Ako aj po iné roky viacerí z účastníkov ankety nenapísali len stručných pár riadkov, ale kratšie či dlhšie recenzie na „svoje“ knihy, reflexie na chvíle s najlepšou knihou. Nominácie či odporúčania ponúkajú nielen prehľad, aké knihy zaujali čitateľov a spolupracovníkov Slova, ale aj svedčia o tom, aké literárne, kultúrne no aj všeľudské hodnoty vyznávajú a obhajujú. Bolo by škoda, takýto vzácny prieskum osekávať, okliešťovať.
Do ankety prispelo 40 redakciou oslovených respondentov a respondentiek, preto sme sa rozhodli nominácie rozdeliť na viac častí, aby sme záujemcom uľahčili čítanie. Uverejníme ich v plnom znení, len po nevyhnutných úpravách, v poradí, ako boli doručené redakcii. Do úvahy však budeme brať len prvé tri knihy (ak je uvedených viac), ktoré vyšli v roku 2018.
1. MICHAL MAJTÁN, ekonóm, prognostik
Mariana Čengel Solčanská: Generál M. R. Štefánik, Ikar, 2018.
Podrobný životný beh Štefánika – na dlhej trati. Prevažne v spomienkach E. Beneša. V tom aj o T. G. Masarykovi, Hodžovi a mnohých spolupútnikoch.
2. JOZEF ČERTÍK, literárny redaktor, básnik
P. O. Hviezdoslav: The Bloody Sonets, Literárne informačné centrum, 2018.
Za knihu roka považujem preklad Hviezdoslavových Krvavých sonetov do angličtiny, ktoré preložil írsky básnik a esejista John Minahane. Je to v poradí druhý preklad Hviezdoslavovej skladby do angličtiny, ten prvý pod názvom Bloody Sonets by Hviezdoslav vyšiel v roku 1950 v Scrantone (USA) a preložil ich Jaroslav Vajda. Preklad vyšiel nielen v reprezentatívnom formáte, ale aj v reprezentatívnej grafickej úprave Petra Ďuríka. Knihu majstrovsky ilustroval akademický maliar Dušan Kállay. Autorom úvodnej eseje The Bloody Sonets of August-September 1914 je prekladateľ a esejista John Minahane. Kniha bola vydaná z iniciatívy Ľubomíra Reháka, veľvyslanca Slovenskej republiky v Londýne, editorkou vydania je Eva Tomkuliaková. Knihu vydalo Literárne informačné centrum pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny.
3. HANA KOŠKOVÁ, poetka
V súčasnosti je knižný trh zásobený toľkým množstvom kníh, že si čitateľ má z knižnej produkcie čo vyberať. Som dosť náročný bibliofil a v roku 2018 som prečítala množstvo dobrých kníh. Nielen od slovenských autorov, ale i z preloženej literatúry. Je preto ťažké napísať, ktoré knihy vo mne najviac zarezonovali.
1. Etela Farkašová vo svojej básnickej zbierke S predtuchou svetliny, v ktorej sú okrem básní zastúpené i eseje, píše: „ Hľadajúc si cestu k slovu zároveň hľadám seba.“ Ja som si na ceste k slovu našla i cestu k jej básnickej hlbokomyseľnej poézii. Básnická zbierka vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
2. Aj básnická zbierka Dany Podrackej Páternoster, ktorá vychádza zo skúsenostného zázemia autorky a dotýka sa jej každodenných zážitkov, olemovaných filozofickým zástojom a poetickými víziami, ma bude dlho sprevádzať najmä vo chvíľach, keď je poézia pre mňa, ale i pre iných, akousi citovou oázou a človek potrebuje spirituálnu útechu, ktorá sa mu v hektike dní nedostáva často. Knihu vydalo vydavateľstvo Skalná ruža, 2018.
3. Na tretie miesto priraďujem eseje a úvahy Necenzurované od autorov Pavla Dinku a Petra Žantovského. Autori v tomto diele kriticky analyzujú celospoločenské dianie. Nielen u nás, ale i v Českej republike Mapujú v jednotlivých častiach negatíva spoločnosti, ktoré sa nedajú hodiť len tak cez hlavu v našej toľko omieľanej nedemokratickej demokracii. Knihu vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
4. ANNA BLAHOVÁ–ŠIKULOVÁ, redaktorka, prekladateľka
1. Dominik Dán: Venuša zo zátoky, Slovart, 2018.
Dominik Dán sa už desaťročia umiestňuje na prvých priečkach čitateľskej obľúbenosti aj obľúbenosti u kníhkupcov, ale zdá sa mi, že v ankete Kniha roka sa dosiaľ neobjavil. Nechápem prečo. Všetci hovoríme o príbehu – alebo sme už o ňom prestali hovoriť? – a Dominik Dán má hneď dva silné príbehy, lebo tak si vystaval schému svojich románov, a vie tie dve dejové línie neuveriteľne šikovne prepojiť. Má svojich hrdinov, prechádzajú z knižky do knižky, zvykli sme si na drsný policajný slovník i slovník zločincov, ale aj na opakovanie istých pasáží, priam poetické refrény, vidíme v nich obraz doby, reálií istého obdobia, a dokopy, všetky romány aj príbehy, vytvárajú ucelený obraz našej spoločnosti z tej drsnej, najdrsnejšej stránky zločinu vo vetách, ktoré sú samé osebe napínavé.
2. Barbora Dvořáková Hatráková: Tatove odkryté dejiny. Venované Kubovi, RAK, 2018.
Ani sme sa nestačili s Pavlom Dvořákom spoločne potešiť knižke venovanej Kubovi a už môže byť tá istá knižka venovaná tatovi. O podobnej knižke P. Dvořák uvažoval dávno, chcel podať dejiny svojej rodiny, dávny vzťah k Budmericiam, i cez lásky svojho života, cez dejiny kníh, i dejiny našej štátnosti. Všetko sa v rozprávaní o rodine a knihách prekrýva. Ale až smrť syna Jakuba, naozaj najbližšieho spolupracovníka, dodala dávno zamýšľaným textom rámcovanie, smutný, navyše dvojnásobne smutný rámček. Aj takéto knihy sa dajú čítať ako román, keď sú dobre napísané, navyše podopreté skutočnými osudmi.
3. Štefan Žáry: Bratislavská bohéma, Tatran, 2018.
Minulý rok sme si pripomenuli nedožité sté narodeniny Štefana Žáryho. Dcéra Katka a vydavateľstvo Tatran sa rozhodli jeho jubileum pripomenúť vydaním esejí o bratislavskej bohéme. A urobili dobre – kniha zostane, aj keď nebude nijaké výročie. V jednom zväzku tak prvý raz vychádzajú spolu eseje Snímanie masiek, Zlatoústi rozprávači, Rande s básnikmi. Bohéma dnes letí, je to vychytená téma a tu nám ju predstavuje jeden z jej z hlavných aktérov. Ožívajú postavy, ktoré som ešte i ja stihla poznať (R. Fabry, J. Smrek, E. B. Lukáč, J. Poničan), ale i starší (Ľ. Ondrejov, J. Alexy. E. Bohúň). Aj pri zmenách režimu či iných politických udalostiach umelci vedeli držať spolu, uvažovať o živote, doberať sa. Ale i pomaly sa od nás odoberať, ako pripomenul na prezentácii knižky T. Janovic. Bola by škoda, keby nám nepripomenula editorka krásny, bohatý slovník, veď kto už dnes vie, čo je ponva poézie. No šiatrová plachta. Slovník ešte štúrovský, až sa čudujem, ako sa kraj vie vpísať do eseje.
5. ĽUBOŠ BLAHA, poslanec NR SR, filozof, politológ
1. Peter Daubner (ed.): Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu?, POLE, 2018.
2. Dominika Dinušová: Za hlasom revolúcie, VEDA, 2018.
3. Lukáš Perný: Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie, Prešovská univerzita, 2018.
6. PETER DAUBNER, politológ a ekonóm, štátny radca pre európske záležitosti
1. Srećko Horvat: Radikalita lásky. Broken Books, 2018.
Chorvátsky filozof Srećko Horvat (známy najmä vďaka knihe What Does Europe Want? The Union and its Discontents, ktorú napísal so Slavojom Žižekom) nám v knihe Radikalita lásky pripomína, že lásku je potrebné „znovuobjaviť“. Je Tinder virtuálnym voľným trhom s ľudskými komoditami? Aký je vzťah lásky a revolúcie? Potrebujeme dnes radikálne čítanie o fenomény lásky z pera ľudí ako Badiou, Hardt, Žižek či Horvat? Optikou súčasnej post-marxistickej filozofie sa môže zdať, že sex, láska, ale aj pornografia majú v období neskorého kapitalizmu, postmodernej kultúrnej logiky a digitálnych médií a platforiem subverzívny potenciál. Srećko Horvat patrí do nastupujúcej generácie vplyvných európskych ľavicových intelektuálov, akých v tejto krajine nemáme.
2. Peter Daubner (ed.): Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu?, POLE, 2018.
Kolektívna monografia, ktorej som zostavovateľom a spoluautorom, sa zaoberá budúcnosťou pracujúcich v Európe a to najmä v kontexte tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie (procesy automatizácie, robotizácie a digitalizácie), ktorá výrazne transformuje súčasnú podobu európskeho hospodárstva a európskeho pracovného trhu, a v kontexte prebiehajúcich „pretekov ku dnu“, ktoré spôsobuje ekonomická globalizácia (procesy liberalizácie, deregulácie a privatizácie) naprieč členskými štátmi EÚ. Do knihy prispeli aj profesor Colin Crouch, Peter Staněk, Ilona Švihlíková, Marek Hrubec, Richard Sťahel, Ľuboš Blaha a ďalší.
3. Martin Hanus: Hra sa skončila. Definitívna bodka za kauzou Cervanová, Postoj Media, 2018.
Kniha germanistu a konzervatívneho novinára Martina Hanusa o vražde mladej medičky Ľudmily Cervanovej je chvályhodná, a to najmä vzhľadom na to, že priamo participuje na odhaľovaní (podľa môjho názoru) najväčšej mediálnej manipulácie v celých dejinách tejto krajiny, ktorú vytvárali a živili práve jeho (dnes už snáď bývalí) priatelia z bubliny, ktorá seba samu označuje ako novinárska či mienkotvorná elita. Ak Martin Hanus tvrdí, že nám novinári (v minulosti aj on sám) celé roky o tejto kauze klamali a publikovali len jednostrannú propagandu, čo ak sa toto isté deje aj v iných „kauzách“? Nie je čas začať pochybovať?
7. JOZEF ŠPAČEK, pedagóg, spisovateľ
1. Günther Grass: Plechový bubienok, Premedia 2018.
Jeden z najvýznamnejších románov 20. storočia vyšiel konečne i v kvalitnom slovenskom preklade (preklad Katarína Széherová). Príbeh svojhlavého a svojrázneho Oskara Matzeratha z čias temného fašizmu je aktuálny aj dnes a teda nadčasový. Jeho pohľad na svet z výšky malého chlapca je nezvyklý, no prenikavý a stále účinne šokujúci.
2. Historik a dejiny. V česko-slovenskom storočí osudových dátumov, VEDA 2018, zostavili Jaroslava Roguľová a Vlasta Jaksicsová.
Zborník na počesť historika Ivana Kamenca k 80. výročiu jeho narodenia obsahuje pozoruhodné množstvo kvalitných príspevkov tematicky veľmi rôznorodých od slovenských, českých autorov a tiež historika Josette Baera z Filozofickej fakulty Univerzity v Zürichu. Bolo by nespravodlivé spomenúť čo len jednu z tém či autorov, pretože snáď všetky príspevky, ktoré zborník obsahuje, možno považovať za objavné či prínosové a pre niekoho možno až na hranici informačného šoku.
3. Dušan Dušek: Veľká potreba lampášov, Vydavateľstvo Modrý Peter, 2018.
Recenzie, eseje a príležitostné texty prozaika D. Dušeka prinášajú neošúchaný a originálny pohľad na výsledky tvorivého nasadenia básnikov, prozaikov, grafikov, maliarov i sochárov, ktoré sú pre autora niečím obvzlášť zaujímavým, zvláštnym či jednoducho – srdcu milým. Táto publikácia sa po zásluhe ocitla medzi knihami s literárnovedným zameraním, no jazyk D. Dušeka je stále ten jeho osobitý a neopakovateľný, ktorým priťahuje pozornosť vo svojich prózach.
Zaujali ma ešte nové prózy J. Čejku Magická setkání a román D. Fulmekovej Doktor Mráz. Určite však ešte vyšli ďalšie pozoruhodné knihy, k prečítaniu ktorých som sa (ešte) nedostal – napr. od Ballu, P. Rankova, P. Juščáka, J. Zambora a i.
8. JAROSLAV REZNÍK, básnik, spisovateľ
1. Michal Záleta: Pamäť dvora, CCW, 2018.
Ako človek sústavne sledujúci osudy slovenskej poézie, ktorá je už dlhodobejšie v pozícii Popolušky o jednej črievičke, na prvé miesto dávam básnickú zbierku, v podstate lyrický debut známeho prozaika Michala Záletu Pamäť dvora. Je to zbierka výrazne sociálne orientovanej poézie, teda takej, ktorá dnes viditeľne chýba slovenskej lyrike. Je to i zbierka vlasteneckej poézie s výrazným spoločenským akcentom. Nie je to však poézia revolučného pokriku, ale úprimného, vlhkými očami posväteného priznania sa k rodnému šarišskému kraju a skrze jeho „dvor“ aj k Slovensku. Nedá sa jej nič vytknúť ani z hľadiska formy. Naopak, básnik, čo dokáže udržať umeleckú úroveň textu v širšej básnickej skladbe – a tých má M. Záleta väčšinu, patrí v zmysle talentu k päťhviezdičkovým.
2. Juraj Papánek: Dejiny slovenského národa, Perfekt 2018.
Vydavateľstvo Perfekt v Bratislave odviedlo perfektnú národno-kultúrnu robotu. Vydalo prvú historickú monografiu o našich dejinách, a to latinský spis Juraja Papánka z roku 1780 Historia gentis Slavae. A vydalo ju takto: prvú časť reprezentačne pripravenej knihy publikuje ako zväčšené faksimile prvého vydania na farebne odlíšenom (žltkavom) papieri, druhú časť tvorí brilantný slovenský preklad diela (na klasickom bielom papieri) pod názvom Prvé DEJINY SLOVENSKÉHO NÁRODA, ktorého autorkou je Katarína Karabová. Aj keď vieme, že naša historiografia v priebehu času a svojho vývinu už poopravila viaceré Jurajom Papánkom uvádzané fakty a z toho vyplývajúce závery, aj tak je to prvé, a hneď výnimočné syntetické dielo o dejinách nášho národa, ktoré má čo povedať aj dnešku a ktoré bolo a zostáva základným materiálom aj pre súčasnosť. Navyše, vid knihy znesie aj tie najprísnejšie kritériá z hľadiska knižnej kultúry.
3. Nestorov letopis. Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
Tretie miesto prisudzujem knihe Nestorov letopis. Dielo je studnicou poznania o vývine slovanstva a slovanských národov v Európe už niekoľko storočí, a to nielen pre Slovanov, ale aj pre západných bádateľov. A bol najvyšší čas, aby sme ho mali aj v slovenskom preklade. Okrem vydavateľstva sa o to zaslúžil historik a rusista Miroslav Daniš. Dielo nielen preložil, ale napísal k nemu aj rozsiahlejšiu orientačnú úvodnú štúdiu.
9. MIROSLAV BRÜCK, básnik, prozaik
1. Vladimír Barborík, Vladimír Petrík: Pohyb k nehybnosti. Literárne informačné centrum, 2018.
Knižka s výstižným podtitulom Literárny život od začiatku 60. do konca 70. rokov objektívom Antona Šmotláka prekvapí nápaditým dizajnom a grafickou úpravou. Fotografie preberajú ústrednú funkciu knihy: vecne a bez príkras odkrývajú oficiálnu tvár literatúry, ale najmä jej ľudskú podstatu. Takmer všetky fotografie sú iné, než na aké sme boli v tom čase zvyknutí, vyžaruje z nich civilná prirodzenosť a nestrojenosť. Sprievodné texty približujú vzťah vládnucej moci a umeleckej tvorby.
2. Péter Esterházy: Pankreasník, Kalligram, 2018.
Zbeletrizované denníkové záznamy vyšli len pár týždňov pred autorovou smrťou. Neutíchajúce tvorivé nasadenie s neustálou predtuchou blížiaceho sa konca vyvoláva nevšedný čitateľský zážitok. Esterházy ani vo svojom poslednom diele neopustil triezvy nadhľad a ironickú zádrapčivosť zasahujúcou široké spektrum každodennej skutočnosti. Neúprosne účtuje s najbližším okolím, s radikalizujúcou sa spoločnosťou, ale predovšetkým sám so sebou. Preklad Renáta Deáková.
3. Ewald Murrer: Tma se mne dotýkala, Argo, 2018.
Básnická zbierka od neprehliadnuteľného autora českej literárnej scény. Murrer stavia na prirodzenosti a rýdzosti básnického výrazu bez pátosu a sentimentality. Slovám prinavracia denné svetlo aj prekrývajúci tieň, každý zobrazený detail je pre celkové vyznenie básne dôležitý, ak nie priamo určujúci. Svojou autentickou úprimnosťou dosahuje maximálnu presvedčivosť a uveriteľnosť.
10. PETER JUZA, politológ, diplomat, vysokoškolský pedagóg
Rok 2018, čo sa týka knižnej produkcie, ktorá ma potešila a obohatila, bol nadmieru dobrý. Knihy, ktoré som mal v rukách, ma zväčša potešili. Keď si mám z nich vybrať, tak sú to potom nasledujúce tituly…
1. Ľuboš Blaha: Antiglobalista, VEDA, 2018.
Autor dýcha môj vzduch, vidí svet mojou optikou… aj ja snívam o antiglobalizácii, o návrate k hodnotám klasickej ľavice na Slovensku.
2. Dušan Čaplovič, Miroslav Čaplovič: Osmičky v našich dejinách, Perfekt, 2018.
Fenomén osmičiek v našich dejinách je neprehliadnuteľný, čo nakoniec popisujú autori – otec a syn. Myslím si, že táto publikácia výrazne pomáha a pomôže aj k tomu, aby sme po roku 1918 nehovorili len o zväzku Čechov a Slovákov, ale o zväzku Slovákov a Čechov (napríklad). Kniha ma potešila (okrem textu aj bohaté grafické spracovanie).
3. Štefan Nižňanský: Čudo medzi ZOO a cintorínom, STEFANY, 2018.
Pohľad z „druhej“ strany je vždy poučný. Britké pero Š. Nižňanského je nielen presné, ironizujúce, ale aj faktograficky presné + autentické rozhovory…, to je to, čo by malo byť pomyselným povinným čítaním. Malo, ale nebude, lebo sa to nehodí do vyárendovanej schémy. Inak medzi ZOO a cintorínom sú „Mlyny“. A tam bolo, je a bude (počas každej revolúcie) veselo. Nehľadiac na farbu revolúcie a priezviská členov nielen televíznej mafie. Počítal som si. Štefan, ďakujem!
MiroslavLondák, Slavomír Michálek a kol.: Dubček, VEDA, Historický ústav SAV, 2018.
Čo dodať? A. Dubček, napriek svojej politickej naivite patril v roku 1968 k najpopulárnejším politikom a bol Moskvou (a Západom najmä) zneužitý. Vďaka svojej politickej naivite bol Havlom a spol. v roku 1989 opäť zneužitý, teraz z druhej strany a bez možnosti (autohavária) na rehabilitáciu. Poznať tieto stránky našej histórie je našou vnútornou povinnosťou! Túto objemnú knihu treba mať prelúskanú, aby sme aspoň okrajovo pochopili, o čo sa na Slovensku 2018 hralo a bude hrať, pokiaľ bude Slovensko Slovenskom.
Ferdinand Vrábel: Splnený sen – M.R. Štefánik a vznik Československa. PRO, s. r. o., 2018.
Táto publikácia, ako mnohé iné doposiaľ má za cieľ objektívne popísať a podať obraz M. R. Štefánika ako osvieteného človeka. Nie všetko sa autorovi podarilo, ale text dopĺňa naše znalosti o tomto fenoméne, o ktorom vieme všetko a nič (ani kto stojí za jeho skonom). Knihu vnímam ako dobrý stavebný materiál hľadania našej slovanskej identity.
11. JOZEF LYSÝ, politológ, vysokoškolský pedagóg
1. Ľuboš Blaha: Antiglobalista, VEDA, 2018.
Autor touto knihou reaguje na najaktuálnejšie problémy dnešnej domácej i medzinárodnej politiky. Je napísaná jazykom, ktorému môže porozumieť každý, koho zaujíma naša najbližšia i vzdialenejšia budúcnosť.
2. Ferdinand Vrábel: Splnený sen – M.R. Štefánik a vznik Československa, PRO, s. r. o., 2018.
Pozoruhodná kniha o výnimočnom človeku zbavujúca jeho osobnosť akýchkoľvek mýtov od skúseného historika. Objektívny pohľad, ktorý ponúka zamyslenie nad našou identitou a budúcnosťou.
3. Branislav Fábry: Teoretické problémy tvorby práva, A medi Management, 2018.
Kniha je o tvorbe práva a reaguje na dnešnú situáciu a nestabilitu v právnom poriadku. Venuje sa teoretickým otázkam tvorby práva a najmä legislatívnemu procesu v európskom právnom prostredí. Pozoruhodný príspevok nielen pre právnikov, ale aj politológov, sociológov a ďalším spoločenským vedám
Nedočítal som knižku B. Schmögnerovej, páčia sa mi básne Michala Záletu i knižka Etely Farkaršovej a všetko čo píše Gabika Rothmayerová, ale keď poradie, tak tie tri…
12. STANISLAV BUCHTA, sociológ
1. Jan Rychlík: 1918 – Rozpad Rakouska-Uherska a vznik Československa, Vyšehrad, 2018.
Autor vznik Československa zasadzuje do širšieho kontextu vzniku ďalších nástupnických štátov. Kniha v rámci geopolitických zmien búra legendu, že Česi rozbili Rakúsko. Ich podiel bol významný, ale nie rozhodujúci. Poukazuje, že v rámci monarchie v uhorskej časti dochádzalo k silnej maďarizácii. Hodnotí a zaraďuje tieto udalosti v širšom spoločenskom kontexte. Nástupnické štáty zdedili nielen niektoré staré problémy Rakúska-Uhorska, ale pribudli k nim problémy nové. Fundovaná, zaujímavá a obohacujúca kniha.
2. Ján Bábik: Svedectvá a príbehy o slovenskej diplomacii, Diplomacia v období vzniku Slovenskej republiky, Slovart, 2018.
Editori a spoluautori publikácie zhromaždili výpovede štyroch ministrov zahraničných vecí (M. Kňažko, P. Demeš, P. Hamžík, M. Lajčák), ale aj vyše piatich desiatok veľvyslancov, chargé d’affaires i ostatných pracovníkov zahraničnej služby. Popisuje obdobie delenia spoločného majetku s Českou republikou, úsilie vybudovať kvalitné zastupiteľské úrady v kľúčových krajinách sveta a problémy spojené s obsadením asi šesťdesiatich veľvyslanectiev, konzulátov a medzinárodných organizácií kvalifikovanými a schopnými zástupcami. Poukazuje na to, akú pozitívnu úlohu v prezentovaní štátu mali osobnosti z oblasti kultúry. V prvých rokoch samostatného štátu sa v diplomatických službách ocitli mnohí kultúrne a jazykovo vzdelaní ľudia, významní tvorcovia slovenskej kultúry, ktorí kvalifikovane obhajovali záujmy Slovenskej republiky a pomáhali vytvárať pozitívny obraz Slovenska v zahraničí.
Eka Kurniawan: Krása bolí, Odeon, 2018.
Z beletrie ma zaujal román indonézskeho autora Eka Kurniawana Krása bolí. Román je založený na príbehu utkanom z bizarných historiek, legiend a exotiky. Silno pripomína Marquezov román Sto rokov samoty. Fantázia a imaginácia autora sa prelína s reálnymi i absurdnými situáciami. Postavy a ich osudy sú plné prekvapivých momentov a pritom imaginatívne strhujúce. Kniha má veľkú emocionálnu silu a originálnu atmosféru.
