Jozef Barry Barina

Spomienka na legendárnu legendu slovenskej bigbítovej hudby.

Medzi mnohými spomienkami na legendárnu legendu slovenskej bigbítovej hudby nesme chýbať čo ako skromná glosa. Najmä preto, aby v tejto politickej agresívnej, všetko rozleptávajúcej hlušine nechýbal poukaz na to, ako hudba pretrváva svojho tvorcu, Jozefa Barinu. Nazývali ho aj slovenský Joe Cocker lebo ten je niekoľkým generáciám známejší, ale našinec môže aj povedať pri počúvaní Cockera, hľa veď ten znie, ten spieva ako Barina.

Jeho nezabudnuteľne strhujúce Šťastie /Šťastie akú tvár máš, múzy sa pýtam prečo som sám, Šťastie nemôžem Ťa nájsť, som sám, som sám, som sám/ ktorým začínal v novembri 2016 svoj posledný koncert, dodnes strháva.

Jeho Lej vínko lej, bude nám hej, šíri doteraz potešenie. I keď ho kedysi nehrali pre propagáciu alkoholizmu, jeden zo nezmyslov 25 rokov trvajúceho zákazu v médiách, ale o toľko bol príťažlivejší na nezakázaných koncertoch.

Dodnes je nezodpovedaná otázka Načo sú nám asanačné pásma so strhujúcim výkrikom skvelého saxofónového sóla. /Betónové zuby mesto cerí, buldozéry rinčia, čo len z tých malých detí zajtra bude, rúcajú domy, pília stromy, ale asanujú v prvom rade človeka/. Tak nikto nespieval o Bratislave o. i v Chmúrnom meste či Bratislavskom nocturne, o láske k mestu, ktoré pokojne spí. A ako sa nepotešiť tým, ako Barina spieva a hrá v skladbe Slušný občan s priemerným platom. Nehovoriac už o skladbe Na pohrebe lotra – žijeme už takú dobu, že aj slušní ľudia sa k lotrom hrdo hlásia.

Nezabudnuteľná je Hej pán doktor, jej rytmus poznajú azda všetci.

Na Purpurový smútok /čakáme deň, keď prídu biele rána a ľudia precitnú/ sa o.i. viaže zdôvodnenie zákazu po roku 1969 hoci text vznikol pred augustom roku 1968.

K Jozefovi Barinovi sa viaže aj epizóda o tom, ak sa mu kolegovia známejší a vyzdvihovanejší, ba priam velebení, ako on vysmievali. Vraj prečo používa slovenčinu úplne nevhodnú na modernú hudbu, ako treba prejsť na angličtinu. Barina ale povedal, že nevie po anglicky, zato vie dobre po slovensky. Uplynul istý čas a prišli sa mu ospravedlniť, čo bolo vlastne vzdanie holdu jeho umeniu od chýrneho hudobníka a básnika.

Z tohto dokumentu vysielaného na Dvojke 19. 2. 2019 je úvodné foto.

Legendu slovenskej hudby, pôvodne vyštudovaného jadrového fyzika, však pripomíname v týchto dňoch aj preto, že po rokoch ho na správne miesto v dejinách bigbítu, slovenskej hudby, atmosféry zdvihu rokov šesťdesiatych postavil v televíznom seriáli /desať pokračovaní/ a v knihe Slovenský bigbít /2008, 400 strán a 3 DVD Ľuboš Jurík a Dodo Šuhajda. Jurík si tým popri knihách o Dubčekovi, Clementisovi či Štúrovi alebo spomienkach Pokušenie moci vytvoril jeden z pilierov svojej tvorby po roku 1989.