Napriek rozsiahlej medializácii „samitu“ okrem krátkych informácií nie je o ňom k dispozícii oficiálna správa organizátorov. Podivností, ktoré sú spojené so „samitom“ pribúda, ale Západ šíri pozitívne správy.
S datovaním 16. júna bolo uverejnené „Spoločné komuniké o mierovom rámci“ (Summit on Peace in Ukraine: Joint Communiqué on a Peace Framework), ktoré malo pomerne všeobecný a fragmentárny charakter. Opieralo sa o „ducha“ OSN, ale nezvyklé je, že OSN bola na samite len v pozícii pozorovateľa. Na zamyslenie je aj konštatovanie z úvodu komuniké, že „samit“ bol založený na predchádzajúcich diskusiách o ukrajinskom mierovom vzorci a iných mierových návrhoch (o ktoré ide, sa však neuvádza – zvýraznil autor), ktoré sú v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty OSN.
O obsahu spoločného komuniké zo „samitu“
Obsah bol stručne komentovaný a hodnotený v mnohých zdrojoch. Zopakujeme, že sa zdôraznila spoločná vízia účastníkov samitu v troch oblastiach:
– Využívanie jadrovej energie a jadrových zariadení musí byť bezpečné, zaistené, chránené a environmentálne vhodné. Ukrajinské jadrové elektrárne a zariadenia, vrátane jadrovej elektrárne Záporožie, musia fungovať bezpečne a byť pod úplnou suverénnou kontrolou Ukrajiny, v súlade so zásadami MAAE a pod jej dohľadom. Akákoľvek hrozba alebo použitie jadrových zbraní v kontexte prebiehajúcej vojny proti Ukrajine sú neprípustné.
– Globálna potravinová bezpečnosť závisí od nepretržitej výroby a dodávok potravinových produktov. V tejto súvislosti je rozhodujúca bezplatná, úplná a bezpečná komerčná plavba, ako aj prístup k námorným prístavom v Čiernom a Azovskom mori. Útoky na obchodné lode v prístavoch a pozdĺž celej trasy, ako aj na civilné prístavy a ich infraštruktúru sú neprijateľné. Zaistenie potravinovej bezpečnosti nesmie byť ozbrojené. Ukrajinské poľnohospodárske produkty by sa mali bezpečne a bezplatne poskytovať tretím krajinám, ktoré o to majú záujem (čo sa myslí pod bezplatnosťou je nejasné – pozn. autora).
– Všetci vojnoví zajatci musia byť prepustení a úplne vymenení. Všetky deportované a nezákonne vysídlené ukrajinské deti a všetci ostatní ukrajinskí civilisti, ktorí boli nezákonne zadržaní, musia byť vrátení na Ukrajinu.
V texte je vyjadrené presvedčenie, že dosiahnutie mieru si vyžaduje zapojenie všetkých strán a dialóg medzi nimi. Preto sa v budúcnosti majú podniknúť konkrétne kroky vo vyššie uvedených oblastiach s ďalším zapojením zástupcov všetkých strán. Na záver sa uvádza, že ako základ pre dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine má slúžiť Charta OSN vrátane zásad rešpektovania územnej celistvosti a suverenity všetkých štátov.
Zúžené rokovanie o troch z desiatich bodov ukrajinského mierového plánu
To, že na „samite“ sa rokovalo len o troch z desiatich bodov ukrajinského mierového plánu, naznačuje vážne ťažkosti s jeho realizáciou. Napriek snahám Kyjeva vydávať tento plán za podpory Západu za jediný, na základe ktorého by sa mala riešiť ukrajinská kríza, ide len o zbožné prianie jednostranného charakteru. Obsah uvedených troch bodov bol navyše pomerne odtrhnutý od reálnej situácie v regióne.
Viaceré zdroje poukazovali na to, že bolo ticho o bode plánu „stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny“. Poukazovalo sa síce na zásadu rešpektovania územnej celistvosti (tiež jeden z bodov plánu) a suverenity všetkých štátov, ale len všeobecne.
Hlbšie zamyslenie si vyžaduje aj abstraktná téza „komplexný mier na Ukrajine“. Ak nie sme „kyjevsky zaslepení“, je nevyhnutná zmena, a to podstatná, aj v ukrajinskej politike vo vnútri štátu (napr. relikty nacizmu, nacionalizmus, nehovoriac o stave demokracie, korupcii atď.) i vo vzťahu k rešpektovaniu záujmov susediacich štátov, najmä RF, ale aj Bieloruska.
Na okraj poznamenáme, že k problému ukrajinskej krízy sa neštandardne vyjadril v súčasnej predvolebnej kampani vo Veľkej Británii kontroverzný Nigel Farage, ikona Brexitu. 21. júna v rozhovore pre BBC povedal, že EÚ a NATO „vyprovokovali“ ruskú inváziu na Ukrajine tým, že sa rozšírili na východ. Z rozpútania vojny však obvinil V. Putina, ktorý vraj využil to, čo sa urobilo, ako výhovorku. Popredných britských politikov tým doslova rozzúril a na jeho adresu sa zniesla spŕška nevyberanej kritiky. Paradoxne to môže zvýšiť jeho šance na získanie kresla poslanca, čo sa mu ešte ani raz nepodarilo, hoci sa o to viackrát pokúšal.
Podivný charakter spoločného komuniké
Charakter komuniké výrazne zrelativizoval jeden z hovorcov švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí Pierre-Alain Eltschinger, keď povedal, že „fyzický“ dokument, ktorý by bol riadne podpísaný všetkými uvádzanými signatármi, neexistuje. Má len podobu „živého spisu“, ku ktorému sa môžu „prihlasovať“ ďalší signatári. 17. júna podpis odvolala Rwanda. Dokument podľa organizátorov zo švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí po jeho uverejnení (ale bez uvedenia ďalších detailov) podpísali 18. júna Antigua a Barbuda (s niečo viac ako 100 tisíc obyvateľmi) z Karibiku, 19. júna Zambia (viac ako 20 miliónov obyvateľov) z Afriky. 21. júna ho podpísali Marshallove ostrovy (niečo viac ako 40 tisíc obyvateľov) z Oceánie a Barbados (asi 280 000 tisíc obyvateľov) z Karibiku. S výnimkou Zambie ide teda len o trpasličie štáty.
Sú zdroje, ktoré tvrdia, že minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba povedal, že organizátori „samitu“ uvádzali signatárov spoločného komuniké ešte pred tým, ako niektorí účastníci stretnutia svoj súhlas definitívne vyjadrili.
Veľa patetických informácií o „samite“ prináša len málo nového a konkrétneho
Program vystúpení na „samite“ tiež nie je k dispozícii. Uviedlo sa, že ho otvorila švajčiarska prezidentka Viola Amherdová (Opening address by President Viola Amherd at the Summit on Peace in Ukraine). Médiá sa spravidla v krátkosti zmieňovali najmä o vystúpeniach ukrajinského prezidenta, viceprezidentky USA, francúzskeho prezidenta, britského predsedu vlády, nemeckého kancelára a predsedníčky Európskej komisie. Aj rokovanie uzavrela V. Amherdová (Closing address by President Viola Amherd at the Summit on Peace in Ukraine). Ocenila, že prvýkrát sa na najvyššej úrovni hovorilo o mieri na Ukrajine. Uviedla však aj to, že diskusia ukázala na existenciu rôznych názorov. Diskusia na „samite“ sa točila okolo troch vyššie uvedených záverov z komuniké.
Pohľad na „samit“ ilustrujeme dvomi článkami z nemeckého Tagesschau. Prvý znel poeticky „Veľa symboliky v malebnom prostredí“ (Viel Symbolik vor malerischer Kulisse). Druhý však už bol pesimistický „Mier je ešte vzdialený“ (Der Frieden ist noch in weiter Ferne).
Politici a médiá na Západe „samit“ pateticky označujú za významný krok pri mierovom riešení ukrajinskej krízy. Vyúsťuje to však do opakovaných kritických fráz na adresu RF a jej prezidenta. Inde, neraz nepriamo, však pripúšťajú, že by sa s nimi malo rokovať.
Čo nového a realistického však môžeme čakať od plejády takých neúspešných politikov, ako Emmanuel Macron (podľa niektorých názorov môže radikálne pravicové Národné združenie v blížiacich sa parlamentných voľbách získať nadpolovičnú väčšinu kresiel), či Riši Sunak (ktorého v parlamentných voľbách čaká jedna z historicky najťažších a potupných porážok konzervatívcov), alebo Olaf Scholz (ktorého SPD utrpela tiež poriadnu porážku v eurovoľbách a mnohí pochybujú, že ním vedená vláda vydrží do konca mandátu). Veľmi často to vyzerá tak, že svoje neúspechy doma sa títo politici snažia kompenzovať siláckou rétorikou o Ukrajine. O nič lepšie na tom nie je ani agresívna proamerická Ursula von der Leyenová, ktorej očakávaná opakovaná nominácia na post sa na prvý pokus nepodarila. Slávu nezožína ani Kamala Harrisová v USA, kde sa o nej trúsia všelijaké reči (na duo Biden – Harrisová by sa mohlo použiť aj slovenské príslovie „aký išiel, takú našiel“ – uštipačná poznámka autora). Radia jej, že lepšie urobí, keď sa na jeseň bude uchádzať o kreslo guvernérky Kalifornie.
V týchto podmienkach môžu rozhodnejšie vystupovať politici z druhej línie, teda menších štátov EÚ, ktorí majú doma relatívne dobrú pozíciu. Nadšeným aktivistom Západu sa stáva český prezident Petr Pavel, u ktorého sa prelína „natofilstvo“ a „amerikanofilstvo“ spojené so vzťahom k EÚ podriaďujúcej sa NATO a USA. Vo svojej havlovsko-masarykovskej nostalgii, ktorú mu pripisujú kritici, sa tentokrát podobal na posla dobrých správ z rozprávok. Podľa správy TASR zo 16. júna povedal, že „pôvodné očakávania, že samit prinesie aspoň nejaký pokrok na ceste k mieru na Ukrajine boli naplnené“. Škoda, že neuviedol, aký ten pokrok bol. Zato hovoril o nejakých pracovných skupinách na „samite“, o ktorých sa však inde nič neobjavuje.
„Samit“ vyústil do veľkej PR akcie, ale nič nezmení
Politicky nekorektne zhrnieme, že „samit“ nebol veľkou medzinárodnou udalosťou. Napriek zastúpeniu na veľmi vysokej úrovni išlo nakoniec len o jednu z častých PR akcií, ktoré západná politika mimoriadne obľubuje. „Samitu“ predchádzal 13. – 15. júna samit G7 v meste Fasano v Taliansku. Znovu poukážeme na to, že aj tam išlo o akési stretnutie neúspešných vodcov, lebo zo siedmich zúčastnených štátov len talianska predsedníčka vlády Giorgia Melloniová nemá doma nijaké vážne problémy. G7 vysiela svetu rôzne signály, ale ten je pri ich prijímaní opatrný, lebo sa nevie, koľko z týchto vodcov a ako dlho sa ešte udrží pri moci. A v súvislosti s rozvojom BRICS už ani G7 nie je tým, čím bola pri svojom vzniku.
Záujem o „samit“ v Bürgenstocku zrejme v podmienkach presýtenosti Západu podobnými akciami netrval ani povestné tri dni. Niektoré konzervatívne kruhy na Západe, najmä v USA, ktoré sú nespokojné s neoliberálnou politikou bidenovského establišmentu, poukazujú už dávnejšie, že vzhľadom na vývoj situácie na bojiskách sa Zelenskym tvrdo presadzované požiadavky Kyjeva nezdajú príliš reálne. Toto tvrdenie viackrát zopakovali aj v súvislosti so „samitom“. Napriek nesmiernej tragickosti bojov na Ukrajine a ťažkej pozícii jej prezidenta sa objavujú (a nielen v Rusku) hodnotenia, že máloktorý vodca v dejinách svojmu obyvateľstvu uškodil pri presadzovaní cudzích záujmov tak ako V. Zelenskyj Ukrajine.
Doplníme ešte myšlienky českého bezpečnostného odborníka Jaroslava Štefeca. V rozhovore po „samite“ povedal, že „Európu jednoducho doháňa ekonomická realita vojny na Ukrajine, v ktorej sú jediným skutočne čoraz viditeľnejšie zarábajúcim aktérom USA“. Na margo „samitu“ uviedol, že bez ohľadu na kampaň médií hlavného prúdu naprieč takmer celou Európou i v dôsledku vývoja situácie tak na Ukrajine ako aj globálne, sa stal len obyčajnou politickou maškarádou.
S Moskvou sa musí rokovať
Na „samite“ ako i pri jeho hodnotení sa často poukazovalo na to, že bez účasti Moskvy na rokovaniach sa konflikt riešiť (ukončiť) nedá. Je to o to naliehavejšie, že sa ukazuje, že línia Ukrajiny na získanie podpory štátov globálneho Juhu, najmä väčších, pre svoj mierový plán nie je úspešná. A ako ukázala návšteva Vladimira Putina vo Vietname 19. – 20. júna, akosi nefunguje ani snaha Západu izolovať Rusko.
Aj v týchto podmienkach podľa poradcu ukrajinského prezidenta Ihora Žovkvu by Kyjev chcel, aby sa ešte do konca roka uskutočnil ďalší mierový samit „niekde na globálnom Juhu“. Zakrátko sa ozvala Saudská Arábia, že ona ho organizovať nebude. Údajne to súvisí s charakterom výsledkov „samitu“, komuniké z ktorého nepodpísala. Podľa predstaviteľov Kyjeva sú ďalšie štáty, ktoré sú ochotné takýto samit usporiadať. Ide však nielen o organizačne, ale aj finančne náročnú akciu, ktorá sa napochytro pripraviť nedá. Na ďalšom samite Kyjev „už pripúšťa“ účasť Moskvy, ale len s podmienkou, že bude ochotná rokovať iba o ukrajinskom pláne a nebude vznášať „ultimáta“.
K dispozícii je čínsky návrh na mierové rokovania, ale s prístupom Pekingu Ukrajina nesúhlasí a už viackrát sa na jeho adresu vyjadrila arogantne. V súvislosti so „samitom“ v Bürgenstocku V. Zelenskyj povedal, že Čína ho sabotovala. Čínske ministerstvo zahraničných vecí po „samite“ uviedlo, že sa k nemu nebude vyjadrovať, lebo Čína sa na ňom nezúčastnila. Vzhľadom na súčasnú zlú situáciu na upadajúcom Západe, ktorého súčasťou je aj ukrajinská kríza, sa nedá predpokladať, že by o tomto návrhu Ukrajina riadená zvonku, bola ochotná rokovať. Všetko však môžu zmeniť čoraz ťaživejšie následky oslabujúcej sa ekonomickej i vojenskej sily Ukrajiny napriek jej mohutnej podpore zo strany USA a ich spojencov.
Ruské ohlasy na „samit“ sa dajú zhrnúť do širšieho záveru, v ktorom sa rôzne poukazuje, že bol neúspešný a nepriniesol nijaké výsledky. Deň pred začiatkom „samitu“ V. Putin ohlásil, zrejme s cieľom ovplyvniť jeho konanie, nový ruský návrh na riešenie situácie na Ukrajine. Je len pochopiteľné, že iné ako kritiku zatiaľ nevyvolal.
Záver nejasný, ale aj smutný
Politicky korektne sa dnes v štátoch NATO a EÚ o „samite“ v Bürgenstocku má hovoriť len ako o celkovo úspešnom podujatí. Snaha nájsť riešenie ukrajinskej krízy politickou cestou, rokovaním, je správna a treba ju podporiť. Otázne však zostáva, či k tomu nerealistický ukrajinský prístup podporovaný Západom prispieva.
Mravokárne poznamenáme, že podobne, ako sme sa to učili v matematike, správny musí byť nielen výsledok, ale aj spôsob riešenia úlohy. Na a ten postup pri rokovaniach je predsa len zložitejší ako pri výpočtoch v matematike. Na rokovaniach sa musia zúčastniť všetky zainteresované strany. O čom sa zatiaľ vôbec nehovorí, je, ako k tomu pristúpia USA, ktoré z bojov na Ukrajine urobili zástupnú vojnu s RF. Veľmi ťažké bude aj to, aby sa nekládli nereálne podmienky a pri rokovaniach sa vychádzalo zo stavu, ktorý v regióne existuje. Nezaobíde sa to ani bez kompromisov, ktoré môžu byť ťažké. Významná bude aj úloha sprostredkovateľa rokovaní, ktorý zatiaľ nie je vo výhľade.
(Koniec)
František Škvrnda st.: Podivný „samit“ vo Švajčiarsku (1. časť)
