Vyrastal som v Banskej Bystrici. Ako budúci ochotnícky vlastivedec rád som sa túlal nielen prekrásnym okolím mesta, ale aj jeho ulicami a uličkami. Napríklad na mieste dnešného Pamätníka SNP bola Nová ulica. Pozoruhodný protiklad názvu ulice s azda dvesto-tristoročnou domovou zástavbou. Tajomstvom pre mňa bolo aj pomenovanie ulice neďaleko Evanjelického kostola – Dr. Ehrenwalda. Nemal som tušenia, kto to bol. A popravde, ani dodnes o ňom neviem viac…
Pred rokmi sa mi dostala do rúk útla knižočka herca Juraja Sarvaša z roku 1969: Príhody kamelota. Ako trinásťročný chlapčisko si spomína na udalosti spred, počas a po potlačení Slovenského národného povstania, ktoré sa ho nielen dotýkali, ale jeho život neraz významne poznamenávali.
Na strane 22 možno prečítať: „Do voľného bytu (na dnešnej Bakošovej ulici) prišla židovská rodina doktora Ehrenwalda. Mysleli si, že na okraji mesta budú menej na očiach. Lekár, starý Bystričan, dúfal, že sa zachráni. Nosil okuliare, okolo hrdla šál. V očiach mal strach. So susedmi sa málo stýkal Jeden večer ma zavolal k nim. Mal tam pripravený balíček.
– Tu máš, Ďurko, naša Erika to už nebude potrebovať.
– Prečo ujo?
– No, už je veľká.
– Tak ďakujem pekne.
– Nemáš začo. Knihy si pekne prečítaj, s hračkami sa pohraj a spomeň si na nás.
Láskavo ma pohladkal po hlave. Z balíčka som mal radosť. O niekoľko dní sme sa znovu prebudili na podobný buchot, ako u Škrabalov. Rodina Ehrenwaldová v tú noc zmizla a nikdy sa už do Bystrice nevrátila.“
Prešlo 20 rokov od vydania knihy, prišiel rok 1990. Doba výmeny SIM kariet pamäte, skoro až chirurgickej transplantácie času. Neznámy Dr. Ehrenwald sa stal ešte neznámejším. Prišiel o ulicu. Dôvod? Nepoznám. Ale z odkazu na štúdiu „Sociálny kontext onymie“ od autorov: Jaromír Krško, Mária Imrichová a Pavol Odaloš, vydanej Univerzitou Mateja Bela v roku 2006 som sa dozvedel, že pri premenovávaní banskobystrických ulíc „v jednom prípade nebol akceptovaný návrh obyvateľov, pretože prišiel až po realizácii zmeny. Ul. Dr. Ehrenwalda bola zmenená na Stoličkovú ulicu. Obyvatelia žiadali Ul. pri evanjelickom kostole“. Neexistoval žiaden subjektivizmus pri rozhodovaní o nových názvoch! Bol to číro odborný prístup a postup. Potvrdzuje to samotná veda. Predmetom sociálnej onymie je vlastné meno, konkrétne jeho začleňovanie a fungovanie v spoločenskej komunikácii. A ako s tým súvisí Dr. Ehrenwald? Môžbyť na jednej stoličke z neďalekej bývalej stoličkovej fabriky sedával…
V roku 2014 uverejnil Bystrický Permon časť prepisu rozhlasovej nahrávky Juraja Sarvaša. V rozhovore sa opäť vrátil k vojnovej skúsenosti: „… tam býval p. doktor Ehrenwald lekár, on bol dolu, v meste, no a si myslel chudák, mali dcéru Eriku, že sa zachráni, to už bola len taká utópia, keď nebude v strede na očiach. Bol žid, ale dobrý človek. Vlastne ho volali aj liečiteľ chudobných. A neviem prečo zrušili Ehrenwaldovu ulicu, ktorá bola na jeho počesť a teraz tam nie je.“
Pripomienka Ehrenwalda vo verejnom mediálnom priestore takmer neexistuje. Alebo mám nekvalitný vyhľadávač. Budem rád, ak mi niekto dokáže omyl. Koncom minulého roka som sa stretol s Jurajom Sarvašom na jednom z jeho Poetických večerov na Kramároch. Zhodli sme sa, že na Dr. Ehrenwalda by sa nemalo zabudnúť. Dočkáme sa ohlasu?
