Mučenie v tajnej väznici CIA v Poľsku bude bez trestu

V Poľsku bolo potichu prerušené vyšetrovanie účasti poľských predstaviteľov na mimosúdnom zadržiavaní a mučení osôb podozrivých z terorizmu, ktoré v utajovaných zariadeniach na poľskom území uskutočňovala americká CIA.

Gazeta Wyborcza sa dostala k časti doposiaľ nezverejnených a utajovaných súdnych dokumentov, ktoré odhaľujú nové podrobnosti o prípade. Tie potvrdzujú, že bývalý šéf poľskej rozviedky (Agencja Wywiadu) Zbigniew Siemiątkowski nebude stáť pred súdom za tajnú väznicu CIA v obci Stare Kiejkuty v rokoch 2002 až 2003. Vyšetrovanie prípadu prerušil v roku 2020 prokurátor Janusz Śliwa z krajskej prokuratúry v Krakove, ale rozhodnutie nebolo nikdy zverejnené.

Po útokoch z 11. septembra 2001 a americkej „vojne proti teroru“ zriadili americké úrady na rôznych miestach po celom svete, vrátane Thajska, Afganistanu, Rumunska, Litvy a Poľska, tajné väznice, v ktorých boli zadržané osoby podozrivé z terorizmu podrobené „vylepšeným vypočúvacím technikám“, ktoré ale boli neskôr zastavené a označené za mučenie. Ukázalo sa aj, že brutálne vypočúvacie techniky boli zbytočné – väzňom buď chýbali relevantné informácie, alebo klamali. Podľa neoficiálnych informácii bolo na zadržiavanie použitých 50 väzníc v 28 krajinách, ako aj 17 lodí ako plávajúce väznice. Správa Rady Európy z júna 2006 odhaduje, že CIA na území EÚ zadržiavala približne 100 ľudí.

V Poľsku boli podľa dostupných informácii umiestnení minimálne traja väzni. Abd ar-Rahim al-Nashiri zo Saudskej Arábie, ktorý bol podozrivý z organizovania útoku na americký torpédoborec USS Cole, Palestínčan Abu Zubaydah, o ktorom sa CIA mylne domnievala, že je jedným z kľúčových vodcov Al-Káidy a Walid bin Attash z Jemenu, bin Ládinov osobný strážca, ktorý údajne osobne vybral teroristov k útoku na Svetové obchodné centrum (WTC). Všetkým trom poľská prokuratúra neskôr udelila štatút obete za ich mučenie počas väznenia na poľskom území. V Poľsku bol zadržiavaný pravdepodobne aj Khalid Sheikh Muhammad, označovaný za iniciátora a hlavného organizátora útokov na WTC.

V roku 2005 sa vo Washington Post objavila informácia o tajných väzeniach CIA v niektorých európskych krajinách a o deň neskôr boli zverejnené aj krajiny, v ktorých sa tieto zariadenia nachádzali. Bolo medzi nimi aj Poľsko, ale oficiálne miesta neboli ochotné o tom diskutovať. Napríklad vláda Kazimierza Marcinkiewicza, ktorá pôsobila v rokoch 2005 – 2006, oficiálne poprela existenciu takýchto nelegálnych väzníc a tieto informácie boli  označované za útoky proti USA a Poľsku. Až následné vyšetrovanie Rady Európy a Európskeho parlamentu v rokoch 2006 – 2007 potvrdilo existenciu týchto zariadení a európske krajiny boli nútené sa s týmito skutočnosťami vyrovnávať.

V  marci 2008 začala poľská prokuratúra vyšetrovanie. Zadržiavacie zariadenie sa nachádzalo vo výcvikovom stredisku spravodajských služieb v obci Stare Kiejkuty v oblasti Mazurských jazier (severovýchodné Poľsko). Stredisko sa nachádza asi 20 km od letiska Szymany, kde pristávali lietadlá s väzňami CIA. Doložených je pristátie najmenej šiestich lietadiel CIA. Prokuratúra potvrdila, že údajní podozriví z terorizmu boli držaní v samostatnej a špeciálne upravenej časti centra. Zóna bola chránená plotom z ostnatého drôtu, tri metre vysokým múrom a prístup do nej mali len Američania, uviedol neskôr nemecký Stern. Za prenajatie tohto zariadenia zaplatila CIA Poľsku 15 miliónov dolárov.

Spravodajská služba najskôr odmietla s prokuratúrou pri vyšetrovaní spolupracovať a až rozhodnutie Najvyššieho súdu prinútilo spravodajské služby sprístupniť prokuratúre utajované dokumenty. V januári 2012 poľská prokuratúra dospela k záveru, že bývalý šéf zahraničnej spravodajskej služby Zbigniew Siemiątkowski porušil zákon.

Obžaloba zistila, že medzi 5. decembrom 2002 a 23. septembrom 2003 boli v tomto zariadení porušené normy medzinárodného práva. Obvinenie Zbigniewa Siemiątkowskeho zahŕňalo zadržiavanie osôb, podozrivých z terorizmu, bez rozhodnutia súdu, čo bolo v rozpore s poľským a medzinárodným právom, vrátane porušenie poľskej ústavy. Za to mu hrozili najmenej tri roky väzenia. Samotný Siemiątkowski sa k spáchaniu trestného činu nepriznal. Potvrdil, že  spravodajská služba, ktorú viedol, plnila svoje spojenecké záväzky, ktoré podľa neho vychádzali aj z článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Uviedol tiež, že konal „so súhlasom najvyšších štátnych predstaviteľov“, ale z dôvodu povinnosti mlčanlivosti odmietol hovoriť o podrobnostiach.

Bývalý šéf spravodajskej služby Zbigniew Siemiątkowski bol podozrivý takmer deväť rokov, až do novembra 2020, keď prokuratúra prerušila vyšetrovanie a zbavili ho všetkých obvinení. Wyborcza uvádza, že počas tohto obdobia došlo k rôznym neštandardným úkonom, vrátane  presunu vyšetrovania pod inú prokuratúru.

Wyborcza sa dostala k časti rozhodnutia prokurátora Śliwu. Tento ukončenie vyšetrovania a zbavenie obvinenia Siemiątkowskeho zdôvodňuje aj v rámci širokého medzinárodného kontextu. Prokurátor uvádza, že po zmene režimu v roku 1989 došlo aj k prehodnoteniu zahranično-politickej orientácie krajiny a k nadviazaniu úzkych vzťahov s USA. Poľsko sa po 11. septembri 2001 zapojilo aj do vojny proti terorizmu, vrátane vojenskej invázie do Afganistanu. Vojenskú operáciu sprevádzalo zadržiavanie ľudí, o ktorých sa americké úrady domnievali, že sú členmi alebo spolupracovníkmi al-Káidy. Prokurátor uvádza, že  zadržaní boli vystavení mučeniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu, ale tieto akcie nazýva „mimoriadnymi opatreniami“, ktoré slúžili na získanie informácií s cieľom zabrániť ďalším teroristickým útokom.  Pripomína, že vojna proti terorizmu išla ruka v ruke s obmedzovaním občianskych práv, ktoré boli v rôznych krajinách vnímané rôzne. Základ oslobodzujúceho  rozhodnutia prokurátora spočíva v tom, že existenciu tajných väzníc CIA odhalil až v novembri 2005 Washington Post. Neskôr to vyšetroval špeciálny výbor amerického Senátu a  jeho správa bola prijatá až v roku 2012 a zverejnená len čiastočne v decembri 2014. Preto vraj pri rozhodovaní o poskytnutí týchto priestorov pre potreby CIA nemohli poľskí predstavitelia vedieť ani predpokladať, čo sa tam bude odohrávať. Podľa prokurátora o tom nevedel ani poľský prezident, ani premiér a ani obvinený šéf rozviedky.

Bývalý prezident Kwaśniewski uviedol, že vyšli v ústrety americkej požiadavke na poskytnutie utajeného zariadenia a verili tomu, že bude využívané v súlade s poľským aj medzinárodným právom. Poľsko pôvodne chcelo podpísať dohodu, ktorá by zaručovala zaobchádzanie so zadržanými podľa medzinárodného práva. Dohoda ale nebola podpísaná, pretože podľa Američanov by to bola zložitá a časovo náročná procedúra. Podľa Kwaśniewskeho sa ale poľské úrady obávali problematickosti utajovanej spolupráce, a preto bola táto v roku 2003  ukončená.

Prokurátor v tomto smere uviedol že „prehĺbenie spravodajských aktivít“ bolo „v súlade so záväznými aliančnými záväzkami Poľska“, poľským národným záujmom a slúžilo bezpečnosti Poľska. Prokurátora Śliwa tak dospel ku kľúčovému záveru: „V tejto fáze neexistovali žiadne predpoklady na to, aby sa akýmkoľvek poľským verejným činiteľom pripisoval úmysel spáchať akýkoľvek trestný čin, a najmä taký, ktorý zahŕňa porušenie medzinárodného práva.“ Siemiątkowski podľa prokurátora nespáchal trestný čin a nemohol ani predpokladať jeho spáchanie.

Je ale zaujímavé, že poľské orgány si nepoložili otázku, prečo Spojené štáty potrebujú  utajované zariadenia v iných krajinách, keď je všetko v súlade s medzinárodným právom? Podrobnosti o spolupráci medzi poľskou a americkou spravodajskou službou zostávajú utajené. Predpokladá sa však, že vyšetrovanie neodhalilo žiadne priame zapojenie poľských spravodajských dôstojníkov do týchto aktivít.

Prokuratúra vyšetrovala aj ďalší aspekt prípadu – mučenie väzňov v obci Stare Kiejkuty agentmi CIA. Dňa 26. februára 2021 prokurátor Śliwa odložil aj toto vyšetrovanie z dôvodu „dlhodobej prekážky“. Ako dôvod uviedol údajné obštrukcie zo strany amerických úradov. Poľská prokuratúra požiadala USA o medzinárodnú právnu pomoc, ktorú ale nedostala. Aj v tu sa v odôvodnení uvádza širší medzinárodný kontext ako potreba boja proti medzinárodnému terorizmu, ohrozenie poľského národného záujmu, spojenecké záväzky a podobne. Ani v tomto prípade prokuratúra neoznámila, že vyšetrovanie bolo zastavené. Poľskí právnici obetí boli proti rozhodnutiu odložiť vyšetrovanie. Wyborcza uvádza, že podľa jej zistenia sa právnici obetí mučenia proti rozhodnutiu prokurátora odvolali, no súd vo Varšave ho potvrdil. Odôvodnenie zostáva neznáme, keďže ho súd označil za dôverné. Rozhodnutie je konečné.

Tieto prípady sa ale riešili aj na medzinárodnej úrovni a s celkom iným výsledkom. V júli 2014 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Poľsko porušilo Európsky dohovor o ľudských právach. Uznal Poľsko za zodpovedné za súhlas s umiestnením tajného väzenia CIA, kde boli zadržaní mučení. Súd priznal každému žalobcovi (Abd al-Rahim al-Nashiri a Abu Zubayd) 100 000 € ako odškodné. Súd okrem iného uviedol, že Poľsko porušilo zákaz používania mučenia a právo na spravodlivý proces. V roku 2018 obaja podozriví z terorizmu vysúdili na rovnakom súde po 100 000 dolárov od Rumunska a Litvy. Abd al-Rahim al-Nashiri a Abu Zubayd sú v súčasnosti väznení na americkej základni Guantánamo.

Je zaujímavé, že napriek deklarovanému významu ľudských práv a ich obdobnej právnej ochrane v krajinách EÚ je rovnaký čin podľa Európskeho súdu pre ľudské práva protiprávny, ale podľa poľských orgánov k porušeniu zákonov nedošlo. Ukazuje sa, že politicky účelový výklad zákonov je stále možný a že geopolitika víťazí nad právom a morálkou.