a 2022.

Súhrnné vojenské výdavky sa od roku 1995 do roku 2022 podľa konštantných cien v dolároch z roku 2017 takmer zdvojnásobili. Vzrástli z niečo vyše tisíc miliárd na dve tisíc miliárd dolárov. Došlo k 87,6 percentnému nárastu ich reálnej hodnoty.

Väčšina vojenských výdavkov bola v Severnej Amerike a v Európe aj so ZSSR. Krátko po konci bipolarity tvorili takmer tri štvrtiny ich svetového súhrnu. Tento podiel v roku 2022 poklesol na necelých 60 %. Rastie podiel ázijsko-tichooceánskeho regiónu a južnej Ázie, čo Správa spája s ich hospodárskym rastom. Z toho pohľadu je zaujímavá tabuľka desiatich štátoch s najväčšími vojenskými výdavkami, ktorá porovnáva stav v rokoch 1995 a 2022

Desať štátov s najväčšími vojenskými výdavkami v rokoch 1995 a 2022 v miliardách dolárov  (v stálych cenách z roku 2017)

Doplníme, že v roku 2022 bolo z týchto 10 štátov v G7 päť, v NATO štyri, v BRICS 3 a v Šanghajskej organizácii spolupráce dva. Ak by sme zohľadnili efekt synergie vojenskej výroby v štátoch G7 a NATO, tak možno s pomerne vysokou pravdepodobnosťou tvrdiť, čím bohatší štát (skupina štátov) tým vyššie sú ich vojenské výdavky a najmä možnosti ich využitia pri posilňovaní vojenských spôsobilostí.

V rokoch 1995 – 2022 sa ďalej porovnávali vojenské výdavky:

  • na obyvateľa sveta Zeme. Ak v roku 1995 (v stálych cenách z roku 2017) boli tesne pod 190 dolármi, v roku 2022 dosiahli takmer 260 dolárov na hlavu. Od konca studenej vojny vzrástli o 37 %.
  • ako percento HDP. Od roku 1995 do roku 2022 klesli o 0,4 % na úroveň 2,2 %.
  • podľa parity kúpnej sily. Podľa tohto ukazovateľa prevyšujú reálne hodnoty vojenských výdavkov výdavky podľa „konštantného“ dolára zhruba 1,5 krát.

Celkový počet príslušníkov ozbrojených síl vo svete klesol z viac ako 30 miliónov v roku 1995 na menej ako 28 miliónov v roku 2022. K poklesu došlo vo väčšine štátov sveta, pričom najviac to bolo v Rusku, Číne a USA. Pokles súvisí aj s rastom technologickej úrovne zbraní. Výnimkou je India, ktorá v tomto období zvýšila početnosť svojich ozbrojených síl o viac ako 40 %.

Veľkosť ozbrojených síl sa znížila aj podľa kritéria ich početnosti ako percenta celkovej pracovnej sily. V roku 1995 bolo vo svete v ozbrojených silách takmer 1,3 % pracovnej sily. V roku 2019 to kleslo na niečo vyše 0,8 %. Tento ukazovateľ sa ilustruje na príklade piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Najviac ľudí podľa tohto kritéria v ozbrojených silách mala v roku 2019 RF (2 % pracovnej sily). Nasledujú Francúzsko a USA (okolo 1,0 %). Vo Veľkej Británii to je menej ako 0,5 % a najmenej to je v Číne, asi 0,3 %. Dopĺňa sa príklad Indie, ktorá si vzhľadom na výrazný rast počtu obyvateľstva zachováva početnosť ozbrojených síl na úrovni asi 0,7 % pracovnej sily.

Z dlhodobých i novších trendov je podľa IEP zrejmé, že došlo k poklesu militarizácie, ktorý sa začal takmer pred 60 rokmi. Za posledných 25 rokov sa však tento obraz stal zložitejším. Vidia sa dve možné príčiny tohto poklesu: posun priorít od vojenských výdavkov k iným formám vládnych výdavkov a menšie používanie pozemných síl v sofistikovaných ozbrojených silách.

V minulosti militarizmus zahŕňal najmä zvyšovanie vojenských výdavkov, ktoré sprevádzal početný rast ozbrojených síl. Údaje za posledných 25 rokov naznačujú, že táto korelácia sa oslabila. V niektorých štátoch a regiónoch síce stále pôsobí, ale stretávame sa aj s tým, že posilňovanie ozbrojených síl nie je už spojené s rastom ich početnosti. Vo viacerých štátoch  došlo k zvýšeniu vojenských výdavkov, ale početnosť ozbrojených síl sa zmenšila.

V tejto súvislosti doplníme, že za vyslovené diletantstvo možno považovať snahy niektorých politických síl vrátiť povinnú vojenskú službu. Nie sú za tým vojensko-odborné (organizačné) ciele, ale najmä nebezpečná snaha zvýšiť možnosti využívania ozbrojených síl pri riešení domácich, vnútorných problémov.

Využívanie moderných technológií vo vojenských operáciách viedlo k zvýšeniu spôsobilostí ozbrojených síl. Zdokonalené zbrane, sofistikované komunikačné systémy a drony výrazne znížili potrebu počtu osôb na bojisku. Vyspelejšie štáty vyčleňujú viac zdrojov na výskum, vývoj a obstarávanie špičkovej vojenskej technológie. Pokračuje trend prechodu od početne veľkej k menšej a technologicky dokonalejšej vojenskej organizácii.

Posun k technologizácii vojen je zrejmý aj v rozširovaní využívania kybernetickej vojny a operácií založených na spravodajstve, čo vedie aj k zmenám povahy modernej vojenskej stratégie. Prejavuje sa aj vo zvýšenej presnosti zbraní a väčšej strategickej flexibilite.

Tieto trendy zvyšujú spôsobilosti ozbrojených síl, zefektívňujú ich použitie a rýchlosť ich reakcie na vznikajúce hrozby. Vedú aj k zvýšenej efektívnosti vojenských výdavkov.

Medzi najmodernejšie technológie sa zaraďujú (aj s poukázaním na ich špecifičnosť):

  • vojenské satelity,
  • nukleárne zbrane,
  • neozbrojené vzdušné vozidlá (unarmed aerial vehicles – UAVs), známe ako drony,

Globálne vojenské spôsobilosti vzrástli v rokoch 2014 – 2022 takmer o 10 %. Na základe generačnej a technologickej kapacity sa sledovali a bodovali vojenské spôsobilosti v štyroch kategóriách:

  • lietadlá s pevnými krídlami (stíhačky a bombardéry),
  • námorné prostriedky (jadrové ponorky, lietadlové lode, krížniky, torpédoborce a obojživelné útočné prostriedky),
  • lietadlá s rotujúcim krídlom (vrtuľníky),
  • obrnené vozidlá.

Medzi 10 štátov s najvyššou súhrnnou vojenskou spôsobilosťou v roku 2022 patrili (v zátvorke je ich koeficient):

USA (1,00)
ČĽR (0,91)
RF (0,90)
Francúzsko (0,81)
Veľká Británia (0,81)
India (0,80)
Japonsko (0,79)
Južná Kórea (0,78)
Taliansko (0,75)
Taiwan (0,75)

Od roku 2014 v tejto skupine najviac vzrástli spôsobilosti ozbrojených síl ČĽR a Veľkej Británie a najviac poklesli vo Francúzsku a RF.

Mimoriadne zaujímavé na prehľade je, že až štyri štáty sú v susedstve ČĽR, pričom v Japonsku a Južnej Kórei sú aj veľké vojenské kontingenty prešpikované zbraňami USA. Okrem toho štyri z uvedených štátov sú členmi NATO.

Je uvedený aj zoznam 10 štátov s najvyššou spôsobilosťou vo vojenskom námorníctve, kde sa nachádzajú tie isté štáty, len ich poradie na druhom až siedmom mieste je trochu iné.

V oblasti lietadiel s pevnými krídlami sa poukázalo na to, že ich množstvo v rokoch 2014 – 2022 sa znižovalo, ale ich spôsobilosti sa zvýšili o 16 %.

Hodnotenia Správy treba vidieť ako jeden z možných pohľadov na militarizáciu. Okrem toho  je zostavený špecificky kvantitatívnym spôsobom. Opiera sa síce o mnoho reálnych, oficiálnych údajov, ale je doplnený nielen niektorými odhadmi, ale aj určitou kategorizáciou a bodovaním, ktoré vyjadrujú prístup tvorcov k súhrnnému hodnoteniu súčasných trendov a podôb militarizácie. Má výrazne ekonomický charakter a militarizáciou ako politickým fenoménom sa nezaoberá.

Na zamyslenie je, ako pristupovať k štatistickým aspektom takýchto dlhodobejších hodnotení, o čom sa v Správe nehovorí. Čísla síce nepustia, ale ide najmä o to, že HDP je štatistickou, ale vágnou hodnotou. V jednotlivých štátoch i na celom svete v dôsledku viacerých činiteľov rastie čoraz rýchlejšie a niekedy sa aj pri ňom využívajú odhady. Dochádza k rastu objemu prvkov, ktorý sa započítava do HDP.

HDP sa vykazuje v dolároch. Podľa jedného z inflačných kalkulátorov sa hodnota doláru v roku 2024 v porovnaní s rokom 1960 zvýšila o 962,64 %. V USA sa za nákup v hodnote 1 dolára z roku 1960 dnes zaplatíte 10,63 dolára.

Pri globálnych prepočtoch treba zobrať do úvahy aj to, o koľko sa zvýšil počet obyvateľov Zeme v tomto období, čo sociálno-ekonomicky relativizuje uskutočnené hodnotenia. Ak v roku 1960 mala podľa odhadov webovej stránky Worldometers Zem zhruba 3 miliardy obyvateľov, v roku 2024 to je asi 8,2 miliárd.

Vo vojenskej oblasti je dôležité aj zvýšenie počtu národných štátov. Ak podľa niektorých mediálnych údajov bolo na začiatku roku 1960 vo svete 102 všeobecne uznávaných suverénnych národných štátov, tak v súčasnosti má OSN 193 členských štátov a dva štáty so štatútom pozorovateľa.

Správa je výstrahou pre svet, pričom by sa s ňou mali oboznámiť predovšetkým politici a kruhy, zištne militarizujúce medzinárodný poriadok podľa pravidiel. Jedným z pravidiel, ktoré sa neuvádza v zozname tohto poriadku (zatiaľ ho nikto oficiálne nezostavil), je iste aj to, že treba strašiť všetkými možnými hrozbami pre Západ. Vodcovia sa potom s dôverou obrátia na vojensko-priemyslový komplex a banky, ktoré vo „vašom“ záujme a za „vaše“ peniaze vyrobia zbrane a ďalší potrebný materiál na vedenie bojov. Lebo však boj proti „nezápadnému zlu“, ktoré je čoraz horšie a väčšie, stojí za peniaze, obete na ľudských životoch a nesmierne škody. Musí to pomôcť zachovať dnešný svet, v ktorom vládnu deformované a možno už aj degenerované kruhy upadajúceho Západ. Veď vo vojnách bojujú mnohé zlé sily, ktoré sú zlé, lebo si nevážia dobrotu Západu.

Sily, ktoré militarizujú svet, sú iste rozličnej politickej orientácie. Avšak z hľadiska kritickej sociálnej teórie treba zdôrazniť, že zo všetkého toho majú najväčší osoh výrobcovia zbraní a obchodníci s nimi (označovaní aj za medzinárodných obchodníkov so smrťou). A tí sú najväčší na Západe.

(Celkovo 299 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter