V utorok 13. septembra 2022 som mal prednášku na podujatí Inštitútu ASA a Klubu Nového slova o súčasných dôvodoch zdražovania energií: Cena za energiu – ekonomické, politické a geopolitické náklady. Uviedol som v nej viaceré údaje, ktoré objasňujú problematiku energetických zdrojov a spotrebiteľov finálnej energie v krajinách Európskej únie.
Bez ich poznania je podľa môjho názoru akákoľvek zmysluplná debata o energetickej politike SR či EÚ nanajvýš problematická. Najmä ak by cieľom takejto debaty malo byť hľadanie a formulovanie východísk zo súčasnej krízovej situácie – či už na úrovni občana alebo energetickej politiky štátu.
Domnievam sa, že oboznámenie sa zo základnými štrukturálnymi údajmi o energetike by mohlo viesť ku kultivácii diskusie na túto tému, ktorá sa svojimi dôsledkami dotýka každého občana SR ako aj EÚ.
V ďalšom článku na túto tému by som čitateľom mohol odprezentovať aj problematický spôsob stanovenia ceny elektrickej energie na burze – tzv. merit order. Podstata tohto výpočtu ceny elektriny spočíva v tom, že je stanovená najdrahším dodávateľom energie v danej dobe. V ďalšom článku na túto tému by som sa s čitateľmi mohol podelil aj o svoj pohľad na možné riešenia súčasnej krízovej situácie. Teraz však prejdem k uvedeniu základných faktov.
Pojem hrubej dostupnej energie v Európskej únii – o čo ide.
Hrubou dostupnou energiou sa rozumie celková dodávka energie pre všetky činnosti v danej krajine. Zahŕňa potrebu energie na premenu energie (vrátane výroby elektriny z horľavých palív), podporné operácie energetického sektoru samotného, straty pri prenose a distribúcii, konečnú energetickú spotrebu (priemysel, doprava, domácnosti, služby, poľnohospodárstvo…) a taktiež využitie výrobkov z fosílnych palív na neenergetické účely (napr. chemický priemysel). Zahŕňa aj palivá zakúpené v rámci krajiny, ktoré sa však použijú mimo danej krajiny (napr. letecký benzín, palivá zakúpené pre lode a pod.).
Hrubá dostupná energia teda predstavuje množstvo energie potrebné na uspokojenie všetkých energetických potrieb v tej-ktorej krajine. V roku 2020 dosiahla v krajinách Európskej únie hodnotu 57 767 PJ (bola to najmenšia dosiahnutá hodnota za posledných 30 rokov – v dôsledku opatrení súvisiacich s vírusom Covid-19). Táto hodnota je ekvivalentom cca 160 miliónov GWh (čiže cca 16 tisíc TWh) energie.
Pt – petajoule – je fyzikálna jednotka vyjadrujúca fyzikálnu veličinu práce. Jeden joul (džaul) je ekvivalentom jedného watu za sekundu. Jedna kW hodina je teda 3,6 milióna joulou. Joul je teda veľmi malá jednotka. Samotný petajoul (10 na 15-stu joulu) je však ekvivalentom 278 GW hodín energie alebo obdobe energie obsiahnutej v 31,6 miliónoch m3 plynu.
Pre lepšiu predstavu o tom, aký objem energie je 57 767 PJ – tak ide o energetický ekvivalnet 1 biliónu 825 miliárd 437 miliónov 200 tisíc metrov kubických plynu – čo predstavuje približne 10,5 násobok objemu plynu, ktorý do Európskej únie dodávala Ruská federácia (išlo približne o 170 miliárd m3 plynu) ročne. Alebo ešte inak – ak je priemerný výkon jednej jadrovej elektrárne 1 GW, tak takáto jadrová elektráreň vyrobí za rok 8 760 GWh el. energie, čo znamená, že na výrobu 57 767 PJ energie by bolo potrebných 1 831 jadrových elektrární daného výkonu.
Dovoz a vývoz vybraných energetických produktov do krajín Európskej únie.
Hrubá dostupná energia podľa paliva v EÚ v období rokov 1990 až 2020.
Tento graf popisuje, aký energetický zdroj stojí za finálnou energiou, ktorá je v rámci Európskej únie spotrebúvaná.
Spotreba energie podľa koncového užívateľa v EÚ – rok 2020.
Cena elektriny na burze k 12.9.2022
Výroba elektriny celosvetovo bola v roku 2019 na úrovni 25 821 TWh; pričom v roku 2000 bola táto hodnota na úrovni 14 776 TWh. Za 20 rokov sa tak výroba elektrickej energie celosvetovo temer zdvojnásobila.
Výroba elektriny v Európskej únii dosiahla v roku 2019 objem 3 210 TWh (čo predstavuje 12,4 % celosvetovej výroby elektriny). V roku 2000 bola výroba elektriny v EÚ na úrovni 3 010 TWH. Klesá objem elektriny vyrobenej z uhlia a rastie výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov (najmä veterná, biomasová a slnečná). Ročná spotreba elektriny v Nemecku je približne 500 TWh.
Výroba elektriny v Spojených štátoch amerických bola v roku 2000 na úrovni 3 802 TWh, zatiaľ čo v roku 2019 dosiahla hodnotu 4 153 TWh (čo predstavuje 16,1 % svetovej výroby). Jej výroba z uhlia pritom klesá a je nahradzovaná plynom.
Výroba elektriny v Číne bola v roku 2000 na úrovni 1 319 TWh, zatiaľ čo v roku 2019 vzrástla až na 7 325 TWh (čo predstavuje 28,4 % celosvetovej výroby). Najvýznamnejším zdrojom výroby elektriny v Číne je uhlie.
Výroba elektriny v Indii vzrástla z hodnoty 486 TWh v roku 2000 na 1 378 TWh v roku 2019 (čo je 5,3 % celosvetovej výroby), pričom výroba jej výroba je postavená primárne na uhlí.
Cena elektriny v krajinách EÚ nie je jednotná. Existuje niekoľko búrz, na ktorých sa s elektrinou obchoduje, čo je dané rozvodnými sieťami. Vyššie uvedený graf znázorňuje cenu elektriny vo Francúzsku. Graf cien na nemeckej burze má podobný tvar krivky, no 1 MWh elektriny je tam drahšia.
Táto tabuľka hovorí o tom, aký je približne priemerný variabilný náklad jednotlivých typov elektrární. Predmetný variabilný náklad predstavuje najmä cenu paliva, ktoré je nutné na výrobu 1 MWh. elektrickej energie v konkrétnom type elektrárne.
Táto tabuľka znázorňuje, aký variabilný náklad je spojený s výrobou 1 MWh. elektrickej energie v konkrétnych typoch elektrární a súčasne, aký je ich inštalovaný výkon na území Nemecka. Napr. pri elektrárni spaľujúcej komunálny odpad, je náklad na výrobu 1 MWh. elektrickej energie iba jedno euro (nakoľko za jeho likvidáciu dostane zaplatené), zatiaľ čo pri plynových elektrárňach ide o sto-násobky.
Cena zemného plynu na burze k 12. 9. 2022
Spotreba zemného plynu v Európskej únii je približne na úrovni 400 miliárd m3 (najväčší objem spotreby bol v roku 2010, bolo to až o 521 mld. m3). Ide približne o hodnotu 14 miliónov terajoulov.
V krajinách EÚ sa ročne vyťaží približne 52 mld. m3 zemného plynu (v roku 2021 sa jednalo o 1 755 874 TJ).
Spotreba zemného plynu v Nemecku je približne 90 mld. m3.
Spotreba zemného plynu na území Slovenskej republiky je približne 5 miliárd m3.
Plynové zásobníky v EÚ boli k 11. 9. 2022 naplnené na cca 84 % – čo predstavuje hodnotu energie v objeme cca 935 TWh. Celková ročná spotreba krajín EÚ bola v roku 2020 na úrovni cca 4 152 TWh. Z uvedeného vyplýva, že ak by boli zásobníky naplnené na 100 % (čo by bolo cca. 1 113 TWh energie), tak by v nich bolo uložených cca. 27 % z celkovej ročnej spotreby plynu v Európskej únii.
Najvyššia dosiahnutá cena na burze bola 345 eur za 1 MWh. Najnižšia cena plynu od roku 2010 bola na úrovni 3,37 eura za 1 MWh (začiatok roka 2020). Cena plynu k 17. 9. 2022 je na úrovni 187,79 eura za 1 MWh.
Prognóza vývoja ceny plynu podľa online portálu „trading economics“ pre najbližší rok je rastúca – a to až do pásma nad 300 eur za 1 MWh. Odhad ceny plynu pre koniec septembra je podľa zmieneného portálu na úrovni 230 eur za 1 MWh.
Cena ropy na burze k 12. 9. 2022
Úvodné foto: Pxhere.com
