NALIEHAVÉ

(Ľubošovi Juríkovi)
 

Vari pred mesiacom,
v počasí spiacom
za oknom,
(rušil ho iba osamelý, zjavne neurotický strom),
čítam Tvoj mail,
vlastne ho slabikujem:
Mu-sí-me  do-kon-čiť  D i e-l o!
 

Naozaj
v ňom stálo, pamätám si to, viem:
Dielo!
S verzálou.
A vytrvalo: nastálo.
(Aj Tvoj románový Jakub Litera píše Dielo.)
Teda dopoviem –
hoci je mi, neviem prečo, akosi neveselo,
hoci som zrejme v cudzej, ukradnutej koži – 
to, čo netušíš,
lebo Ťa zgniavil kríž:
 

Dielom si znova ožil.